V praxi by to mohlo znamenať, že konečná cena elektroniky by už pri uvedení na trh obsahovala rezervu na prípadný neodovzdaný odpad. Odborníci varujú, že takýto systém by mohol znamenať zdraženie výrobkov o desiatky eur. Navyše upozorňujú aj na to, že Európska únia (EÚ) týmto krokom fakticky zavádza ďalšiu formu dane, ktorá má pomôcť zaplátať dieru v rozpočte únie po roku 2028.
„S daňou z elektroodpadu počíta EK vo svojom aktuálnom návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 – teda takzvaného viacročného finančného rámca. Daň má byť vo výške dve eurá z každého kilogramu nezozbieraného elektroodpadu, takže bruselská kasa by si vďaka tomuto poplatku celkovo mala prilepšiť o 15 miliárd eur ročne," hovorí hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Podľa Mária Lelovského, prvého viceprezidenta IT Asociácie Slovenska (ITAS), ktorá združuje slovenských lídrov v oblasti informačných technológií, avizovaná novinka bude mať neprimerané následky. „Slovenská republika patrí medzi krajiny s vysokou mierou zberu elektroodpadu a zavedenie tohto odvodu by malo pre Slovensko neprimerané ekonomické, sociálne a inflačné dôsledky, pričom environmentálny prínos je minimálne sporný. Z tohto dôvodu, keďže ide o návrh komisie, sa snažíme dosiahnuť, aby Slovensko túto novú daň nepodporilo. Nevidíme priestor na ďalšie zvyšovanie nákladov a zaťažovanie spotrebiteľa," zdôraznil Lelovský.
Podobne aj organizácia zodpovednosti výrobcov pre elektroodpad, batérie a obaly a neobalové výrobky SEWA (dcérska organizácia ITAS) hovorí, že myšlienku EK vyzbierať 100 percent vzniknutého elektroodpadu nie je možné splniť. „Z našej 20-ročnej praxe vieme, že takýto cieľ je nereálny, neuskutočniteľný. Slovensko pritom dosahuje nadpriemerné výsledky zberu elektroodpadu a plní ciele a limity stanovené legislatívou EÚ. Apelujeme, aby Slovenská republika túto novú daň nepodporila," povedal generálny riaditeľ organizácie Jozef Kozák.
O koľko stúpnu ceny?
Lídri na slovenskom trhu predávajúci elektroniku, na ktorých sa Pravda v tejto súvislosti obrátila, sa zhodujú, že v aktuálnej fáze je ešte predčasné hodnotiť, aké praktické dosahy zmeny prinesú. Zatiaľ totiž ide iba o návrh EK, ktorý musí jednomyseľne schváliť Rada, a musia ho tiež ratifikovať jednotlivé členské štáty. Ak však návrh prejde celým legislatívnym procesom v európskych štruktúrach, platiť by mohol od roku 2028.
Kovanda však upozorňuje na to, že za nezozbieraný odpad majú byť zodpovední predajcovia a výrobcovia elektroniky, ktorí sa budú následne snažiť preniesť zvýšené výdavky na svojich zákazníkov. Okrem toho bude podľa neho potrebné upraviť dodávateľsko-odberateľské reťazce v tejto oblasti tak, aby sa podiel nezozbieraného odpadu znížil na minimum – to zapríčiní ďalšie dodatočné náklady. Bude to znamenať, že si za nákup elektroniky priplatíme.
Jana Zedníková, marketingová manažérka spoločnosti Fast Plus, ktorá stojí za predajcom elektroniky Planeo, dodáva, že prípadné zvýšenie cien bude závisieť od konkrétneho nastavenia dane. „Dá sa však predpokladať, že dosah na koncového zákazníka bude skôr postupný a bude sa líšiť podľa typu výrobku," dodáva.
Okrem spomínaných notebookov či inteligentných mobilných telefónov by sa nový poplatok mohol vzťahovať aj na širokú škálu ďalších spotrebičov – ide napríklad o televízory, chladničky, mikrovlnky a iné domáce spotrebiče.
SEWA na základe výsledkov zberu elektroodpadu odhaduje, že nová daň pre Slovensko by bola vo výške asi 45 miliónov eur. „Ak to prepočítame na hmotnosť uvádzaných elektrozariadení na trh ročne, vychádza to, že každý kilogram nového elektrozariadenia by bol zaťažený dodatočnými približne 50 centmi. V tom prípade by zdraželi najmä váhovo ťažké elektrozariadenia ako chladničky alebo práčky. Pri 90-kilogramovej chladničke to znamená, že spotrebiteľ by zaplatil dodatočnú daň minimálne 45 eur," priblížil Kozák.
