Spomenul si, že v rodnom Fiľakove mali jeho starí rodičia kus zeme. V hlave mu začala víriť myšlienka založiť na zdedených pozemkoch farmu, kde by si mohol vyvetrať hlavu od manažérskej práce plnej stresu. Vyrástol v storočnom gazdovskom dome a od malého chlapca ho starkí ťahali so sebou na pole. Pred založením družstva to boli zámožní sedliaci. Nestali sa družstevníkmi, zanovito hospodárili na zvyšku role, čo im ponechali. Vnuk sa pri nich kadečomu priučil.
Chlapec s matematickými zručnosťami videl po revolúcii svoju budúcnosť rovnako ako jeho rovesníci v modernom biznise. Vyštudoval finančný manažment a rýchlo stúpal po kariérnom rebríčku. Hodiny vysedával za počítačom, analyzoval potenciál firiem a porovnával s reálnymi výsledkami. Plat mu rástol, ale práca mu od istého okamihu prestávala prinášať potešenie. Stále mal pred očami vysmiateho Klapku, ktorý našiel životné šťastie nielen v tanci, ale aj v práci v sade.
Čítajte viac Slovenské farmy čelia novej realite: zahraničná konkurencia a krátenie eurodotácií ohrozujú produkciu
Farmárčenie je pre mnohých ľudí vykúpením. V istom veku si úspešní ľudia zakladajú alebo kupujú farmy. Berú to ako návrat do lona prírody, kde sa zbavujú stresu. Keď sa Tóth vrátil domov z práce v Budapešti, z Jasnej v Nízkych Tatrách, neskôr z Bratislavy, utekal do záhrady a s radosťou sa ryl v zemi.
Akoby v ňom ožili inštinkty mnohých pokolení predkov, čo sa živili gazdovaním. Kállaiovci boli rešpektovaní hospodári. Dnes vo Fiľakove vidíme veľký pútač na agropenzión Kállai. Je to vyhľadávané miesto s dobrou kuchyňou a pivnicou. Ide o jednu z podnikateľských aktivít, ktorú Tóth úspešne rozvinul, keď sa vymanil z manažérskeho blázinca.
Foto: Jozef Sedlák
Čoskoro si uvedomil, aká zradná bola táto výnosná práca. Chcel za sebou vidieť nielen čísla, ale čosi viac, čo zostane ako trvalá stopa po človeku v krajine. Klapkov sad mu neschádzal z mysle.
Čo sad berie a čo dáva
Tohto roku Ladislav Tóth oslávi päťdesiatku. V starorodičovskom dome už žijú jeho deti, piata generácia, a on verí, že raz vari zakorenia v zemi ako on. V priebehu posledných 20 rokov sa mu podarilo vybudovať spoločne s otcom a bratom 150-hektárový orechový sad, ktorého súčasťou je aj závod na spracovanie plodov.
Také dielo sa zvykne označovať za životné nielen preto, že je rozsahom veľké, ale naozaj človeka pohlcujúce a dokonale preverujúce všetky jeho tvorivé schopnosti, psychiku, vôľu. Sad ako časom rastie, pôsobí aj ako životodarný prameň, povzbudzuje k ďalšej práci. Sad niečo dobré dáva, ale aj berie, je ako pôda, gazdu odmeňuje, ale aj pohlcuje.
Čítajte viac Generácia Z prichádza na polia: Slovensko potrebuje reštart potravinárstva, aký zažilo len po vojne
Orechy sa Tóthovi dlho nechceli poddať, boli naozaj tvrdým orieškom.
Všetko sa začalo sceľovaním pozemkov. Marián Varga, dlhoročný prezident Únie ovocinárov, raz povedal, že ak má byť ovocinár úspešný, musí hospodáriť na svojej a nie prenajatej pôde. Tóth prikúpil k 25 starorodičovským hektárom okolité pozemky, vytvoril ucelené bloky, k čomu mu pomohli aj pozemkové úpravy. Istá vlastníčka podmienila predaj pekného kusa zeme prikúpením aj iného. Vôbec sa mu nepáčil, ale nemal na výber. Dnes tú kúpu neľutuje.
