Zámkov ako ten v Pezinku, ktorý obývalo niekoľko generácií šľachtického rodu Pálffyovcov, bolo na Slovensku viacero. No len málo z nich sa po búrlivom 20. storočí stalo miestom, kde podnikanie vo vinohradníctve a víne prispelo k povzneseniu umenia. Zámok bol na túto rolu predurčený, hoci k jej naplneniu v 21. storočí sa predieral ťažko. O to, že sa stal živým klenotom umenia, sa postaral aj Štefan Šimák mladší. Ukázal, ako naložiť s dedičstvom, ktoré tu zanechala šľachta.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa sa šľachta chtiac-nechtiac musela pomeriť s novým štátom. Prvý československý prezident Tomáš G. Masaryk donútil potomkov Jána Pálffyho k "priateľskému“ vyrovnaniu sa so štátom, de facto i de iure mu odovzdali svoj majetok.
Čítajte viac Slovensko stratilo vinára, ktorý rozbil monopoly a dostal naše vína na svetovú úroveň. Kto bol vizionár Peter Matyšák?
V roku 1936 sa majiteľom zámku stalo Slovenské vinohradnícke družstvo. Družstvo ako odbytovú organizáciu producentov hrozna by Slovensko potrebovalo veru aj dnes, ale to je iná téma. V roku 1951 družstvo drobných vinohradníkov pohltili štátne Vinárske závody, súčasťou ktorých bola pálenica. Práve v nej sa v roku 1968 zrodilo najslávnejšie slovenské brandy – Karpatské brandy špeciál. Invencia pezinských vinárov nikdy neopúšťala.
Po páde prednovembrového režimu prišla privatizácia Vinárskych závodov a spolu s nimi aj zámku. Nasledovali dlhé roky tápania. A potom ako blesk z jasného neba v roku 2015 vstúpila na scénu rodina Šimákovcov. Až sa nechce veriť, že nepotrebovali ani päť rokov na to, aby zámok zrenovovali.
Kto a čo urobí zo zámku chateau
Štefan Šimák starší bol nielen milovníkom vína, ale vlastnil aj krásnu zbierku sklárskeho umenia. Zámku v Pezinku, ktorý rekonštruoval na slovenské pomery nebývalou rýchlosťou, vrátil pôvodnú veľkoleposť. Malé vinohradnícke mestečko, ktoré stále hľadá svoju tvár, odrazu získalo dominantu, ktorá prekryla všetky šmuhy na tvári ambiciózneho okresného sídla.
Veď príjazd do mesta od Bratislavy lemovaný pričupenými domcami, obrovskými parkoviskami obchodných reťazcov, priemyselnou zónou a panelákovou výstavbou nenasvedčuje, že človek prichádza do mesta, ktoré sa preslávilo vínom. Našťastie je tu kompaktné historické centrum a hneď povyše zámocký park, kde človek vkročí do iného sveta. Do sveta umenia.
Čítajte viac Tikajúca bomba v slovenských viniciach: prečo vinohradníci prehliadajú hrozbu, ktorá ich môže pripraviť o všetko hrozno?
Život však býva krutý. Zakladateľovi rodu, sotva dokončil modernizáciu zámku, nebolo dopriate užiť si krásu, ktorú pod Malé Karpaty priniesol. Jeho diela sa s vervou príznačnou pre kysucký šimákovský rod chopili synovia Štefan a Richard a spolu s nimi vynikajúci slovenský vinár Roman Janoušek. Vytvorili dobre zohratý trojlístok a nabaľovali k sebe ďalších ľudí, čo sa nebáli nijakých prekážok.
Štefan Šimák mladší v mnohom pripomínal otca, temperamentom, tvrdosťou, vynachádzavosťou. Tempo a nasadenie, čo si nadiktoval, síce zodpovedalo náhle zhoršeným spoločenským a ekonomickým pomerom, ktoré priniesli pandémia corona vírusu, vojna na Ukrajine a ruka v ruke s nimi idúci hospodársky úpadok. V konečnom dôsledku však bolo jeho pracovné nasadenie mimoriadne stresujúce, vyčerpávajúce.
