Samosprávy z V4 plus Rumunska, Chorvátska a Lotyšska s týmto návrhom Európskej komisie nesúhlasia a obrátili sa spoločným listom na dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Žiadajú okamžité stiahnutie návrhu tvrdo okresávajúceho financovanie poľnohospodárstva a jeho prepracovanie. Odôvodňujú to tým, že neodvratne zmení podmienky na výrobu potravín v Európe, ich dostupnosť pre spotrebiteľov a povedie k zvýšeniu cien.
List tiež upozorňuje na dohodu s juhoamerickými krajinami zoskupenými v Mercosur a pripravovanými zmluvami s Mexikom, Thajskom či Indiou ako aj Ukrajinou. Týmito aktami sa vytvára ešte väčší priestor ako doteraz pre dovozy potravín z tretích krajín, kde sú výrobné a bezpečnostné štandardy na oveľa nižšej úrovni ako v EÚ.
Čítajte viac Rekordná úroda, mizerné tržby: zrno zo slovenských polí sa mení na krmivo a lacný export, chlieb lacnejší nebude
O zaslaní listu, ktorý dali na vedomie aj Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ, informoval Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Napätie medzi poľnohospodármi v členských krajinách po zverejnení zámerov Európskej komisie rastie. O dotačných škrtoch rokovali v pondelok aj európski ministri poľnohospodárstva.
Gajdoš povedal, že pokles agrorozpočtu oproti predchádzajúcemu plánovaciemu obdobiu klesol o 22 percent , no po zarátaní inflácie jeto pokles až o 45 percent a v niektorých krajinách až o 55 percent.
Nie každému krátia rovnako
Ešte minulý týždeň v piatok minister pôdohospodárstva Richard Takáč vyhlásil , že ak Slovensko príde o jednu miliardu eur , môže to znamenať likvidáciu agrorezortu.
Takáč v tejto súvislosti upozornil, že SR je členom EÚ viac ako 20 rokov a za dve dekády sa v priamych platbách ešte nevyrovnala starým členským štátom EÚ. „My sme na úrovni 82 percent v porovnaní s inými krajinami EÚ. Niektoré krajiny majú 130 percent, 140 aj 200 percent.“ Dodal, že návrh Európskej komisie predtým hovoril o tom, že sa toto zohľadní v podporách, ktoré pôjdu pre jednotlivé krajiny na externú konvergenciu v novom programovom období.
O novej podobe financovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa povedie búrlivá diskusia. Ukazuje sa totiž, že všeobecne vysoké škrty sa netýkajú všetkých krajín rovnako. Belgicku sa navrhuje zníženie podpôr len o 11 percent a Holandsku dokonca len o 8 percent. Zato Rakúsko bude patriť ku krajinám s najväčšími škrtmi, návrh hovorí až o 31 percentách. Zníženie podpôr totiž mieri na ich okresanie pre farmárov v horských a podhorských oblastiach a tie sú v Rakúsku ako alpskej krajine hojne zastúpené. Dotkne sa to samozrejme aj Slovenska.
Čítajte viac Slovensko sa pripravuje na masívny vývoz pšenice po rekordnej žatve. Budeme mať dosť kvalitného obilia a koľko bude stáť chlieb?
Zmeny, ktoré pripravuje Európska komisia, vedú k zániku eurofondov v poľnohospodárstve a k vytvoreniu jedného superfondu. Tým, že zanikne dvojpilierovosť, ktorú vo financovaní poľnohospodárstva reprezentoval z jednej strany Garančný fond a z druhej Fond rozvoja vidieka prídu poľnohospodári o zdroje, ktoré slúžili na vyrovnanie príjmov, ale aj investícií do nákupu strojov, výstavby fariem, biotopové a ekologické platby, upozornil na to Andrej Gajdoš.
Chcú dopadovú štúdiu
Po vlne štrajkov, ktoré sa Európou prevalili v januári 2024 Európska komisia sľubovala farmárom dialóg o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike(SPP). Pred desiatimi mesiacmi „unikol“ z EK materiál o novej podobe SPP, ktorým si podľa samosprávnych organizácií testovala ako farmári zareagujú na zmenu financovania hospodárenia na pôde.
„Stále nás ubezpečovali že sa rozpočet nezníži, dokonca sa navýši o infláciu, ale keď komisia v júli predstavila návrh viacročného finančného rámca, ukázalo sa že všetko je inak,“ povedal Andrej Gajdoš, predseda SPPK. Dodal, že predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sľubovala dialóg, ten sa však doteraz nekonal. EK neurobila ani nijakú dopadovú štúdiu.
Viac svetla do budúcej podoby Spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej financovania malo vniesť pondelkové rokovanie ministrov poľnohospodárstva. „Budeme radi, ak sa po porade ministrov začne riadny dialóg s Európskou komisiou, vyjasní sa, prečo sú jej návrhy zlé, urobí sa dopadová štúdia na európske poľnohospodárstvo a až potom sa prijmú politické rozhodnutia,“ uviedol Andrej Gajdoš.
Veľké obavy vyvoláva napríklad návrh degresívnej platby , ktorá má nahradiť tzv. základnú platbu. Škrty by sa mali dotknúť už 80 hektárových fariem. „Ak je podľa Európskej komisie už 80-hektárový poľnohospodár veľký, potom neviem, ako chceme súťažiť s latinskoamerickými a ukrajinskými agropodnikmi, veľkosť ktorých sa pohybuje medzi desiatimi tisíc a nezriedka aj stotisíc hektármi.,“ povedal Gajdoš. Dodal, že sa treba chytiť rozumu a nastaviť v Európe podmienky tak, aby európski aj slovenskí poľnohospodári boli konkurencieschopní.
Minister Takáč poslal videosprávu zo zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva. Okrem iného konštatoval, že s návrhom financovania SPP v rokoch 2028 až 2034 nie je spokojný ani jeden minister . Richard Takáč vyslovil predpoklad, že konečná podoba finacovania SPP bude iná, ako je predstavený návrh.
