Analytici RRZ Matúš Ferienčík, Matúš Senaj a Jana Valachyová vo svojom analytickom komentári priblížili, že zjednodušenie odchodu na predčasný dôchodok, ktoré ešte v roku 2022 navrhol vtedajší minister práce Milan Krajniak (vtedy Sme rodina) prinesie do spomínaného roku 2031 výdavky v sume 897 miliónov eur. K tomuto číslu je ešte potrebné pripočítať aj ďalších 776 miliónov eur v podobe výpadkov z daní a odvodov.
Odborníci tiež upozorňujú, že predčasné dôchodky najviac zaťažili štátne financie v roku 2024. Len v tomto roku zvýšili deficit verejných financií takmer o pol miliardy eur – konkrétne o 499 miliónov eur, pričom v tejto sume sú už započítané aj úroky, ktoré štát musí platiť za požičané peniaze.
Trvalým dôsledkom nárastu predčasných dôchodkov bude aj vyšší štátny dlh. Analytici RRZ upozorňujú, že zvýšené výdavky zvýšia hrubý dlh Slovenska približne o jedno percento výkonu ekonomiky. To znamená, že aj keď sa ročný vplyv predčasných penzií bude postupne zmierňovať, celkový dlh zostane trvalo vyšší.
Čítajte viac Ilúzia o bohatých penzistoch: prečo sa hovorí o drahých dôchodkoch, keď patria k najnižším v EÚ? Experti ukázali, kde je skutočný problém
Jeden percentuálny bod HDP síce môže znieť ako malé číslo, no v rozpočtových pravidlách ide o citeľný zásah – porovnateľný s celoročnými výdavkami menšieho ministerstva či s objemom, ktorý vlády dlhodobo hľadajú pri konsolidačných balíkoch. Pre lepšiu predstavu – aktuálny konsolidačný balík má štátnej kase ušetriť na budúci rok 2,7 miliardy eur.
Vplyv na trh práce
Okrem obrovských nákladov pre verejné financie má prudký nárast predčasných penzií aj veľký negatívny vplyv na trh práce. RRZ upozorňuje, že len v roku 2024 chýbalo na pracovnom trhu mesačne približne 22-tisíc ľudí, ktorí by za bežných okolností ešte pracovali. „Výrazný nárast počtu poberateľov predčasného starobného dôchodku znamenal citeľný výpadok pracovnej sily, ktorý sa prejavil naprieč viacerými sektormi,“ uvádzajú analytici vo svojom komentári.
Ekonómovia tiež pripomínajú, že odísť v rokoch 2023 a 2024 do predčasného dôchodku bolo pre veľkú skupinu ľudí mimoriadne výhodné. „V rokoch 2023 a 2024 získali noví predčasní dôchodcovia mimoriadnu výhodu v podobe navýšenia priznaných predčasných dôchodkov o 110 až 160 eur mesačne. V danom období vzrástol počet predčasných dôchodcov o viac ako 60-tisíc nových poberateľov, čo bolo 2,5-krát viac než v rokoch 2021 a 2022," hovoria odborníci z RRZ.
Dáta Sociálnej poisťovne ukazujú, že zatiaľ čo ešte v spomínaných rokoch 2021 a 2022 poberalo predčasný dôchodok len niečo vyše 12-tisíc ľudí, v nasledujúcich rokoch toto číslo prudko stúpalo. V roku 2023 to už bolo vyše 15-tisíc ľudí a na konci roka 2024 už takmer 40-tisíc. K júlu tohto roka, čo sú posledné zverejnené dáta, sme na Slovensku mali vyše 38-tisíc poberateľov tohto typu penzie. Najviac tento trend zasahuje odvetvia, ktoré už dlhodobo zápasia s nedostatkom pracovníkov – priemyselnú výrobu, obchod, dopravu a skladovanie. Práve tieto segmenty ekonomiky prišli v krátkom čase o tisíce skúsených zamestnancov. „Firmy strácajú pracovníkov s dlhoročnými skúsenosťami a praxou, čo je obzvlášť problematické v oblastiach, kde je kvalifikovaná pracovná sila už teraz nedostatkovým tovarom,“ zdôrazňuje RRZ.