Onen problémový pozemok ho vytrápil, musel ho zrekultivovať, ale napokon sa námaha vyplatila. Ukázala sa aj jeho skrytá prednosť – dobrá poloha. Je ľahko prístupný na kraji obce Prša hneď vedľa štátnej cesty.
Tóth nedávno práve na tejto parcele dobudoval moderné hospodárstvo, kde spracúva celú, nielen svoju, úrodu orechov a postavil tu aj fóliové hospodárstvo. V ňom nájdeme tisíce a tisíce sadeníc orechov, mandlí, liesok a gaštanov. Odtiaľto či už orechy, alebo výpestky ľahko štartujú na cestu k zákazníkom. Ovocinársky vizionár profesor Ivo Hričovský videl Slovensko plné stromov vrátane orechov, vlašských, lieskových či mandlí. Dnes cestu k nim otvára Ladislav Tóth, pragmatik so zmyslom pre komplexný program pre škrupinové ovocie vrátane orechového.
Ovocinárstvo by mohlo byť budúcnosťou krajiny a orechy obzvlášť. Na Slovensku sú už pár rokov nedostatkovým a čoraz vzácnejším druhom ovocia, ale rovnako vysoko sú cenené aj v Európe, kde spotrebu kryje domáca produkcia len na 20 percent. Zvyšok, teda väčšina, orechových plodov sa dováža z celého sveta. Tóth vraví, že orechy sú biznisom budúcnosti, sú nielen delikatesou, ale aj koncentrátom zdravia. Dopestovať toto ovocie však nie je ľahké.
Ľudia sa do pestovania púšťajú s romantickými predstavami. V pamäti im zostali orechové aleje a mohutné stromy v starých záhradách. Keď ich v jeseni striasli, zaplnili plodmi tri-štyri vrecia. Nie je nič ľahšie, ako v duchu vynásobiť kilá orechov cenou z trhovísk či pultov obchodov. Nádejní pestovatelia sa už -už vidia boháčmi, ale keď vysadia orechy, zistia, že naozaj je tu klimatická zmena, teplejšie zimy, jarné mrazy, dlhé obdobia sucha, noví škodcovia ako vrtivka orechová. Nájdu sa však bystré hlavy, ktoré napokon orechové tajničky dokážu rozlúsknuť.
Čítajte viac Od exportnej veľmoci k jedinej chmeľnici. Bude slovenské pivo bez nášho chmeľu?
Neboj sa, keď strom krváca
Tóth sa usiloval od prvej chvíle minimalizovať pestovateľské riziká. Jedno z pravidiel úspešného pestovania orechov hovorí, že sa im darí tam, kde rastú agáty. Agátových lesíkov bolo v kotline medzi Mátrou a Slovenským rudohorím hojne. Tóth vyhľadal svoj pestovateľský vzor Györgyho Klapku, navštívil Výskumný ústav v Érde, dôkladne skúmal odrody, ktoré by sa do sadov v okolí Fiľakova hodili. Uvažoval vysadiť české odrody Saturn, Mars, Jupiter, ale ani jedna česká škôlka nebola schopná dodať 12-tisíc výpestkov.
Do úvahy pripadali aj americké a francúzske odrody. Napokon sa základom stali maďarské odrody orechov. Lenže jedno je snaha urobiť všetko, ako sa má, a druhé skutočnosť, na ktorú čo ako obozretný pestovateľ narazí. Pôdu v sadoch Tóth hĺbkovo skypril, vyhnojil bohatou dávkou maštaľného hnoja.
Napriek tomu sa stromy v čerstvo založenom sade trápili. Keď urobil pôdne sondy, zistil, že príčinou slabého rastu je vrstva ílu. Pokým ju korienky orechov prerazili, prešli tri-štyri drahocenné roky. Bola to drahá príučka. Pri ďalšej výsadbe dal ovocinár koreňové lôžka vybagrovať, dokonale premiešal hnoj s pôdou, obohatil o fosfor a dusík, pridal mykorízne huby. Až do tejto zmesi zaručujúcej orechom bohatú päťročnú výživovú dávku sa vŕtali na centimeter presne vymerané lôžka. Konečne sadenice dostali komfort, ktorý potrebovali. Vzápätí sa objavili ďalšie prekážky, aké vie pripraviť len príroda, ktorej dynamiku určuje meniaca sa klíma.
