Hoci odznelo, že politici si na budúci rok zmrazia platy, čísla hovoria jasne: na tretí rok uťahovania opaskov štát minie na platy špičkových úradníkov o stovky miliónov eur viac, ako míňal pred konsolidáciou.
V auguste premiér avizoval, že konsolidáciu by mal rovnocenne znášať štát, podnikateľský sektor a občania. Ako sa na ozdravenie verejných financií poskladá biznis a občania, už vieme: zavedú sa nové spotrebné dane pre slané a sladené potraviny, stúpnu odvody a pribudne práca cez sviatky. Do štátnej kasy z týchto opatrení majú putovať príjmy vo výške 1,6 miliardy eur.
Ďalšiu viac ako miliardu by mal štát ušetriť na sebe. „Ideme konkrétne škrtať desiatky miliónov eur, máme to rozpísané, v podstate sme na tom dohodnutí,“ avizoval v druhej polovici septembra minister Kamenický. Napokon sa to nestalo a informácie chýbajú aj v návrhu zákona o štátnom rozpočte, o ktorom aktuálne rokuje Národná rada SR. Ten totiž ráta len so škrtmi na ministerstvách v sume 535 miliónov eur. Kde štvrtá Ficova vláda nájde ďalších 600 miliónov, je otázne.
Foto: TASR, Martin Baumann
Viac úradníkov, viac výdavkov
V zákone o rozpočte sa uvádza, že štátni zamestnanci na budúci rok nebudú mať valorizované mzdy, no štát tým ušetrí len zlomok potrebnej sumy – 33 miliónov eur. Porovnanie budúcoročných výdavkov s tými pred konsolidáciou ukazuje paradoxný trend: štát po troch rokoch šetrenia a uťahovania opaskov chce minúť na platy úradníkov na ministerstvách o 10 percent viac, ako to bolo v roku 2023, teda necelých 3,3 miliardy eur.
Ak by sa štát naozaj snažil šetriť aspoň na mzdách pre zamestnancov takmer 40 štátnych rezortov a zložiek, výdavky ktorých sa mapujú v zákone o rozpočte, v štátnej pokladnici by dokázal zachrániť 334 miliónov eur – ide o sumu podobnú tej, ktorú štát plánuje získať napríklad zo zvýšenia zdravotných odvodov pre všetkých pracujúcich ľudí.
Podobné šetrenie – na vlastných úradníkoch – pritom nevyžadovalo od štátu ani masívne prepúšťanie. Stačilo by jednoduché zmrazenie personálnych výdavkov na úrovni roka 2023. Tie však počas konsolidácie len stúpali.
Čítajte viac Rokom 2026 to neskončí. Fico potvrdil pokračovanie konsolidácie aj v ďalších rokoch, no v inej podobe
Nejde pritom o výdavky na mzdy všetkých zamestnancov štátu, ale o odmeny približne pre 130-tisíc ľudí – pracovníkov ministerstiev, rôznych kontrolných úradov, súdov, prokuratúry, kancelárií parlamentu, prezidenta či vlády.
Historické porovnanie dát ukazuje aj to, že napriek zámeru zoštíhľovať štát počet úradníkov na ministerstvách a rôznych inštitúciách len stúpa. Pred dvoma rokmi pre takmer 40 štátnych rezortov a zložiek pracovalo 129-tisíc ľudí, vlani ich počet vyšplhal na 132-tisíc. Niektoré ministerstvá tento a uplynulý rok zredukovali počet zamestnancov o dvetisíc. Veľké úspory to však neprinieslo – ako už bolo spomenuté, škrtnúť sa dalo len 33 miliónov eur.
Ako prednedávnom informovala Pravda, počet niektorých druhov vrcholových štátnych zamestnancov sa dokonca počas konsolidácie zvýšil. Kabinet Roberta Fica má dovedna 36 štátnych tajomníkov, čo je v porovnaní s úradníckou vládou o 13 viac a na rozdiel od kabinetu Eduarda Hegera o desať viac.
Najviac ušetril Ráž
Treba uznať, že niektorí ministri v otázke konsolidácie postupujú zodpovedne. Suverénne najhospodárnejším je šéf rezortu dopravy Jozef Ráž ml. (nom. Smer), ktorý dokázal znížiť výdavky na platy zamestnancov ministerstva o 13 percent v budúcom roku oproti obdobiu spred konsolidácie.
