Vláda sľubuje, že ide o kľúčový krok k fiškálnej stabilizácii, opozícia však varuje, že čísla sú postavené na nereálnych predpokladoch a deficit bude v skutočnosti vyšší. Za zákon o štátnom rozpočte hlasovalo všetkých 79 koaličných poslancov zo 145 prítomných zákonodarcov. Naopak, proti bolo 66 opozičných poslancov.
„Slovensko patrí medzi premiantov v znižovaní deficitu verejných financií, ktorý by mal v budúcom roku klesnúť na 4,1 % z tohtoročných 5 % hrubého domáceho produktu (HDP),“ vyzdvihol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Nesúhlasí s hodnotením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá označila ciele rozpočtu za nerealistické a očakáva deficit na úrovni 4,6 % HDP. Minister financií označil rozpočet za kompromis medzi potrebou šetriť a zachovať sociálne istoty. Snahu vlády o konsolidáciu by mali podľa neho oceniť aj ratingové agentúry.
Čítajte viac Vláda konsolidáciu odignorovala: platy na ministerstvách stúpli, úradníkov je ešte viac
Nové dane a odvody, ktoré zasiahnu peňaženky
V rozpočte je zapracovaná konsolidácia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Z tejto sumy Ministerstvo financií SR očakáva vplyv prijatej legislatívy na strane príjmov na úrovni 1,4 miliardy eur.
Konsolidačný balík na strane príjmov zahŕňa napríklad zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia pre zamestnancov, živnostníkov či podniky. Zároveň sa zavádzajú nové pásma progresívnej dane z príjmov fyzických osôb. Najvýraznejšie zmeny pre ľudí zahŕňajú zvýšenie sadzby zdravotného poistenia pre zamestnancov, SZČO a samoplatiteľov o 1 percentuálny bod (zo 4 % na 5 %). Ďalšou významnou zmenou je zvýšenie sadzby dane z neživotného poistenia z 8 % na 10 %. Pre živnostníkov (SZČO) nastáva zmena vo výpočte vymeriavacieho základu, ktorý stúpne z 50 % na 60 % priemernej mzdy, čo znamená nárast minimálnych sociálnych a zdravotných odvodov.
Pre firmy sa zavádza minimálna daň (tzv. daňová licencia), ktorá sa bude odvíjať od výšky obratu podniku. V oblasti spotrebných daní či DPH sa navrhuje zvýšenie DPH len na vybrané potraviny s vyšším obsahom cukru či soli z 19 % na 23 %. Kamenický vidí pozitívne riziko na príjmovej stránke rozpočtu napríklad v zavedení nových platieb prostredníctvom QR kódov v budúcom roku, ktoré by mohli priniesť vyšší výber daní.
Najmenej investícií pôjde do dopravy
Rozpočet na dopravu a bývanie v budúcom roku klesne o 15 %, čo predstavuje pokles o 644 miliónov eur, na celkovú sumu 3,547 miliardy eur. Pokles financií zasiahne najmä investície do dopravnej infraštruktúry, ktoré sa znížia na 1,304 miliardy eur. Z týchto investícií sa má zabezpečiť financovanie výstavby ciest prvej triedy, diaľnic a rýchlostných ciest, modernizácia železničnej infraštruktúry a obnova verejnej osobnej dopravy.
Na správu a údržbu ciest prvej triedy a diaľnic sa vyčlenilo 442 miliónov eur s medziročným nárastom 63,6 milióna eur. Rozpočtované bežné výdavky na železničnú dopravu (vrátane ŽSR a ZSSK) klesnú oproti roku 2025 o 51,4 milióna eur na 1,27 miliardy eur, najmä kvôli poklesu výdavkov ŽSR.
Na podporu bývania štát plánuje vynaložiť 372 miliónov eur. Tieto výdavky klesajú o 18,4 milióna eur najmä z dôvodu zníženia prostriedkov na projekt znižovania energetickej náročnosti budov. Vzrastú však výdavky na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu o štyri milióny eur a na činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Klesajú aj rozpočtované prostriedky na obnovu historických budov a energetickú efektívnosť stavieb z 91,9 milióna eur v roku 2025 na 10,5 milióna eur v roku 2026.
Čítajte viac Na posledný úsek diaľnice do Košíc opäť nie sú peniaze. Konsolidácia zhltne rozpočet na kľúčové dopravné projekty
Škrty v zdravotníctve a zmrazenie platov
Najväčší podiel rozpočtu opäť smeruje do sociálnej oblasti a dôchodkového systému, na ktoré poputujú miliardy eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu sú budúci rok plánované na úrovni 27,8 miliardy eur a celkové výdavky v sume 33,5 miliardy eur. Výsledkom by mal byť schodok štátneho rozpočtu na úrovni necelých 5,8 miliardy eur.
Oproti pôvodnému návrhu sa znížili výdavky na zdravotníctvo a školstvo. Kapitola Ministerstva zdravotníctva SR bude mať znížené výdavky o 622 miliónov eur v nadväznosti na novelu zákona o zdravotnom poistení a zmeny v platbách za poistencov štátu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vysvetlil, že zmena bola potrebná pre tzv. limit verejných výdavkov.
Na vzdelávanie, výskum, vývoj a mládež má ísť v roku 2026 takmer 6,4 miliardy eur (pôvodne uvádzaných vyše 7 miliárd). Z dôvodu konsolidácie verejných výdavkov sa výdavky kapitoly Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVM) SR znížili v sume 54,5 milióna eur. Do rozpočtu sú zapracované finančné prostriedky na valorizáciu platov zamestnancov v regionálnom školstve vo výške 353 miliónov eur a vo vysokom školstve v sume 96,6 milióna eur. Rezort obrany získa takmer tri miliardy eur.