S odstupom času je človek múdrejší, lenže pestovateľ musí reagovať na zmeny okamžite. V poľnohospodárstve sa však okamžik meria dĺžkou jedného roka, podotkne Ladislav Tóth. Musel sa popasovať s rozdielnou rodivosťou orechov. Úrody, ktoré mu poskytovali, ho neuspokojovali.
Čítajte viac Posledná generácia hrdinov z maštale? Kríza ukázala, že Slovensko musí zabojovať o nových veterinárov
Dospel k rozhodnutiu, že časti sadov treba preštepiť na výkonnejšie odrody. Keď nápad konzultoval s odborníkmi, povedali mu, nech sa o to radšej nepokúša, lebo to, čo sa dá urobiť v laboratórnych podmienkach, je pod holým nebom s nestálymi podmienkami vysoko rizikové. Nedal sa odradiť. Po troch rokoch pokusov, do ktorých sa Tóth pustil s otcom, dosiahol 60-percentnú ujateľnosť.
V sade, v ktorom preštepovali už urastené desaťročné stromy, to vyzeralo ako v poľnom lazarete. Stromom odpílili koruny a do kmeňa vsadili vrúble úrodnejších francúzskych odrôd Lara, Fernor či nových maďarských hybridov, ako bol Milotai hojne rodiaci. Stromy po spílení korún silno „krvácali“. Vytekanie miazgy znížili, keď navŕtali diery do kmeňov tesne nad zemou. Spílenie, „odkrvenie“ a navrúbľovanie museli urobiť v júni , keď bolo v sade dostatočné teplo, ale dovtedy museli v chladničkách udržať vrúble v absolútnej kondícii. To, že túto delikátnu viacstupňovú operáciu zvládli, svedčí o ovocinárskom majstrovstve.
Riskantný zákrok urobil orechové sady Ladislava Tótha produktívnejšími. Pestovateľ prešiel ohňom skúšok, počas ktorých prišiel na to, čo všetko treba urobiť, aby orechy stabilne rodili. Teplomilné stromy sú mimoriadne citlivé na výkyvy teplôt, ale aj zrážok. Jedny aj druhé sú rozkolísané v ostatných dekádach vlastne na celej planéte. Môže za to zmenená cirkulácia studeného arktického vzduchu okolo severného pólu. Masy mrazivého vzduchu prenikajú na severoamerickom kontinente až k Miami na Floride a v Európe až k Aténam. Aj Slovensko je vystavené tejto globálnej klimatickej zmene.
Pýta si vodu a bojí sa mrazu
K základným predpokladom dobrej úrody patrí poskytnúť orechovým stromom dostatok vlahy a ochrániť ich pred mrazmi. Z hľadiska bezpečnosti produkcie Ladislav Tóth stavia na prvé miesto účinnú protimrazovú ochranu. Tá je rozhodujúca zhruba od druhej polovice apríla, keď sa už takmer pravidelne vyskytujú mrazy.
Klasickou ochranou proti mrazom bolo pálenie balíkov slamy, neskôr parafínových sviec, lenže v sadoch, ktoré sa rozprestierajú na ploche 150 hektárov, také niečo nepripadá do úvahy. Tóth, výborný angličtinár, sleduje na sociálnych sieťach všetky technologické novinky. Všimol si, že existujú zariadenia, ktoré dokážu vyrobiť 100-tisíc kubických metrov vodnej pary. S takýmto oblakom hmloviny možno zakryť v priebehu hodiny rozsiahle plochy sadu. Túto ochranu kombinuje s vrtuľníkmi. Tie stláčajú teplejší vzduch z horných vrstiev do korún orechov, keď teploty klesajú pod mínus šesť stupňov Celzia.
Z pestovania orechov sa stalo technologicky aj manažérsky náročné podnikanie. Počasie je čoraz komplikovanejšie a na zmeny, ktoré prináša, treba rýchle reagovať. Na to si však treba zarobiť. Nestačí, že pestovateľ dorobí bohatú úrodu – tohto roku Tóth očakáva, že pozberá okolo 150 až 160 ton orechov v škrupine. Tie však treba v krátkom čase spracovať, aby úroda nevyšla navnivoč.
