Koľko peňazí však za tento tranzit smerom na východ priteká do nášho rozpočtu, si odborníci, ktorých oslovila Pravda, netrúfajú odhadnúť. Energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár však hovorí, že slovenský prepravca plynu Eustream sa už vyhrabal z červených čísel.
„Na príjmy rádovo v stovkách miliónov eur z prepravy plynu sa však už štátny rozpočet spoliehať nemôže, naposledy ich videl v minulej dekáde. Do hry významne vstúpilo spustenie plynovodu Nord Stream, po ktorom klesol tranzit plynu cez Ukrajinu. Úplným zastavením tranzitu na konci vlaňajška slovenský prepravca prišiel o túto kľúčovú časť príjmov kompletne," upozornil Potočár.
Premiér Robert Fico (Smer) na konci minulého roka, teda ešte pred skončením zmluvy o dodávkach plynu cez ukrajinské územie, hovoril, že Slovensko má z tranzitu „veľké príjmy". Predseda vlády pritom opakovane hovoril, že na prepravných poplatkoch prídeme o pol miliardy eur.
Čísla Finstatu však hovoria, že spoločnosť Eustream, kde má štát len 51-percentný podiel (zvyšných 49 percent patrí českému Energetickému a priemyselnému holdingu, pozn. red.), má oveľa nižšie zisky. Napríklad v minulom roku boli na úrovni len približne 118 miliónov eur. Ak vezmeme do úvahy spomínaný podiel, štát mohol v minulom roku z tejto sumy dostať maximálne 60 miliónov eur. Bavíme sa pritom o období, keď ešte plyn tiekol z Ukrajiny a my sme ho mohli prepravovať ďalej na západ – teda do spoločnej kasy z tohto zdroja prúdilo viac peňazí.
Radovan Ďurana z INESS v tejto súvislosti upozornil na to, že celkové objemy, ktoré Slovensko prepravuje za východnú hranicu, sú pomerne nízke. „Ekonomický význam, aj z pohľadu príjmov rozpočtu, poklesol," hovorí ekonóm.
Čistý exportér
Podľa dát z Eustreamu prostredníctvom plynovodu Bratstvo ešte v posledný deň minulého roka na naše územie pritieklo približne 36,4 milióna kubických metrov plynu. Od tohto dátumu v dátach svieti každý deň nula – plyn smeruje už iba od nás na Ukrajinu. Sme tak jeho čistým exportérom.
„Po zastavení tranzitu ruského plynu a po tom, čo prišla o veľkú časť svojich ťažobných kapacít, je Ukrajina do veľkej miery odkázaná na dovoz plynu zo západných smerov. Slovensko je dôležitým dielom skladačky, aj keď väčšina plynu na Ukrajinu aktuálne prúdi cez jej ďalších susedov, najmä cez Maďarsko a Poľsko," priblížil Potočár s tým, že surovina zo Slovenska k našim susedom prúdi nepretržite už od polovice mája. Prostredníctvom cezhraničného prepojovacieho bodu v Budinciach sme však menšie objemy posielali už vo februári a v marci.
Potočár upozornil aj na to, že Eustream sa po zastavení toku suroviny cez plynovod Bratstvo ocitol v zložitej situácii. Jeho infraštruktúra bola totiž vybudovaná na prepravu veľkých objemov komodity v smere z východu na západ. „Možnosť reverzného toku plynu na Ukrajinu sa teraz ukazujú ako výhoda a umožňujú prepravcovi nájsť aspoň malú náhradu za stratené objemy prepravy. Zásobovaním Ukrajiny zo západného smeru vznikla pre Eustream nová obchodná príležitosť, hoci zďaleka nejde o také objemy plynu, aké sa v minulosti prepravovali opačným smerom," dodal odborník.
Okrem plynu na Ukrajinu vyvážame aj elektrinu. Nezávislý ukrajinský think-tank Dixi Group v tejto súvislosti uvádza, že Slovensko svojmu východnému susedovi za minulý rok poslalo 55,5 gigawatthodín (GWh) elektrickej energie. To je relatívne malé množstvo — zodpovedá zhruba 0,18 percenta slovenskej ročnej výroby elektriny (v minulom roku sme vyrobili 30,27 terawatthodiny elektriny), čo znamená, že tok smerom na Ukrajinu bol skôr symbolický.