Súčasťou úsporných opatrení je zmrazenie valorizácie 13. dôchodkov na najbližšie tri roky na úrovni roka 2025. Úsporné opatrenia dotknú aj dávok v nezamestnanosti, ktoré sa od štvrtého mesiaca budú postupne znižovať. Plánujú sa aj opatrenia aj v rámci sociálneho sektora, ako je zvýšenie trvania obdobia platenia vybraných dávok, či zmeny v rámci príspevkov do druhého piliera pre rodičov na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Ministerstvo práce zároveň plánuje sprísnenie kontrol PN.
Úspory vo verejnej správe
Redukcia výdavkov štátnych inštitúcií a rezortov, napríklad rezortov dopravy, školstva, či vnútra, má priniesť úsporu v celkovej sume 535 miliónov eur. Zmrazenie platov vo verejnej správe, ktoré sa dotkne väčšiny úradníkov, má priniesť približne 160 miliónov eur. Výnimku budú tvoriť zamestnanci v školstve a zdravotníctve. Ďalších 375 miliónov eur sa má ušetriť redukciou výdavkov na tovary, služby či prevádzku úradov. Už prijaté legislatívne zmeny majú znížiť výdavky v sociálnej oblasti o 152 miliónov eur. Konsolidácia zahŕňa aj zníženie osobných výdavkov v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu v sume 69,1 milióna eur.
V rámci konsolidácie došlo už v roku 2025 k zníženiu počtu pracovníkov v štátnej sfére celkovo o 4465. Rozpočet ráta tiež s ďalším znižovaním počtu zamestnancov aj v rokoch 2026 až 2028. Ďalších 420 miliónov eur určených na pomoc domácnostiam s cenami energií by sa malo ušetriť lepším využitím eurofondov.
Celkové náklady pre 450 137 zamestnancov verejnej správy budú na budúci rok vo výške 14,5 miliardy eur, z toho mzdy v sume 10,6 miliardy eur. Ministerstvo financií uviedlo, že medziročný nárast mzdového výdavku je ovplyvnený najmä zvýšením platov pedagogických a odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov o 7 % od 1. septembra 2025 a o ďalších 7 % od 1. januára 2026 s vplyvom na osobné výdavky v sume 608 miliónov eur. V rozpočte je tiež zohľadnený nárast osobných výdavkov o 5,54 milióna eur pre zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce z dôvodu rastu minimálnej mzdy na 915 eur.
Čítajte viac Transakčná daň pre živnostníkov je definitívne zrušená. Kto a odkedy ju už nebude platiť?
Rozpočet pre kultúru a verejné služby
V oblasti verejných služieb, kam patrí samospráva, výdavky výkonných a zákonodarných orgánov, zahraničné vzťahy a miestna štátna správa, predpokladá štát na rok 2026 výdavky vo výške 11,3 miliardy eur. Z tejto sumy sa na jednej strane znižujú výdavky pre obce (110 miliónov eur) a VÚC (takmer 20 miliónov eur) a znižujú sa tiež rozpočty Kancelárie prezidenta SR (o 640-tisíc eur) a Kancelárie NR SR (o 1,88 milióna eur), no na druhej strane sa zvyšujú výdavky obcí a VÚC pre valorizáciu platov v regionálnom školstve (262 miliónov eur) a navýšenie pôjde aj na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach (6,68 milióna eur). Súčasťou konsolidácie je aj zmrazenie platov poslancov Národnej rady SR v rokoch 2026 a 2027 na súčasných sumách, čo zníži výdavky Kancelárie NR SR o 1,15 milióna eur.
Na výdavky v oblasti kultúry bude štátny rozpočet na rok 2026 disponovať sumou 546 miliónov eur, čo je medziročné zvýšenie o 17,2 milióna eur. Zvýšenie je odôvodnené rastom zdrojov pre STVR (o 21,3 milióna eur v nadväznosti na rast HDP) a medziročným rastom výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí (o 9,6 milióna eur). Konsolidácia sa však podpísala pod zníženie výdavkov pre rozpočtové a príspevkové organizácie Ministerstva kultúry (6,87 milióna eur a 7,45 milióna eur). Príspevok štátu na podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností sa rozpočtuje vo výške 69,9 milióna eur.
Čítajte viac Slovensko na gréckej ceste do pekla? Atény ukázali, ako padnúť na dno a vstať z popola
Ferenčák nakoniec rozpočet podporil
Kamenický ešte pred hlasovaním avizoval, že výsledok by mal byť bezproblémový so 78 alebo 79 koaličnými poslancami. K podpore napokon prispel aj poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý po stretnutí s ministrom financií uviedol, že rozpočet podporí. Postačila mu garancia od Kamenického, že ministerstvá nebudú hneď míňať všetky pridelené prostriedky. Predtým Ferenčák deklaroval výhrady hlavne kvôli kontrole výdavkov a s tým súvisiacej hrozby ďalšej konsolidácie.
Ministerstvo financií deklaruje snahu znižovať deficit verejných financií aj v ďalších rokoch a do roku 2028 ho stlačiť pod 3 % HDP. Na tento účel však bude potrebné prijať ešte dodatočné konsolidačné opatrenia, ktoré rezort odhaduje na 1,8 % HDP.
Čítajte viac Opozícia kritizuje rozpočet: Vláda podľa Valášeka zaúčtovala do obrany fiktívne príjmy. SaS za návrh hlasovať nebude
