Po etape silnej industrializácie poľnohospodárstva, ktorá v chove zvierat slávila najväčšie úspechy v hydinárstve, sledujeme v ostatných rokoch návrat k tradičným spôsobom chovu. V hydinárstve ich volajú alternatívne, stále totiž prevažujú vysokoefektívne, a teda na pulte lacnejšie vajcia či hydinové mäso z priemyselných chovov. Na Slovensku, kde je zákazník mimoriadne citlivý na cenu, obzvlášť. No sú to nielen malí rodinní farmári, ale aj veľké poľnohospodárske podniky, ktoré vidia, že o „alternatívu“ je rastúci záujem.
Jedna z veľkých poľnohospodárskych skupín SANAGRO, ktorá zoskupuje 15 fariem, dve obchodné spoločnosti a k tomu podnik služieb, otvorila na roky nevyužívanom hospodárskom dvore v Podlakši neďaleko Hlohovca druhý chov nosníc s voľným výbehom. Ten prvý si odskúšali na farme v Horných Surovinách na Záhorí.
Čítajte viac Jedno z najstarších múzeí na Slovensku zrekonštruujú. Vystavuje aj múmiu či maketu vajca najväčšieho vtáka
Zistili, že o vajcia z voľného výbehu je záujem, preto sa rozhodli, že zainvestujú do ďalšej farmy. Nie je to návrat do minulosti, keď sliepky behali po gazdovskom dvore, hrabali sa v hnojiskách, zobali trávičku v humnách a kadejaký hmyz, na ktorý naďabili. Obchodné reťazce, kde sa dnes odohráva deväť z desiatich nákupov potravín, chcú pravidelné dodávky, a tak SANAGRO postavilo modernú hydinársku halu, ktorá v ničom nepripomína babičkin kurín.
Ide o ľahkú stavbu, kde na viacerých poschodiach sedia nosnice, kŕmia sa tu kvalitným krmivom, ale o desiatej predpoludním, po tom čo zniesli vajce, im otvoria vrátka a môžu sa rozbehnúť na veľkú, 15-hektárovú zelenú lúku. Výhodou 37-tisíc nosníc, toľko ich v hale kotkodáka, je práve výbeh.
Aj sliepky chcú život bez stresu
" Naše sliepky znášajú slnko vo vajci," jednoducho a presne vysvetlila podstatný rozdiel medzi vajcom z klasickej priemyselnej haly a tzv. voľnovýbehovým mladá poľnohospodárska inžinierka Alžbeta Poláková. Odkedy je Slovensko členom Európskej únie, poznáme pojem welfare, za ktorým sa skrýva pohodlie zvierat.
Voľne by sme mohli povedať, že welfare je utvorenie podmienok, ktoré vrátia zvieratám istú mieru voľnosti a slobody. Lebo domestikáciou o ňu prišli, vždy sa nejakým spôsobom museli prispôsobovať človeku, ktorý sa stal pánom ich životov. Pochopili sme však a zrejme aj uľavili trochu svojmu svedomiu, keď sa usilujeme sliepkam, ošípaným a kravám či iným zvieratám utvoriť čo najlepšie životné podmienky. Rovnako ako ľudia chcú prežiť svoj život bez stresu. Potom máme aj my viac úžitku z ich produktov.
Nosnice, ktoré chovajú v Podlakši, sem priviezli z Rakúska a ešte len začínajú znášať vajíčka. Ocitli sa v novom prostredí a musia si naň zvyknúť. Krmiva dostanú do sýtosti a k tomu možnosť pobehovať po veľkom areáli, kde sa celkom prirodzene ozvú ich inštinkty. Hrabú, ďobú, užívajú si slnka. Priestor je to veľký, tu a tam sa nájdu aj stromy, ale po výbehu sú rozosiate prístrešky, kde sa sliepky môžu uchýliť, keď slnko pripeká alebo sa spustí dážď.
Čítajte viac Hydinári rátajú škody po vtáčej chrípke: prišli o milióny eur, škrupiny spálil až Slovnaft. Stovky ton vajec k nám vozia Ukrajinci a Lotyši
Betka Poláková vraví, že osobne dôveruje viac vajciam od sliepok z organizovaného chovu s výbehom ako od klasického, aký poznáme z dvorov našich starých rodičov. Sliepky aj vajcia sú pod stálou veterinárnou kontrolou, je to prirodzené, veď ide o hromadnú produkciu vajec, denne, keď sa mládky roznosia, znesú 34-tisíc vajec, ročne je to dovedna 12 miliónov.
To už je naozaj veľký kôš vajec, ktorý citeľne zvýši domácu produkciu najlacnejšej živočíšnej bielkoviny. Voľnovýbehové vajce síce nie je spomedzi ostatných najlacnejšie. Desiatka stojí najmenej 2,90 eura, je drahšia ako vajcia z klietok a podstielok, ale je to – keby sme parafrázovali Alžbetu Polákovú – prirodzená konzerva energie slnka a toho najlepšieho, čo zem dá.
Čerstvé zo slovenskej farmy
„Najlepšie sú slovenské vajcia, lebo sú najčerstvejšie,“ vraví Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska. Radí, aby si spotrebitelia pozreli, či na škrupinke nájdu značku SK, ktorá prezrádza pôvod vajca. Molnár predpokladá, že napriek neľahkým časom, ktoré prežíva slovenská spoločnosť, bude spotreba tzv. alternatívnych vajec, čo sú práve voľnovýbehové a biovajcia, rásť. Samozrejme, sú tu limity dané príjmami obyvateľstva.
Roku 2024 tvorili vajcia z klietkových chovov 62 percent spotreby, podstielkové 30 a 7 percent pripadlo na voľnovýbehové. Spustením farmy v Podlakši sa zvýši slovenská ponuka voľnovýbehových vajec o 1,5 percenta. „Alternatíva“ porastie aj z iného dôvodu, klietkové chovy sa intenzívne prerábajú na podstielkové alebo voľnovýbehové či biochovy. Je to dôsledok tlaku ochranárov aj obchodnej politiky reťazcov.
Daniel Molnár pripomína ešte jednu zmenu. Za posledných 15 rokov sa nezvýšil len dopyt po produktoch, ktoré sa zrodili v čo najprírodnejších podmienkach chovu, ale súčasne je tu iný trend. Významne stúpol predaj hydiny a vajec obzvlášť v akciách, a to z 50 až na 70 a v niektorých týždňoch až na 75 percent. Tieto údaje veľa hovoria o reálnej kúpnej sile obyvateľstva.
Čítajte viac Vajcia nemáme a nevieme, kedy budú, hovoria predavačky v jednom z veľkých obchodov. Bude ich dosť a aké sú ceny?
Ako sa budú správať slovenskí spotrebitelia v čase konsolidácie? Generálny riaditeľ spoločnosti SANAGRO Tomáš Kohút hovorí, že trend je jasný, postupne ľudia preferujú produkty, ktoré zaručujú zdravú výživu a zhodujú sa aj s ich životným konceptom. „Veľmi dôležité je, aby sme vajcia vyrábali efektívne. Farma je maximálne automatizovaná, vystačí si s piatimi ľuďmi – je to manažér, údržbár a traja ošetrovatelia. Výstavba stála 3,3 milióna eur, odľahčiť by ju mala dotácia vo výške 30 percent.“ Ako vidieť, rozbehnúť biznis so slnkom vo vajci nie je vôbec lacné. Čo je dobré, vždy čosi stálo aj bude stáť.