Premiér Fico napriek tomu viackrát používal „elektrickú kartu" a východného suseda varoval, že ak vyschne plynovod Bratstvo, Slovensko mu prestane dovážať elektrinu – k tomu však napokon nedošlo.
Črtá sa energetická spolupráca
Ukrajinské plynové zásobníky sú aktuálne plné iba na 28 percent – tento rok sú dokonca prázdnejšie ako v prvých rokoch po začiatku ruskej invázie. Podľa agentúry Reuters pritom už zo svojich tohtoročných podzemných zásob naši susedia začali čerpať. Stojí za tým zosilnenie útokov Moskvy na energetickú infraštruktúru krajiny.
Podľa šéfa tamojšej centrálnej banky Andrija Pyšného Ukrajina od začiatku vojny už prišla o 55 percent svojej domácej produkcie. Ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková aj v tomto kontexte začiatkom októbra uviedla, že jej krajina plánuje po ruských leteckých útokoch na energetickú sústavu zvýšiť dovoz plynu o 30 percent.
Ukrajina intenzívne pracuje na tom, aby počas zimnej sezóny mala dosť plynu pre svojich odberateľov. Na nákup komodity plánuje minúť okolo 1,7 miliardy eur. „Časť financií poskytne Nórsko vo forme grantov. Niekoľko ďalších krajín tiež prispeje finančne, takisto prostredníctvom grantov. Sme dohodnutí s bankami, vieme, ako to budeme financovať, a vieme, odkiaľ budeme dostávať plyn,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Odborníci v tejto súvislosti upozorňujú na to, že masívne plnenie zásobníkov prispieva k zvyšovaniu cien komodity na trhu.
Ako ďalej priblížil, náš východný sused plánuje v téme dodávok plynu intenzívnejšie spolupracovať s energetickými spoločnosťami zo Spojených štátov, ktoré budú dovážať energie na Ukrajinu cez územie Poľska, a tiež so Slovenskom. „Dodatočné objemy plynu budeme môcť dodávať aj z Grécka. Tiež sme dohodnutí s Azerbajdžanom,“ doplnil Zelenskyj.
Zároveň sa pre Slovensko črtá aj možnosť zaujímavej spolupráce v oblasti energetiky – nemuseli by sme už byť len čistým exportérom komodít. Ukrajinská premiérka Julia Svyrydenková po minulotýždňovom stretnutí s premiérom Ficom informovala, že v hre je možnosť vytvorenia spoločného energetického hubu pre dodávky plynu a ropy. „Máme možnosť synchronizovať naše systémy tak, aby Slovensko bolo chránené pred rizikom energetickej závislosti od ruských palív,“ uviedla Svyrydenková. Ukrajinská energetická infraštruktúra by tak mohla slúžiť na dodávky ropy a plynu na Slovensko.
Spoločný slovensko-ukrajinský energetický hub by teda znamenal, že cez územie Ukrajiny by Slovensko vedelo odoberať väčšie objemy plynu z Azerbajdžanu a tiež by malo prístup k objemom amerického LNG a plynu z Grécka.
Krajiny Európskej únie (EÚ) sa už totiž dohodli na tom, že po desaťročia trvajúcej závislosti sa už o menej ako tri roky definitívne zbavia ruských palív. EÚ začne ruský plyn postupne vytláčať už od začiatku budúceho roka. Od 1. januára 2026 sa jeho dovoz zakáže, hoci krátkodobé kontrakty podpísané pred 17. júnom 2025 budú môcť ešte bežať – najneskôr však do 17. júna 2026. Dlhodobé dohody, ktoré majú členské štáty podpísané s ruskými dodávateľmi, budú mať posledný termín platnosti do 1. januára 2028. Od tohto dátumu sa tak hranice EÚ úplne uzavrú pre akýkoľvek ruský plyn – či už ide o klasický potrubný plyn, alebo skvapalnený LNG.
Pre Slovensko, ktoré aktuálne najviac tejto suroviny odoberá cez Maďarsko a plynovod TurkStream, to znamená, že bude musieť hľadať alternatívy. Okrem spomínanej kooperácie s Ukrajinou je na stole aj možnosť, že by sme väčšie objemy plynu začali odoberať zo západu, napríklad cez Českú republiku, ktorá nám už v prípade potreby ponúkla pomocnú roku.