Ako pohnúť s ovčiarskym vozom, ktorý nadlho zapadol do trasoviska nemohúcnosti, ukazuje rodinná farma Keľo a synovia z Veľkých Teriakoviec v okrese Rimavská Sobota. Ide o starú sedliacku rodinu, ktorá sa chopila príležitosti a hneď po revolúcii sa otec so štyrmi synmi pustil do budovania hospodárstva, základom ktorého je chov oviec. Dnes ich chovajú 1400, plemená mliečne aj mäsové.
Keľovci sú viac než obyčajní chovatelia, sú premýšľaví podnikatelia, ktorí dokážu zo základných produktov získať maximálnu pridanú hodnotu. Robili to s úspechom aj ich predkovia, veď v 19. storočí sa na území okresu Rimavská Sobota vyrábal známy Klenovský syrec, ktorý sa vyvážal až do Viedne a Nemecka. V druhej polovici 20. storočia, keď sa budovali veľko priemyselné mliekarne, upadol tento výrobok takmer do zabudnutia.
Keľovci nemienili na svojom salaši robiť len klasickú ovčiu hrudku. Spojili sa s nestorom slovenského mliekarenského výskumu Karolom Herianom, ktorý im pomohol vyrobiť podľa tradičnej receptúry polotvrdý ovčí syr s nádhernou ornamentikou. Klenovský syrec sa zakrátko stal hitom keľovskej mliečnej produkcie. Slávi obchodný úspech a získal aj chránené zemepisné označenie.
Čítajte viac Orechy ako životná misia: bývalý manažér Tóth premenil Fiľakovo na srdce škrupinového biznisu
Farma, ktorá rozhýbala región
Keľovci podávajú syrec v reštaurácii Pod Magin hradom alebo si ho možno kúpiť vo farmárskej predajni, ktorá je spolu s welnes centrom súčasťou veľkého relaxačného areálu. Otvorený je sedem dní v týždni a niet vari hosťa, ktorý by si pod Magin hradom nekúpil niečo pre svoje potešenie.
Patrik Keľo, ktorý stojí na čele rodinného podniku totiž ponúkol pulty predajne všetkým miestnym farmárom a remeselníkom. Vďaka tomu sa tu podarilo sústrediť všakovaké tradičné dobroty z ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov z Malohontu a Gemera. Málokde na Slovensku nájdeme príklad takej užitočnej kooperácie malých a stredných producentov ako pod Magin hradom.
Je tu naozaj pestrá ponuka syrov, klobás a to aj s ovčím mäsom, tiež predávajú nepasterizované ovocné šťavy, sušené ovocie, orechy, miestne cestoviny a k tomu známu keramiku z Hrnčiarskych Zálužian alebo drevené hračky z Kyjatic, ktoré sú ukážkou majstrovskej práce s drevom.
Keľovská farma ukazuje, ako možno rozhýbať región pomocou tradičnej produkcie, kostrou ktorej bol a zdá sa, že opäť môže byť chov oviec, z ktorého sa vyvinuli mnohé miestne remeslá a priemysly. Nebola to teda náhoda, že slovenskí ovčiari sa pri tridsiatom výročí Zväzu chovateľov oviec a kôz stretli práve pod Magin hradom.
Uprostred dvadsiatych rokov sa končí jedna etapa rozvoja slovenského poľnohospodárstva a začína nová. Éra masovej produkcie obilnín a olejnín privádza krajinu, ktorá ich nevie zužitkovať ako kedysi vo vlastných chovoch ošípaných, hydiny a dobytka, do slepej uličky. Na európsky trh vstúpila Ukrajina, produkujúca pšenicu, kukuricu a slnečnicu lacnejšie. Slovensko musí premýšľať, ako a na čo zamerať svoje poľnohospodárstvo
Čítajte viac Slovenské farmy čelia novej realite: zahraničná konkurencia a krátenie eurodotácií ohrozujú produkciu
Dotácie áno, ale nie zadarmo
„Potrebujeme poľnohospodárstvo viac špecializované premieňajúce suroviny na finálne výrobky. Ide najmä o rozvoj zeleninárstva a ovocinárstva a spolu s nimi aj o produktívnejšiu živočíšnu výrobu. Pokiaľ ide o zušľachtenie produktov ovčiarskej farmy, ale aj kooperácie v predaji rôznych tradičných potravinárskych výrobkov, ukazuje farma Keľovcov, ako sa postaviť k veci. Klobúk dolu pred dielom, ktoré sa tu podarilo vybudovať,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (SMER -SD).
Keľovci budujú agroturistický areál viac než desať rokov. Rodinná farma má krásny príbeh, ktorý pomáha predávať, výrobky, jedlo v reštaurácii či welnes služby. Prapredok Keľovcov bol hajtmanom bratríckych vojsk, ktoré prenikli na Slovensko počas spanilých husistkých jázd. Usadil sa pod Magin hradom a založil rod, ktorý začal sedliačiť. Na Keľovcoch vidno, že sú bojovníci, pri budovaní areálu sa stretli s rôznymi praktikami nadriadených orgánov, ktoré namiesto pomoci im otravovali život.
