Z analýzy najväčšieho slovenského webu ponúkajúceho zamestnanie, portálu Profesia.sk, vyplýva, že najštedrejší náborový bonus mal tento rok až päť cifier. „Najvyšší náborový bonus za tento rok bol vo výške 20-tisíc eur na pozíciu lekára v Trenčianskom kraji. 12-tisíc eur ponúkali na pozíciu lekára v Žilinskom kraji, 10-tisíc eur za nástup uvádzali v inzerátoch na pôrodné asistentky a lekárov," píše Ľubica Melcerová, PR manažérka spoločnosti Alma Career Slovakia, ktorá prevádzkuje spomínaný pracovný portál.
„Okrem stabilného mesačného platu sa niektorí zamestnávatelia snažia zaujať náborovými alebo nástupnými bonusmi, čiže jednorazovým príplatkom za nástup do firmy. Zväčša je jeho vyplatenie podmienené odpracovaním niekoľkých mesiacov,“ uvádza tiež Melcerová. Spoločnosť zároveň dodáva, že hoci vysoké bonusy môžu pomôcť obsadiť pracovné miesta, neriešia hlbší problém – nízku atraktivitu niektorých profesií či nevyhovujúce pracovné podmienky.
Čítajte viac Voda pre státisíce ľudí zdražie: Platiť sa bude aj pri nulovej spotrebe
Najvyššiu prémiu za ochotu zamestnať sa v konkrétnej prevádzke dostávajú farmaceuti (priemerne takmer šesťtisíc eur) a lekári (približne päťtisíc eur). Ako však upozorňuje Melcerová, ani takéto vysoké sumy nedokážu prilákať ľudí do zdravotníckeho sektora. Ten je pritom už dlhé roky poddimenzovaný. Z analýzy tiež vyplýva, že na webe Profesia bolo zverejnených počas tohto roka 5 100 inzerátov, ktoré tento benefit obsahovali. „Priemerná výška bola 1 200 eur. Najčastejšie ich uchádzači a uchádzačky o prácu nájdu v inzerátoch z výroby, objavili sa takmer v dvetisíc ponukách, takisto zo strojárstva, z dopravy, elektrotechniky a energetiky a zo zdravotníctva," priblížila Melcerová.
Najčastejšie však náborové bonusy ponúkajú v manuálnych a technických profesiách, kde je fluktuácia pracovníkov najvyššia. Operátori výroby, montážnici, skladníci, robotníci a nastavovači strojov patria medzi pozície, kde sa príplatky za nástup stali bežnou súčasťou inzerátov. Priemerná výška týchto prémií sa pohybuje medzi 500 a 600 eurami, pričom nastavovači strojov dosahujú priemerne až 760 eur.
Čo sa týka jednotlivých častí krajiny – z dát Profesie vyplýva, že spoločnosti po celom Slovensku pristupujú k lákaniu zamestnancov prostredníctvom tejto formy motivácie. Pracovný portál upozorňuje na to, že hoci najviac zarábajú ľudia v Bratislavskom kraji, priemerný náborový príspevok bol najvyšší v Trnavskom kraji (až 1 925 eur).
Tri štvrtiny firiem majú problém
Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) už skôr upozornila, že až 70 percent našich firiem má problémy pri obsadzovaní pracovných pozícií. Zdôrazňuje tiež, že najviac problémov v tomto smere majú spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako tisíc ľudí. „Nedostatok talentov na Slovensku je odrazom širších trendov od starnutia populácie a technologickej transformácie až po očakávania generácie Z, ktorá hľadá flexibilitu a zmysluplnú prácu,“ povedala prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Čítajte viac Vláda konsolidáciu odignorovala: platy na ministerstvách stúpli, úradníkov je ešte viac
Zaujímavým príkladom sú v tomto smere stavebné firmy. Podľa štatistík až 86 percent z nich hlásilo, že im chýba kvalifikovaná pracovná sila. „Nedostatok kvalifikovaného personálu je kritickým problémom pre všetky segmenty trhu, najmä však pre tuzemské stavebníctvo, ktoré je do istej miery závislé od sezónnosti. Populácia starne a s ňou aj dostatočne kvalifikovaná pracovná sila. Stavebné firmy sú už teraz na hranici svojich kapacít. Nie je kde brať, počet študentov, ktorí každý rok úspešne dokončia niektorý z technických odborov, kontinuálne klesá," sumarizoval už skôr Petr Přichystal, marketingový manažér spoločnosti Lomax, ktorá sa venuje výrobe garážových brán.
Platí to aj napriek tomu, že podľa Štatistického úradu ide stále o jedno z najlepších období na trhu práce. Na Slovensku totiž máme historicky jedny z najnižších hodnôt nezamestnanosti. „Počet nezamestnaných bol v druhom štvrťroku druhý najnižší od roku 2021, pričom absolútne minimum sme zaznamenali v rovnakom období v roku 2024,“ uvádza úrad. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2025 sa počet nezamestnaných po sezónnom očistení zvýšil o 1,8 percenta, na 148,1 tisíca ľudí.
