Podľa ministerstva financií je udržanie ratingu znakom, že trhy vláde zatiaľ veria – aj keď s opatrnosťou. „Slovenská vláda sa správa k verejným financiám zodpovedne a potvrdenie ratingu nám pomáha ušetriť milióny eur,“ reagoval minister Ladislav Kamenický, ktorý verdikt S&P označil za dôkaz dôvery v konsolidačné kroky kabinetu.
Negatívny výhlad zostáva
Agentúra pripomína, že slovenské verejné financie ostávajú pod tlakom rastúcich výdavkov, spomaľujúcej ekonomiky a neistoty v zahraničí. Napriek tomu však krajina podľa nej zvláda turbulentné obdobie lepšie než mnohé iné ekonomiky regiónu.
S&P predpokladá, že verejný dlh – po odpočítaní finančných rezerv – zostane do roku 2028 na úrovni okolo 58 percent HDP, teda pod úrovňou väčšiny krajín EÚ. "Hoci riziká opäť vzrástli, domnievame sa, že slovenská ekonomika počas predchádzajúcich rokov prekonala viacero otrasov, pričom stále vykazuje miernu externú zadlženosť a nízke náklady na financovanie vládnych výdavkov,“ píše sa v hodnotení.
Negatívny výhľad, ktorý S&P pridelila ešte v apríli, tak zostáva v platnosti. Znamená to, že ak by vláda konsolidáciu nedotiahla alebo by hospodárstvo ďalej spomaľovalo, rating môže smerovať nadol.
Rozpočet schválený na rok 2026 počíta s celkovými príjmami verejnej správy vo výške približne 62 miliárd eur ( 43 percent HDP) a výdavkami na úrovni približne 67,9 miliárd eur (47,1 percent HDP), čo znamená schodok okolo 5,9 miliardy eur (4,1 percent HDP).
V rozpočte je už zapracovaná konsolidačná zmena v objeme približne 2,7 miliardy eur, z toho spoplatnenia na strane príjmov sú odhadované na cca 1,4 miliardy eur – napríklad zvýšenie sadzby zdravotného poistenia zo 4 percentá na 5 percent pre zamestnancov či samoplatiteľov, zvýšenie sadzby dane z neživotného poistenia z 8 percent na 10 percent či sprísnenie výpočtu odvodov pre živnostníkov.
Takisto zahŕňa úspory vo verejnej správe, zmrazenie platov, redukciu počtu úradníkov a ďalšie opatrenia – napríklad úspora vo výdavkoch na tovary a služby vo výške 375 miliónov eur, zmrazenie platov vo verejnej správe v objeme cca 160 miliónov eur.
Ekonomika brzdí, no má potenciál na obrat
S&P aj ministerstvo financií sa zhodujú, že slovenské hospodárstvo tento rok porastie len o 0,8 percenta. Dôvodom sú slabé výkony v Nemecku, Francúzsku či Česku, ktoré znižujú dopyt po našom exporte.
Oživenie však agentúra očakáva v najbližších dvoch rokoch – rast okolo 1,5 až 1,6 percenta ročne má priniesť oživenie zahraničného obchodu a rozmach automobilového priemyslu. Kľúčovým momentom bude podľa nej spustenie závodu Volvo pri Košiciach, plánované na rok 2027.
Deficit verejných financií by sa mal podľa S&P tento rok znižovať smerom k piatim percentám HDP a ďalej klesať, ak vláda udrží tempo úspor a príjmových opatrení.
Lepší než Fitch a Moody’s, horší než Česi a Nemci
V porovnaní s ostatnými hodnoteniami je Slovensko momentálne na solídnej, ale nie výnimočnej pozícii. Rating A+ od agentúry Standard & Poor’s je o dva stupne lepší než známky, ktoré krajine dlhodobo prideľujú Fitch Ratings a Moody’s Investors Service. Tie v súčasnosti hodnotia Slovensko na úrovni A–, respektíve A2, čo zodpovedá nižšiemu investičnému pásmu.
Z medzinárodného hľadiska tak Slovensko zaostáva za svojimi kľúčovými obchodnými partnermi – Česko má od S&P známku AA so stabilným výhľadom, Rakúsko drží AA+, a Nemecko stále figuruje v elitnej lige s hodnotením AAA – najvyšším možným stupňom dôvery.
S&P pritom Slovensko v minulosti hodnotila aj lepšie. Napríklad v roku 2011 sme mali rovnakú známku A+, ale s pozitívnym výhľadom, čo znamenalo, že krajina mala šancu posunúť sa ešte vyššie. Po finančnej kríze, eurovaloch a neskôr pandémii však agentúra výhľad postupne zhoršovala – najprv na stabilný, následne na negatívny, kde zostáva dodnes.
Podobný trend zaznamenali aj ostatné agentúry: Fitch odobrala Slovensku najvyšší výhľad už v roku 2020 po nástupe pandémie a prudkom náraste dlhu, Moody’s urobila to isté o rok neskôr po období vysokých rozpočtových deficitov.
Rozdiely v hodnoteniach sa premietajú priamo do ceny, za ktorú si štát požičiava na trhoch. Každý jeden stupeň nižšie znamená vyššiu rizikovú prirážku – teda viac peňazí z rozpočtu na splácanie dlhu namiesto investícií do rozvoja, školstva či zdravotníctva.
Aj preto minister financií Ladislav Kamenický zdôrazňuje, že udržanie ratingu má konkrétnu finančnú hodnotu.„Nie je to len číslo na papieri – potvrdenie ratingu znamená reálne úspory pre krajinu. Každé zhoršenie by sme okamžite pocítili na vyšších úrokoch,“ povedal.