Na margo podpornej politiky Patrik Keľo povedal, že nestačí len nastaviť podporné schémy a výzvy, ale oveľa dôležitejšie je ich „sprocesovať“.,,Štát musí profesionálne fungovať, zamerať sa na to, čo ponúka Európska únia a neriešiť veci raz sprava, či druhý raz zľava. Pokiaľ veci budú fungovať, ako posledný rok-dva, potom sa slovenské poľnohospodárstvo dostane na úroveň, ktorú dosahovalo pred polstoročím, keď krajina bola sebestačná v základných produktoch."
Patrik Keľo je aj predsedom predstavenstva Zväzu chovateľov oviec a kôz. V súvislosti s podpornou politikou vyslovil medzi poľnohospodármi čoraz viac rezonujúci názor, „aby dotácie neboli poskytované "zadarmo“, ale za produkciu, teda za kilogram mlieka, mäsa, ovocia, zeleniny. Len tak sa krajina vráti k sebestačnosti a naše deti v školských jedálňach budú jesť čerstvé potraviny a nie také, čo pri ceste na Slovensko precestovali pol Európy."
Čítajte viac Agroreforma v podaní Bruselu hrozí likvidáciou fariem. Poľnohospodári prídu o stovky miliónov
Najťažšie je prekonať predsudky
Na Slovensku rastie dopyt po pravých ovčích mliečnych výrobkoch. No domáca produkcia ocčieho mlieka nestačí a tak bryndziarne siahajú k dovozom z Poľska či Českej republiky. Komu by zišlo na um, že na pasívnej obchodnej bilancii sa môže podieľať aj ovčie mlieko? Je to dôvod navyše, prečo cielene investovať do oživenia ovčiarstva.
Do konca tohto roku bude podľa generálneho riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Mareka Čepka zrealizovaných 60 projektov v celkovej hodnote 12 miliónov eur. Konštatoval, že modernizácia ovčiarskej infraštruktúry je základom revitalizácie chovu oviec a súčasne môže pritiahnuť záujem mladých o prácu a podnikanie v tradičnom slovenskom odvetví.
O budúcnosti chovu oviec rozhodnú mladí ľudia. Na farme Keľo a synovia pracuje ako zootechnik mladý inžinier Norbert Kret, absolvent SPU v Nitre. . Vyrástol v sedliackej rodine, kde sa niečo vždy chovalo. „Vedel som do čoho idem, sú tu dobré podmienky na profesionálny i osobný rast. Samozrejme zvieratá vás musia baviť, potom hľadíte na prácu inak,“ konštatoval Norbert Kret, ktorý pár slovami načrtol, ako sa buduje kontinuita v poľnohospodárstve.
Na výročnom stretnutí ovčiarov sme stretli aj Karola Heriana. Keď pred dvadsiatimi rokmi odišiel tento vynikajúci vedec mliekar do dôchodku, neuzavrel sa medzi múry svojho žilinského bytu, ale stal sa poradcom vznikajúcich salašov a mliekarní. Na jeho konte je viac než tridsať rodinných či družstevných ovčiarskych fariem roztrúsených po celom Slovensku.
Čítajte viac Hospodárska katastrofa a škody až v stovkách miliónoch eur. Slintačku vystriedal mor, čo môže farmárom a štátu spôsobiť?
Herian tvrdí, že ďalší rozvoj ovčiarstva isteže závisí od toho, či sa chov oviec a výroby bryndze, oštiepkov, nití rentuje. Nejde však len o peniaze, ale aj o predsudky, ktoré prežívajú vo vedomí ľudí. „Dopredu sa posunieme vtedy, keď na salaše vrátime mladých vzdelaných ľudí, dnes tam pracuje čoraz viac Rumunov, Ukrajincov a už aj Gruzíncov. To, čo si hovorí o vzťahu slovenskej spoločnosti k ovčiarstvu. Rodičia ho totiž nepovažujú za perspektívne odvetvie, z detí by mali najradšej manažérov, ale niekto musí aj pracovať,“ povedal Karol Herian.
Prečo by Slováci mali skončiť len pri výrobných pásoch automobiliek, pýta sa Herian. „Niekto sa musí starať aj o prírodu. Ovečky nám dávajú nielen povestný trojaký úžitok, mliečko, kožu, vlnu, ale aj upravenú krajinu. Máme státisíce hektárov nevyužívaných lúk a pasienkov. Nenariekajme, že nám chýbajú peniaze, ale zamyslime nad tým, aké školy potrebujeme, či nám treba toľko okresov, krajov, úradníkov a množstvo iných byrokratických inštitúcií. Venujme sa tomu, čo táto krajina naozaj potrebuje.“
