V praxi to znamená, že únia začne ruský plyn postupne vytláčať už o dva roky. Od 1. januára 2026 bude jeho dovoz zakázaný, pričom krátkodobé kontrakty uzavreté ešte pred 17. júnom 2025 budú môcť dobehnúť len do 17. júna 2026. Dlhodobé zmluvy zostanú v platnosti najviac do 1. januára 2028, keď začne platiť úplný zákaz dovozu – či už potrubného plynu alebo LNG. Po tomto termíne sa do EÚ nedostane ani ruský plyn zmiešaný s iným, pretože colné orgány budú musieť presne overovať jeho pôvod.
„Energeticky nezávislá Európa bude silnejšou a bezpečnejšou Európou. Hoci sme v posledných rokoch tvrdo pracovali na tom, aby sme zablokovali ruský plyn a ropu, ešte sme sa tam úplne nedostali. Preto je zásadné, že dánske predsedníctvo získalo drvivú podporu európskych ministrov energetiky pre legislatívu, ktorá definitívne zakáže dovoz ruského plynu do EÚ,“ komentoval dohodu dánsky minister pre klímu, energetiku a verejné služby Lars Aagaard.
Čítajte viac Šéf Gazpromu očakáva, že globálna spotreba plynu dosiahne nový rekord
Štátny plynárenský podnik a zároveň najväčší dodávateľ energií na Slovensku SPP sa s plánom EÚ ukončiť dovoz ruských palív nestotožňuje. Podľa spoločnosti ide o čisto politické rozhodnutie, ktoré nebolo podložené dostatočnými právnymi ani ekonomickými analýzami. Plynári upozorňujú, že chýbajú aj konkrétne prepočty dosahov na trh a priemysel. „Tie môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora EÚ. Plán môže navyše pokriviť voľný trh s energiami, zvýšiť ceny plynu a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok energií pre niektoré regióny kontinentu – vrátane strednej a východnej Európy,“ uviedol hovorca SPP Ondrej Šebesta. Dodáva však, že podnik sa už dnes technicky aj obchodne pripravuje na scenár, v ktorom by sa dovoz ruských palív musel úplne zastaviť.
Hrozia komplikácie
Pre Slovensko však toto rozhodnutie bude znamenať výraznú komplikáciu. Spoločnosť SPP má totiž až do roku 2034 podpísanú zmluvu o dovoze tejto kľúčovej suroviny s ruským Gazpromom. Keď plyn prestaneme odoberať, tento energetický gigant by nás mohol žalovať. Či bude žaloba na súde úspešná, je otázne.
V súdnom spore s Gazpromom sa v posledných rokoch ocitli napríklad aj naši západní susedia. Rakúska skupina OMV vlani vyhrala arbitráž proti ruskému dodávateľovi za prerušené dodávky plynu z roku 2022. Medzinárodný tribunál jej priznal 230 miliónov eur ako náhradu škody plus úroky a náklady, keď ruská strana nesplnila zmluvné záväzky voči nemeckej divízii OMV.
Problém by sme však mohli mať aj so samotnými dodávkami suroviny na naše územie. Najviac plynu od Gazpromu, po zastavení dodávok cez ukrajinské územie na začiatku tohto roka, k nám aktuálne priteká z Maďarska cez plynovod TurkStream. Bulhari, cez ktorých územie infraštruktúra prechádza, už koncom septembra vyhlásili, že podporujú plán Bruselu a do roku 2028 zastavia dodávky z Ruska smerujúce aj na Slovensko a do Maďarska.
Čítajte viac Sú tajné a hlboko pod zemou? Zákutia obrovského úkrytu pre civilné obyvateľstvo ukázali v Banskej Bystrici
Čo sa týka hrozby v podobe výpadkov dodávok plynu, susedná Česká republika už teraz sľubuje, že nám v prípade potreby podá pomocnú ruku. Tamojší končiaci minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček v tejto súvislosti pripomenul, že šéfke rezortu hospodárstva Denise Sakovej (Hlas) niekoľkokrát povedal, že Česko je pripravené v tomto smere na tesnejšiu spoluprácu so Slovenskom.
Vlček však rovnako pripustil, že obavy z nárastu cien a problémy s dodávkami komodity, na ktoré dlhodobo upozorňuje Bratislava aj Budapešť, sú relevantné. „Kladiem si ale otázku, prečo na to tieto členské štáty v predchádzajúcich rokoch nereagovali tak, ako reagovala Česká republika. My sme zmodernizovali ropovod TAL, zabezpečili sme si plynové zásobníky, a tak ďalej,“ doplnil minister.