Komu by zišlo na um, že orechy po zbere najprv vyperú, roztriedia podľa veľkosti na päť kalibrov, od najmenších 28-milimetrových až po plody väčšie ako 36 milimetrov, vysušia a potom už roztriedené ďalej finalizujú? Na to bolo treba postaviť závod, kde sa všetky tieto operácie odohrajú. Moderná orechová farma nie je jednoducho len sad, ale treba domyslieť, ako naložiť s úrodou, a to do najmenších detailov.
Čítajte viac Slovenskí farmári ledva prežili slintačku a teraz čelia ešte väčšej hrozbe: Lacný dovoz z Ukrajiny môže položiť celé odvetvie na kolená, varuje skúsený hospodár
Nejde pritom len o zvládnutie technologických procesov, ale aj obchodnej stránky. Platí síce, že trh je hladný po orechoch, ale usadiť sa na ňom znamená ponúknuť produkt v cene a kvalite najmenej taký dobrý ako ponúkajú konkurenti z USA, Čile či dnes čoraz viac z Ukrajiny. A tak Tóth musel diverzifikovať z jednej strany ponuku, keď dodáva orechy buď v škrupine od polkilogramového balenia až po veľké 800-kilové vrecia, a súčasne predáva orechy aj vylúpané v rôznych baleniach. Diverzifikácia, teda maximálne rozvrstvenie výroby a predaja podľa potrieb a želaní obchodu a jeho zákazníkov, týmto smerom sa dnes uberá pestovanie a spracovanie orechov.
Až vonku objavíme, čo doma máme
Podmienkou úspechu sú inovácie. V spoločnosti Georgica, ktorá zastrešuje všetky pestovateľské, spracovateľské a obchodné aktivity fiľakovskej orechovej firmy, začali vyrábať aj kompót zo zelených orechov a tiež orechový džem či orechový likér. Široký orechový sortiment si všimli obchodné reťazce zo Slovenska na potravinárskej výstave v Budapešti. Okrem výnimiek ich predstavitelia netušili, že táto zlatá orechová baňa leží na Slovensku.
Najnovšie má Georgica rozbehnutú spoluprácu s kanadskou farmaceutickou spoločnosťou, pretože orechová šupka je bohatá na rôzne liečivé látky, ktoré majú protizápalové a protirakovinové účinky. A keďže celá produkcia má biocertifikát, sú predpoklady, že spoločnosť zhodnotí všetko, čo orech poskytuje.
Už roky sa na Slovensku hovorí, že poľnohospodársku výrobu treba obohatiť o tzv. špeciálnu rastlinnú výrobu. Aké sú jej možnosti, ale aj riziká, ukazuje fiľakovská Georgica. Ladislav Tóth upozorňuje, že posun k ovocinárstvu a zeleninárstvu sa nedá urobiť z noci na ráno, je to naozaj beh na dlhú trať. Vyžaduje si aj od zostavovateľov poľnohospodárskych stratégií viac komunikácie s pestovateľmi. Aby nevznikali prehnané očakávania, že trebárs orechový sad začne rodiť do troch či piatich rokov.
Na druhej strane moderné technológie, ale aj skúsenosti, ktoré nadobudol Ladislav Tóth či jeho priatelia na západnom Slovensku, umožňujú skrátiť čas a vyhnúť sa rôznym začiatočníckym chybám. Orechov jeme málo, pritom môžu všestranne zlepšiť kvalitu života. Orechy otvárajú cestu k dokonalému využitiu slnečnej energie. Na strechách budov sú fotovoltické panely, ktoré dodávajú elektrickú energiu a teplo potrebné pre chod celej prevádzky. Navnivoč nevyjdú ani orechové škrupiny. Majú výhrevnosť ako koks. Energiu zo škrupín spotrebuje samotná orechová fabrička na sušenie novej úrody a vyhrievanie fóliovníka pre štepence.
Orech je zázračný strom. Zázračný vtedy, keď sa ho naučíme pestovať a spracúvať všetky z neho pochádzajúce úžitky.