Za problémom s nedostatkom ľudí okrem iného stoja aj masívne vlny odchodov do predčasného dôchodku v rokoch 2023 a 2024. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) firmám v dôsledku skoršieho odchodu do penzie v minulom roku chýbalo asi 22-tisíc ľudí, ktorí by inak ešte mohli pracovať. „Výrazný nárast počtu poberateľov predčasného starobného dôchodku znamenal citeľný výpadok pracovnej sily, ktorý sa prejavil naprieč viacerými sektormi,“ uviedli analytici RRZ vo svojom komentári.
Čítajte viac Slovensko príde o stovky miliónov a vláda bude musieť zrejme šetriť viac, ako čakala. Odkiaľ na to vezmeme peniaze?
Podľa údajov Sociálnej poisťovne počet predčasných dôchodcov v posledných rokoch výrazne vzrástol. Kým v rokoch 2021 a 2022 ich bolo len niečo vyše 12-tisíc, o rok neskôr už viac než 15-tisíc a koncom roku 2024 sa ich počet priblížil k hranici 40-tisíc. Najnovšie dostupné dáta z júla 2025 hovoria o vyše 38-tisíc poberateľoch predčasnej penzie.
Tento vývoj sa najciteľnejšie dotýka odvetví, ktoré už dlhodobo trpia nedostatkom pracovnej sily – najmä priemyselnej výroby, obchodu, dopravy a skladovania. „Firmy prichádzajú o zamestnancov s dlhoročnými skúsenosťami a praxou, čo je zvlášť problém v oblastiach, kde je kvalifikovaná pracovná sila už teraz nedostatkovým tovarom,“ upozorňuje RRZ.
Problémy s vekom?
V analýzach trhu práce z pier odborníkov sa v súvislosti s hodnotením chýbajúcej pracovnej sily opakuje jeden kľúčový faktor – starnutie populácie. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) upozorňuje na to, že zatiaľ čo ešte v roku 2000 bol priemerný vek ekonomicky aktívneho muža na Slovensku 37,5 roka, v roku 2021 to bolo už 42,3 roka. Toto číslo pritom rastie – do roku 2035 sa predpokladá, že priemerný pracujúci u nás by mohol mať 45 rokov.
„Pracovníkov nad 55 rokov bude čoraz viac, ich podiel by mal čoskoro dosiahnuť až 25 percent. To kladie úplne nové požiadavky na pracovné podmienky, organizáciu práce aj prístup zamestnávateľov,“ pokračuje ďalej KOZ.
V rozhovore pre Pravdu spred niekoľkých mesiacov na tento problém upozornil fínsky expert na vekový manažment Juhani Ilmarinen. Odborník na starnutie a pracovný proces zdôraznil, že krajiny Európskej únie (EÚ) by mali byť lepšie pripravené na starnutie obyvateľstva. „Je predpoklad, že do roku 2050 narastie celosvetový podiel obyvateľov starších ako 60 rokov až na 21 percent, pričom v Európe to bude viac ako 30 percent. Krajiny by mali zvýšiť vek odchodu do dôchodku a motivovať starších pracovníkov, aby pracovali dlhšie. Podniky musia prijať vhodné opatrenia vekového manažmentu, aby tak vytvorili podmienky na dlhšiu pracovnú kariéru," tvrdí Ilmarinen.
Čítajte viac Víťazmi platového automatu sú starší lekári, nie pacient. Analytici: Ministerstvo by malo dbať na efektívnosť ich práce
Firmy však zápasia s problémami aj na druhej strane vekového spektra. Čoraz častejšie totiž hovoria, že sa boria s komplikáciami pri zamestnávaní mladých z takzvanej generácie Z – ide o ľudí, ktorí sa narodili približne medzi rokmi 1997 až 2012. O mladších zamestnancoch hovoria ako o menej lojálnych – prácu menia častejšie ako ich starší kolegovia.
Podľa Rumiz, ktorá okrem APAS pôsobí aj ako generálna manažérka najväčšej personálnej agentúry na Slovensku ManpowerGroup, mladí ľudia odchádzajú z práce častejšie, ak nenachádzajú súlad s firemnou kultúrou či kariérnymi možnosťami.
Generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN'S Group Katarína Garajová uviedla, že existuje viacero dôvodov, prečo mladší zamestnanci prichádzajú o prácu častejšie než starší kolegovia. „Generácia Z je technicky zdatná, no zároveň mimoriadne mobilná. Podľa prieskumu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení až polovica mladých pracovníkov plánuje zmeniť zamestnanie do šiestich mesiacov, čo vytvára tlak na firmy, aby si ich dokázali udržať,“ vysvetľuje Garajová.
Dodáva, že prepúšťanie mladších pracovníkov súvisí najmä s nerealistickými očakávaniami, s nižšou pracovnou disciplínou a nižšou odolnosťou voči kritike. Napriek tomu však pri súčasne nízkej nezamestnanosti majú mladí stále možnosť vyberať si medzi viacerými pracovnými ponukami.