Druhá priečka v rebríčku šetriacich ministerstiev patrí rezortu zdravotníctva – v porovnaní s rokom 2023 na ten budúci pošle na mzdy svojich zamestnancov o dve percentá, teda o 1,4 milióna eur, menej. Receptom na konsolidačný úspech, zdá sa, je škrtanie počtu zamestnancov – pred dvoma rokmi na ministerstve pracovalo o 150 ľudí viac.
Na platoch úradníkov sa budúci rok podarí ušetriť aj ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas) a šéfke rezortu kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS). V prípade ministerstva kultúry ide o úsporu 467-tisíc eur oproti roku 2023. U Sakovej na mzdách rezortných zamestnancov za rok ušetria necelých 200-tisíc eur.
Podľa dostupných dát aj v prípade týchto rezortov k úspore prispelo zníženie personálnych stavov: každé ministerstvo v priebehu roka 2024 prišlo o niekoľko stoviek zamestnancov. U Sakovej počty zamestnancov klesli o 150 ľudí, u Šimkovičovej o vyše 200. Zdá sa však, že si polepšili tí, ktorí pracovať zostali. Priemerná výška mzdových nákladov na každého úradníka v oboch rezortoch stúpla – na ministerstve hospodárstva o 177 eur na sumu 2 176 eur, na ministerstve kultúry výraznejšie – z 1 929 eur pred konsolidáciou na 2 226 eur počas druhého roku vládneho šetrenia.
Zoznamom týchto štyroch rezortov sa rebríček inštitúcií, ktoré počas konsolidácie šetrili na mzdových výdavkoch, končí.
Štedrí Kaliňák a Drucker
Antilídrami konsolidačného úsilia podľa dát vychádzajú ministri obrany Robert Kaliňák (Smer) a školstva Tomáš Drucker (Hlas). Ich rezortom mzdové náklady počas troch kôl konsolidácie stúpli o 20 až 25 percent. Na obrane pôjde budúci rok na platy o 118 miliónov eur viac, ako to bolo v roku 2023. V školstve nárast predstavuje viac ako 73 miliónov eur.
Treba však zdôrazniť, že obe ministerstvá nemali šancu na platoch ušetriť – Kaliňákov rezort má do výdavkov zahrnuté nielen mzdy úradníkov, ale aj odmeňovanie vojakov. Tým vlani schválili dlhoočakávané zvýšenie príspevkov a valorizáciu. V čase schvaľovania sa pritom hovorilo, že zmeny v odmeňovaní vojakov si vyžiadajú nižšie náklady – približne 67 miliónov eur ročne.
Podobne je to aj pri rezorte školstva, ktorý zo svojho rozpočtu prispieva na platy učiteľov. Školským odborárom sa tento rok podarilo vyrokovať valorizáciu miezd v školstve. Platí zároveň, že väčšiu časť nákladov zaplatia samosprávy, nie štát.
Zlepšenie platových podmienok a zvýšenie príspevkov odklepli aj pre policajtov, justičných zamestnancov, pracovníkov sociálnych služieb a opatrovateľky. Ministerstvá vnútra, spravodlivosti a práce tak tiež prispeli k tomu, že výdavky štátu na mzdy budúci rok vzrastú o niekoľko stoviek miliónov eur.
Treba zdôrazniť, že sama osebe valorizácia platov pre ľudí, ktorí pracujú pre štát – policajtov, hasičov, vojakov či učiteľov – je v poriadku. Ich odmeny však stúpajú skôr výnimočne, nie každý rok, zatiaľ čo valorizácia miezd viacerých úradníkov je pravidelná.
Pre ekonomiku však môže byť problémom to, že platy v súkromnom sektore, ktorý svojimi daňami okrem iného financuje platy úradníkov, rastú oveľa pomalšie. „Priemerná mzda vo verejnom sektore v roku 2024 bola 1 749 eur a za posledných 10 rokov narástla o 93 percent, kým v súkromnom sektore sa priemerne zarába iba 1 470 eur a mzdy rástli tempom iba 68 percent,“ upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
V paláci platy stúpli najviac
Dáta štátneho rozpočtu ukazujú aj to, že niektoré inštitúcie sa škrtaním nezaoberali vôbec. Lídrom rastu personálnych výdavkov za posledné dva roky je Kancelária prezidenta, ktorá na mzdy svojich 101 zamestnancov minie na budúci rok o 1,2 milióna eur viac, než míňala pred prvým konsolidačným kolom.