Posledné čísla Eurostatu z roku 2022 prezrádzajú, že na Slovensku sa na jedného obyvateľa vyzbiera 10,4 kilogramu elektroodpadu za rok. V celej EÚ sa ročne vyzbiera päť miliónov ton elektrického odpadu, čo je priemerne 11,2 kg na osobu. Najviac sa vyzbiera v Bulharsku (15,6 kg na obyvateľa) a najmenej na Cypre (4,5 kg). EK zároveň dodáva, že v súčasnosti ide o jednu z najrýchlejšie rastúcich oblastí so vznikajúcim odpadom, ktorý bez recyklácie môže spôsobiť vážne environmentálne a zdravotné problémy.
Vyššie ceny však môžu spôsobiť problémy aj samotným predajcom. Podľa Lelovského z ITAS totiž zákonite vedú k poklesu predaja. Kozák zo SEWA tiež predpokladá dlhšie používanie už morálne zastaraných zariadení.
Zedníková, ktorá zastupuje jedného z najväčších predajcov elektroniky na Slovensku, dopĺňa, že každá zmena cien má vplyv na správanie zákazníkov. „Je prirodzené očakávať, že časť spotrebiteľov môže zvážiť dlhšie používanie svojich zariadení. Na druhej strane, technológie sa rýchlo vyvíjajú a nové produkty často prinášajú zásadné úspory energie, vyššiu efektivitu a komfort. Preto sa nedá jednoznačne povedať, že by prípadné zvýšenie cien výrazne spomalilo predaj novej elektroniky – zákazníci budú vždy zvažovať celkový pomer ceny, výkonu a úspornosti," povedala marketingová manažérka Fast Plus.
Právo na opravu
Ekonóm Kovanda hovorí, že k vyššej cene elektroniky by mohlo prispieť aj európske opatrenie zaručujúce právo na opravu. Ide o smernicu, ktorú EÚ prijala roku 2024 a má umožniť spotrebiteľom jednoduchšie a lacnejšie opravovať pokazené zariadenia namiesto okamžitej kúpy nových. Výrobcovia budú musieť sprístupniť náhradné dielce, manuály a servisné informácie aj pre nezávislé opravovne a spotrebiteľov, pričom opravy už nebude možné blokovať softvérom ani zmluvnými podmienkami.
Nové pravidlá sa zatiaľ dotknú najmä mobilov, tabletov, notebookov, monitorov či veľkých domácich spotrebičov, ako sú práčky alebo chladničky. Slovensko musí smernicu implementovať do svojej legislatívy v priebehu roka 2026, takže reálne by mohli nové povinnosti pre výrobcov začať platiť skôr ako zmeny v poplatkoch za elektroodpad.
„Výrobcovia a predajcovia budú čeliť zvýšeným nákladom na zabezpečenie náhradných dielcov a lacnejších opráv. Zároveň budú fakticky predlžovať životnosť daných výrobkov, a to na vlastné náklady. Tým si však v dôsledku dlhšej životnosti ešte zhoršia odbyt, čo pre nich znamená ďalšie výdavky," upozornil Kovanda. Ekonóm zároveň dodáva, že aj predĺženie životnosti produktov nakoniec zaplatí zákazník.
Podľa PR manažérky Alzy Elišky Čeřovskej právo na opravu môže predĺžiť životnosť výrobkov a zvýšiť komfort zákazníkov, no o tom, do akej miery sa to prejaví v cenách, rozhodne spôsob, akým sa pravidlá uvedú do praxe. Podobne aj Zedníková z Fast Plus (Planeo) hovorí, že opatrenie môže prispieť k udržateľnosti a posilniť dôveru spotrebiteľov, zároveň si však vyžiada investície do dostupnosti dielcov a servisnej podpory.
Spoločnosť NAY zdôrazňuje, že kľúčové bude, ako sa k regulácii postavia samotní výrobcovia a či výdavky spojené s novými povinnosťami prenesú do cien. Mário Lelovský z IT Asociácie Slovenska dodáva, že nové pravidlá prinesú výrobcom a predajcom ďalšie povinnosti – od dlhšieho čakania na náhradné dielce cez vytváranie servisných sietí až po nové testy a certifikácie, čo znamená dodatočné náklady. Na paradox medzi oboma európskymi opatreniami upozornil Kozák zo SEWA. „Právo na opravu je v priamom rozpore s navrhovanou daňou z nerecyklovaného odpadu. Predĺžením životnosti sa výrobok dostane do procesu recyklácie neskôr, a tým zároveň zvyšuje dane. V skutočnosti teda elektrozariadenie zdražie dvakrát – pre právo na opravu a pre novú daň,“ zdôraznil.