Čítajte viac Štát tvrdo zatlačí na živnostníkov. Tisíce ich skončia alebo ujdú do zahraničia, varujú zväzy
Dôsledky takéhoto odlivu pracovníkov sú citeľné nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre verejné financie. Každý predčasný dôchodca totiž prestáva prispievať do systému cez dane a odvody a zároveň začína čerpať dôchodkové dávky. „Negatívny vplyv na trh práce sa tak premieta nielen do nižšej ekonomickej aktivity, ale aj do poklesu príjmov verejných rozpočtov,“ konštatuje analýza. Podniky reagujú na nedostatok pracovníkov rôznymi spôsobmi – od zvyšovania miezd cez nábor zahraničných zamestnancov až po investície do automatizácie. Ani tie však nedokážu v krátkom čase nahradiť stratu tisícov skúsených ľudí, ktorí predčasne odišli do penzie. „V konečnom dôsledku môže byť oslabenie pracovnej sily bariérou pre rýchlejší hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovenska,“ varujú analytici RRZ.
Takto sa ukazuje, že predčasné dôchodky nie sú len otázkou sociálnej politiky a výdavkov štátu, ale aj zásadnou premennou pre výkon celej ekonomiky. Odliv pracovnej sily v čase, keď populácia starne a počet aktívnych ľudí sa prirodzene znižuje, môže byť podľa odborníkov pre Slovensko jednou z najväčších výziev nasledujúcich rokov.
Rekordné výdavky
Na predčasný odpočinok sa ľuďom v spomínaných rokoch oplatilo odísť aj kvôli štedrejším penziám. Zatiaľ čo klasický starobný penzista poberal ešte v júli tohto roka priemerne 702 eur, priemerný predčasný dôchodok bol vo výške 738 eur.
Odchod do predčasného dôchodku sa v rokoch 2023 a 2024 oplatil najmä preto, že kombinácia legislatívnych zmien a vysokoinflačného obdobia urobila z predčasnej penzie mimoriadne výhodný krok. Ľudia, ktorí mali odpracovaných aspoň 40 rokov, mohli odísť do dôchodku skôr so zníženou „pokutou“ – ich penzia sa krátila len o 0,3 percenta za každý mesiac pred riadnym dôchodkovým vekom, namiesto štandardných 0,5 percenta.
Táto kombinácia pritiahla desaťtisíce nových žiadateľov. Situácia sa zmenila až v roku 2024, keď sa pravidlá sprísnili a všetkým predčasným dôchodcom sa dôchodok kráti jednotne o 0,5 percenta za každý začatý mesiac predčasného odchodu. Tí, ktorí nestihli odísť do penzie v predchádzajúcich dvoch rokoch, tak stratili významnú výhodu a predčasný dôchodok sa pre nich stal citeľne menej atraktívnym.
Napriek tomu, že túto možnosť využíva menej ľudí, výdavky na penzie sa v posledných rokoch šplhajú na historické maximá. Mesačné výdavky sa pohybujú okolo miliardy eur, čo je o stámilióny viac ako pred pár rokmi. Analytici RRZ pripomínajú, že takéto tempo rastu nie je dlhodobo udržateľné. „Rekordné sumy, ktoré smerujú na výplatu starobných aj predčasných dôchodkov, vytvárajú tlak na verejné financie a zvyšujú riziko dlhodobej neudržateľnosti systému,“ upozorňujú vo svojom komentári odborníci.
Ešte v roku 2020 smerovalo na všetky typy penzií spolu 7,7 miliardy eur a v ďalších rokoch sa táto suma pohybovala na úrovni okolo ôsmich miliárd eur. Výdavky začali výraznejšie rásť v roku 2023, vtedy sa vyšplhali nad 10 miliárd eur. Rekord padol až v minulom roku, keď poisťovňa na dôchodky minula 12,6 miliardy eur. Odhad RRZ hovorí, že tento rok by mohlo ísť o sumu vo výške približne 12,16 miliardy eur.
Ekonómovia pritom zdôrazňujú, že každý predčasne vyplatený dôchodok znamená nielen okamžitý náklad, ale aj dlhodobý záväzok, ktorý bude štát musieť financovať celé desaťročia. „Pri súčasnom nastavení systému platí, že akékoľvek jednorazové zvýhodnenie pre jednu generáciu sa premietne do dodatočného bremena pre ďalšie generácie,“ konštatuje RRZ.