V zatmení, ktoré priniesli vinárstvu dvadsiate roky, Šimák zámok Pezinok poháňaný energiou akoby nezdolného Štefana Šimáka mladšieho, dokázal urobiť priam nemožné – upozornil na obrovský potenciál slovenských vín, na terroir, kde sa rodia, ale najmä na vinohradnícku a vinársku invenciu národa. A k tomu pridal spolu s bratom nový druh zážitku – zo zámku so starobylou pivnicou, nádhernými palotami a gurmánskou reštauráciou urobil ozajstné chateau. Také, po akom túžil jeho otec.
V strhujúcom tempe posledných piatich rokov sa premenil Šimák Zámok Pezinok prostredníctvom vína na skutočný chrám umenia. V tom Šimákovci nadviazali na líniu, ktorú na Slovensko priniesli a rozvíjali po generácie Pálffyovci. Štefan Šimák, verný ideálom svojho otca, ukázal, že aj plebejci sa môžu vypracovať na úroveň patricijov, ale najmä pripomenul, že základom úspechu je odhodlanie a premýšľavá invenčná, vždy poctivá práca.
Čítajte viac Najlepšie vína na Slovensku dostali ocenenie. Pozrite si rebríček víťazov
Víno umeniu, umenie vínu
Keď sa v roku 2023 Zámocké vinárstvo Pezinok stalo vinárstvom roka, nebola to náhoda. Ponúklo to, čo zahŕňa pojem veľké víno a síce, že za titulom stojí výnimočné víno dorobené najmä z vlastných vinohradov, lebo víno, stále to platí, sa rodí vo vinici. Šimák zámok ponúkol víno odzrkadľujúce jedinečnosť terroiru, ale aj tvorcov. Bolo to víno delikátne a silné svojim prejavom, s naozaj honosným sídlom, dodávajúcim vínu honor, majestát, aký si zaslúži. Keď Šimák zámok otvárali, tá personifikácia s novým rodom bola, ako čas potvrdil, namieste. Mnohí užasli. Vinársky Pezinok sa dočkal naozaj impozantného dómu zodpovedajúceho postaveniu mesta v histórii.
Jedno je zámok, jeho krásna pivnica, ale víno skladá skúšku pravdy každý rok. V priebehu rokov obstálo a prinieslo zámockým pánom trofeje, po ktorých túžili. Za pár rokov ich získalo naozaj veľa. Sú medzi nimi ocenenia zo sveta z Prestížnej súťaže Vinalies Internationales až po Národný salón vín a Pezinské vínne trhy. Najťažšie je byť doma prorokom. V poslednom ročníku Národného salónu vín má vinárstvo zo sto vín zastúpených desať. Bol to krásny a posledný pozdrav vinárskemu Slovensku, ktorý mu poslal svojou manažérskou prácou vo vinohradoch, v pivnici a v marketingu Štefan Šimák.
Jeho pravá ruka vinár Roman Janoušek vraví, že víno, ktoré dozrieva v pivniciach Zámockého vinárstva, je dielom synergickým. A tu vidí zásluhu Štefana Šimáka, ktorý mu utvoril materiálne technologické podmienky pre tvorbu vynikajúcich vín. Napokon sú to ľudia, vďaka ktorým má víno, živý nápoj, svoju dušu plnú tajomstiev, spomína na krédo Štefana Šimáka Roman Janoušek.
Čítajte viac Profesor, ktorý prebudil vinárske Slovensko: Fedor Malík slávi 80 rokov
Víno sa na pezinskom zámku stalo prirodzeným mostom do sveta umenia, toho, čo sa zrodilo v čase Pálffyovcov aj toho, ktoré reprezentuje dobu Štefana Šimáka staršieho aj mladšieho. Ťažko oddeliť dielo otca od syna, ktorý v ňom úspešne pokračoval. Prechádzajúc zámkom osviežení vínom si uvedomujeme, že súčasník má na čo nadväzovať. Stretáva sa tu minulosť s prítomnosťou, nájdeme tu Jána Kupeckého, generačného druha Caravagia, Ignáca Bizmaiera, ojedinelá je expozícia sklárskeho umenia, a prekvapujúca je aj zbierka motoriek značky JAWA, ktorú po sebe zanechal Štefan Šimák mladší.
Odišiel človek, ktorý veril v silu ľudského ducha, nebál sa žiadnej z veľkých výziev, ktoré doba priniesla. Aj vďaka nemu je život na Slovensku krajší.