Je však potrebné zdôrazniť aj to, že z Česka k nám časť z celkových objemov suroviny prichádza už teraz cez vstupný bod Lanžhot. Dovážané objemy však výrazne kolíšu. Zatiaľ čo ešte v polovici júla k nám cezeň prúdilo okolo 11 miliónov kubických metrov plynu za deň, v posledných dňoch sa toto číslo drží pod úrovňou troch miliónov kubických metrov. Pre lepšiu predstavu – cez Maďarsko k nám aktuálne priteká približne 6,4 milióna kubických metrov plynu denne.
Slovensko a Maďarsko v opozícii
Slovensko a Maďarsko patria v rámci Európskej únie medzi najhlasnejších odporcov úplného embarga na ruský plyn a ropu. Obe krajiny sa dlhodobo opierajú o argument, že sú vysoko závislé od ruských dodávok a nemajú zatiaľ dostatočne rozvinuté alternatívne trasy či zdroje. Kým väčšina členských štátov po ruskej invázii na Ukrajinu začala rýchlo diverzifikovať svoje energetické portfólio, obe krajiny sa zamerali na stabilitu dodávok a ceny pre domácnosti.
Rezort hospodárstva a premiér Robert Fico (Smer) opakovane upozorňujú, že okamžité prerušenie ruských dodávok by mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť krajiny a spôsobiť nárast cien. Aj preto Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré počas rokovaní o postupnom zákaze dovozu ruského plynu žiadali dlhšie prechodné obdobia a výnimky pre existujúce kontrakty.
Maďarsko je v tomto smere ešte otvorenejšie. Premiér Viktor Orbán dlhodobo kritizuje energetické sankcie voči Moskve, ktoré označuje za „streľbu do vlastného kolena Európy“. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó opakovane tvrdí, že zákaz dovozu ruského plynu „ohrozuje energetickú bezpečnosť krajiny a poškodzuje európsku ekonomiku“.
Oba štáty sa preto v ostatných mesiacoch snažili v Bruseli zmierniť konečné znenie nariadenia a presadiť klauzuly, ktoré by im umožnili dočasne pokračovať v odbere ruského plynu aj po roku 2026. Kým sa však v iných štátoch rozbieha výstavba nových LNG terminálov, prepojovacích plynovodov a kontrakty s Nórskom, Katarom či USA, Slovensko a Maďarsko ostávajú medzi poslednými, ktoré otvorene spochybňujú úplný rozchod s ruskými energiami.
Čítajte viac Lacný ruský plyn je mýtus, štát naň míňa miliardy eur. Ak by sme zaň platili menej, mali by sme problém
Zároveň sa tým dostávajú do politickej izolácie v rámci EÚ. Zatiaľ čo väčšina členských štátov považuje odstrihnutie sa od ruského plynu za strategickú nevyhnutnosť, Bratislava a Budapešť hovoria o ekonomickej samovražde.
Z Ruska tečie čoraz menej plynu
Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa lídri EÚ vo Versaillskej deklarácii zhodli, že Európa sa musí čo najrýchlejšie zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív. Tento záväzok sa už prejavil v číslach – dovoz ropy aj plynu z Ruska do únie v posledných rokoch prudko klesá. Zatiaľ čo ropa z Ruska dnes tvorí menej ako tri percentá všetkých dovozov do EÚ, ruský plyn sa stále podieľa na európskom trhu približne 13 percentami, čo predstavuje hodnotu vyše 15 miliárd eur ročne. Tento zvyškový podiel však podľa Európskej komisie stále predstavuje strategické riziko pre obchod aj energetickú bezpečnosť kontinentu.
V číslach to vyzerá tak, že v roku 2021, teda ešte pred začiatkom vojny, do Európy z Ruska ročne prúdilo vyše 150 miliardy kubických metrov plynu – v roku 2024 to bolo už iba 51,7 miliardy kubických metrov. Ak sa započíta aj LNG, Rusko sa podieľalo na menej než pätine celkového dovozu plynu do EÚ. Takýto pokles umožnil predovšetkým raketový nárast dovozu LNG z iných krajín – najmä z USA, Kataru a Nórska – a tiež výrazné zníženie spotreby plynu v samotnej Európskej únii, keď priemysel aj domácnosti začali šetriť a prechádzať na alternatívne zdroje energie.
Čítajte viac Energie by mohli zdražieť o stovky eur, vláda sa už dohodla, komu s faktúrami pomôže. Odborník: predstava, že dotácie potrebuje toľko ľudí, je scestná
Na post najväčšieho dodávateľa suroviny sa dostalo Nórsko, ktoré do EÚ v minulom roku doviezlo 91 miliárd kubických metrov zemného plynu. Dovoz výrazne zvýšili aj Spojené štáty – z takmer 19 miliónov kubických metrov v roku 2021 na vyše 45 miliónov kubických metrov v roku 2024. Za nimi nasleduje Alžírsko, ktoré do Európy v minulom roku prepravilo viac ako 39 miliónov kubických metrov plynu.
