Premiér Fico pripomenul, že na letecké spojenie apeloval už počas predchádzajúceho obdobia, no proces brzdila komplikovaná verejná súťaž. Zároveň zdôraznil, že vláda neplánuje bratislavské letisko privatizovať. „Letisko je štátny strategický majetok, ktorý nie je možné predať. Začali sme ho rozvíjať vlastnými silami a sme otvorení jeho rozširovaniu podľa kapacít, no bez privatizácie,“ uviedol.
Fico požiadal ministra dopravy, aby podporil rozvoj letiska aj ďalšie zahraničné linky. Zdôraznil, že hoci je bratislavské letisko malé a vo vysokej konkurencii Viedne, dokázalo generovať prvýkrát zisk. „Najmä cargo má výborné výsledky,“ doplnil premiér s tým, že prvý let plánuje symbolicky prepojiť s otvorením nového diaľničného úseku v Košiciach, na ktorom sa má zúčastniť, detaily však bližšie nešpecifikoval.
Priestory letiska sú pomerne malé v porovnaní s okolitými krajinami, no je dôležitým leteckým bodom mesta
Minister Ráž vysvetlil, prečo projekt trval dva roky. „Nebolo to úplne ľahké, bolo treba vybaviť notifikáciu schválenie služby vo verejnom záujme od Európskej komisie, potom tender na prevádzkovanie linky. Ďakujeme Wizz Air-u, že sa zúčastnil s najlepšou ponukou,“ uviedol. Podľa neho linka prinesie multiplikačný efekt, keďže spoločnosť plánuje v Bratislave základňu pre štyri nové lietadlá, čo znamená 12 nových destinácií.
Generálny riaditeľ Wizz Air József Váradi označil rozhodnutie vstúpiť na slovenský trh za strategické: „Chceme byť súčasťou rozvoja slovenskej ekonomiky. Po pandémii sa nám podarilo obnoviť rast a očakávame dvojnásobné čísla oproti minulému roku.“ Vyzdvihol aj ekologickú stránku prevádzky.„Na linke budeme lietať s Airbusmi, ktoré majú nižšiu uhlíkovú stopu a tichší chod, čo je výhodné najmä preto, že bratislavské letisko je blízko mesta,“ vysvetlil.
Podľa Váradiho sa spoločnosť rozhodla presunúť pôsobenie z Viedne do Bratislavy, pretože slovenský trh považuje za unikátny. Je preto možné, že ukončenie viedenských aktivít urýchli práve vytvorenie základne lietadiel Wizz Air v Bratislave.
Maďarské nízkonákladové aerolínie v novembri otvoria na letisku v Bratislave svoju základňu, celkovo budú mať štyri lietadlá. To znamená, že budú trvalo umiestnené na bratislavskom letisku. Budú slúžiť ako základňa pre prevádzku viacerých nových liniek. Rozšírenie bázovania umožní jednoduchšie plánovanie letov, zníženie nákladov na presuny lietadiel a vyššiu kapacitu cestujúcich na nových linkách.
Bázovanie lietadiel a pridané lety by mali priniesť aj nárast zamestnanosti – každé lietadlo či nová linka si zvyčajne vyžaduje nábor posádky, údržby aj personálu na letisku. Zároveň sa postavil proti trendu privatizácie letísk v strednej Európe. „Súhlasím s premiérom, že štát by mal letiská vlastniť a prevádzkovať ich s pomocou tretích strán,“ povedal s tým, že slovenský trh v rámci leteckej dopravy je súčasťou českého a maďarského trhu, čo je dôležité tak pre cestujúcich, tak pre rast firmy.
Riaditeľ Letiska M. R. Štefánika Dušan Novota označil novú linku za historický míľnik. „Po rokoch sa vieme odraziť od stagnujúcich čísel. Tento rok pravdepodobne dosiahneme päť miliónov pasažierov. Chceme slúžiť širokej verejnosti, nie elitným letom – naším cieľom je, aby sa Slováci mohli lietadlom dostať do každej európskej krajiny,“ dodal. Nové spojenie pribudne aj z letiska v Poprade a riaditeľ má za cieľ rozcestovať Slovákov a naučiť ich využívať leteckú dopravu.
Novota zdôraznil, že letisko chce slúžiť širokej verejnosti a preto sú dôležité práve spolupráce s nízkonákladovými spoločnosťami, ktoré pritiahnu masy na lacné letenky. S rastom leteckých spojení je očakávané aj zlepšenie ekonomiky – viac turistov, viac obchodných kontaktov a posilnenie pozície Bratislavy v stredoeurópskom leteckom trhu pomôže celému Slovensku.
Pribudnú linky do Ríma a Berlína
Spoločnosť Wizz Air zároveň ohlásila spustenie dvanástich nových leteckých liniek z Bratislavy. Budú smerovať do Larnaky (Cyprus), Kišiňova (Moldavsko), Berlína, Dortmundu (obe Nemecko), Ríma (Taliansko), Tirany (Albánsko), Ohridu (Severné Macedónsko), Prištiny (Kosovo), Tel Avivu (Izrael), Tuzly (Bosna a Hercegovina) a Varšavy (Poľsko).
Linka Bratislava – Bukurešť (Rumunsko) má byť spustená už 28. októbra tento rok. Lety do Moldavska a na Cyprus prepravca spustí v januári 2026, ostatné začnú lietať od marca. Spolu s novými ohlásenými linkami plánuje letecká spoločnosť prevádzkovať lety do dvadsiatich troch destinácií. Z Bratislavy do Barcelony začne Wizz Air lietať od polovice novembra, letenky sa cenovo pohybujú okolo 20 eur. To isté platí pre Plovdiv, Varnu, Málagu, Atény, Alicante. Do Neapolu, Palerma či Baselu sa bude dať letieť od polovice decembra, rovnako ako do Niš či Osla. Tam sú letenky dokonca pod 20 eur.