Počet zamestnancov sa pritom nezmenil. Podľa dát portálu Cena štátu stúpali najmä odmeny: kým v roku 2023 priemerné výdavky Prezidentského paláca na mzdu jedného zamestnanca predstavovali 3 630 eur (tzv. superhrubá mzda vrátane daní a odvodov), tento rok sa táto suma vyšplhala na 5 050 eur.
Podobný vývoj je vidieť aj na Úrade vlády – v roku 2023 boli náklady na mzdy a odmeny zamestnancov na úrovni necelých 16 miliónov eur, na budúci rok stúpnu na 21 miliónov. Technicky sa kancelárii kabinetu ministrov podarilo výdavky znížiť, pretože časť zamestnancov prestúpila z Úradu vlády na novovzniknutý úrad vicepremiéra pre plán obnovy. Spoločné výdavky týchto dvoch inštitúcií sú však o štvrtinu vyššie, než boli pred dvoma rokmi.
Rezerva na odmeny
Štát má okrem iného v rozpočte „šuplík“, v ktorom uchováva rezervu na rôzne nečakané udalosti a aj na personálne výdavky – napríklad koncoročné alebo mimoriadne odmeny úradníkov. Tento rok na tieto účely štát vyčlenil 237 miliónov eur, na budúci rok plánuje až o 80 percent menšiu rezervu – iba 43 miliónov eur. Ide o sumu porovnateľnú s celoročnými výdavkami na mzdy na celom ministerstve pôdohospodárstva, pre ktoré pracuje vyše 2 300 ľudí.
Štatistiky ťahajú hore úradníci
Hoci formálne zamestnanci verejnej správy nemali valorizáciu miezd ani tento rok, od štátu dostali jednorazové 800-eurové odmeny. Podobné mimoriadne finančné benefity nie sú ničím neobvyklým – aj vlani mnohí zamestnanci štátu dostali jednorazové 500-eurové odmeny.
Takéto plošné odmeňovanie 450-tisíc ľudí pracujúcich pre štát ťahá nahor aj štatistiky zachytávajúce vývoj platov v domácej ekonomike. Podľa dát Štatistického úradu priemerná mzda v 2. štvrťroku stúpla na 1 654 eur. Kľúčovým dôvodom rastu platov bol práve jednorazový bonus zamestnancov verejnej správy, píše úrad.
Najvyššie – viac než 10-percentné – nárasty platov vykázala verejná správa, vzdelávanie a zdravotníctvo. Mzdy zamestnancov štátu sú aktuálne štvrté najvyššie v krajine, priemer predstavuje 2 383 eur mesačne. Predbehli ich len pracovníci vo finančnom sektore (2 827 eur), v energetike (2 825 eur) a v IT sektore (2 664 eur).
Na porovnanie: v tom istom období priemysel a obchod – teda odvetvia, ktoré na Slovensku zamestnávajú najviac ľudí – zaznamenali nižší rast miezd než priemer celej ekonomiky. Hrubá mesačná mzda v priemysle počas 2. štvrťroka 2025 bola na úrovni 1 791 eur. „V obchode, v druhom najväčšom zamestnávateľovi, nominálne mzdy stúpli na 1 535 eur,“ uvádza sa v správe Štatistického úradu.
Čítajte viac Operácia náročnejšia, ako vylodenie v Normandii pokračuje. Energopomoc sa zaplatí eurofondami okľukou
Analytik Vlachynský z INESS ešte vlani upozorňoval, že nárast výdavkov štátu na mzdy nie je v kontexte rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný. „Z pohľadu udržateľnosti verejných financií, ale aj kvality verejných služieb je potrebné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov štátu – predovšetkým pomocou redukcie množstva činností, ktoré tento sektor vykonáva. Takto získané úspory by mali byť použité na znižovanie deficitu štátu a čiastočne na selektívne zvyšovanie miezd vo verejnej správe (napríklad tam, kde sú tabuľkové mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy),“ poukázal expert.
„Vzhľadom na nedostatok zamestnancov na trhu práce a nízku mieru nezamestnanosti nebol nikdy lepší čas na prepúšťanie vo verejnom sektore, ako je dnes,“ uzavrel Vlachynský.
