Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) obhajuje 2,7-miliardový šetriaci balík s tým, že úspory musia byť rozdelené spravodlivo a každý má prispieť svojím dielom. Analytici a zástupcovia podnikateľov to však vidia inak. „Živnostníci konsolidáciu pocítia prostredníctvom zvýšenia vymeriavacieho základu a zavedenia nového vymeriavacieho základu pre mikroživnostníkov. To je bezmála 800 miliónov eur,“ uviedol analytik INESS Richard Vilkus (je aj členom strany SaS, pozn. red.).
Analytik však dodáva, že v praxi sa môže všetko ukázať inak: „Či sú prepočty realistické, uvidíme na budúci rok. Netrúfam si odhadnúť, ako sa k opatreniam postavia živnostníci.“ Zároveň pripomenul, že balík prešiel len prvým čítaním v parlamente. „Ešte sa môže veľa zmeniť v druhom čítaní cez pozmeňovacie návrhy,“ poznamenal.
Čítajte viac Od boháčov chce štát stovky miliónov. "Úder" pocítia aj tí, čo zarábajú o niečo viac než priemer
Proti avizovaným zmenám najhlasnejšie protestuje Slovenský živnostenský zväz (SŽZ), ktorý dlhodobo upozorňuje, že drobní podnikatelia nesmú byť „dojnou kravou“ štátneho rozpočtu. Generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová pre Pravdu uviedla, že najviac zasiahnutí budú živnostníci s nízkymi a so strednými príjmami. „Úbytok môže nastať medzi stredne- a nízkopríjmovými SZČO, teda tými, ktorých príjmy nepresahujú 20– až 24-tisíc eur ročne. Možno predpokladať, že to budú malí príležitostní predajcovia a rôzne typy malých služieb pre domácnosti,“ povedala. Podľa Bellušovej si budú musieť podnikatelia vybrať, či budú pokračovať v živnosti za prísnejších podmienok, zmenia formu podnikania na s. r. o., alebo živnosť rovno prerušia či zrušia.
Bellušová zároveň upozornila, že nemožno vylúčiť ani presun podnikania do zahraničia. „Výhodnejšie odvodové režimy sú v Českej republike, Rakúsku či Maďarsku,“ uviedla. Zväz preto apeluje, aby vláda nehľadala úspory len na strane podnikateľov, ale aj vo vlastných výdavkoch. „Okrem zvyšovania príjmov od firiem a pracujúcich by mala konsolidácia obsahovať reformné kroky pre zníženie výdavkov štátu na sociálne a zdravotné systémy, čo by do budúcna umožnilo znížiť odvodové zaťaženie SZČO a pracujúcich,“ vysvetlila.
Ministerstvo práce pre Pravdu priblížilo, že na potrebe zaviesť spravodlivejší systém sociálnych odvodov pre živnostníkov sa sociálni partneri zhodli na tripartite. „Aj samotný živnostenský zväz v minulosti navrhoval niektoré zmeny, ako napríklad zavedenie povinnosti platiť sociálne odvody aj v prvom roku podnikania. Doterajšie minimálne sociálne odvody živnostníkov nepostačovali ani na pokrytie ich minimálnych dôchodkov, a teda sa im na ne museli skladať ostatní pracujúci ľudia, ktorí platia riadne sociálne odvody. Ak by aj došlo k redukcii počtu SZČO, tak v takýchto prípadoch možno očakávať racionálny presun do štandardného pracovnoprávneho vzťahu alebo transformáciu na ekonomicky vhodnejšiu formu podnikania, bez negatívneho vplyvu na celkovú úroveň zamestnanosti v hospodárstve," zdôraznil rezort.
Ani z radov ekonómov sa však neozývajú iba hlasy kritiky. Napríklad bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová hovorí, že navrhované zmeny pre živnostníkov považuje za rozumné, hoci „z krátkodobého pohľadu budú kritizované". Exministerka v tomto prípade súhlasí s argumentom vlády, podľa ktorého by táto skupina mala myslieť na svoj budúci dôchodok.
Miliardová strata
Podľa živnostenského zväzu nové opatrenia znížia príjmy živnostníkov a zamestnancov približne o miliardu eur. O podobnom čísle, hoci len v prípade zamestnancov, hovorí aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Šéfka odborárov Monika Uhlerová vyčíslila, že zamestnanci v roku 2026 priamo zaplatia 814 miliónov eur navyše. Ďalšie stámilióny eur, ktoré vláda ušetrí na úkor zamestnancov, zostanú v štátnej kase pre zmrazenie platov úradníkov.
Rovnako ako zamestnancov aj SZČO zabolí zvýšenie odvodu do zdravotnej poisťovne o jedno percento. Pre živnostníkov to znamená, že z rovnakého príjmu budú odvádzať viac než doteraz. Ministerstvo financií si od tohto kroku sľubuje stámilióny eur navyše, no pre SZČO je to ďalšie navýšenie pravidelných výdavkov, ktoré pocítia najmä ľudia s nižšími a so strednými príjmami.
Ďalšou z citeľných zmien je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítajú povinné sociálne odvody živnostníkov. Doteraz sa odvody platili z 50 percent priemernej mzdy v hospodárstve, po novom to bude zo 60 percent. Prakticky to znamená, že aj tí, ktorí doteraz odvádzali iba minimá, si od budúceho roka priplatia desiatky eur mesačne navyše. Podľa výpočtov ministerstva financií toto opatrenie zvýši príjmy štátu o 102 miliónov eur, no pre nízkopríjmových živnostníkov pôjde o citeľný zásah do rozpočtu domácností. Rezort však odhaduje, že opatrenie zvýši budúce dôchodky SZČO o 13 percent.
O koľko živnostníci prídu?
Martin Vlachynský z INESS píše, že približne až 78 percent živnostníkov platí odvody z minimálneho základu, no toto opatrenie sa dotkne aj tých, ktorí boli doteraz v pásme 51 až 59 percent – tých je podľa analytika asi ďalších deväť percent. Znamená to, že zmeny, ktoré chystá vláda, budú mať dosah na výraznú väčšinu SZČO.
Ekonomický inštitút vypočítal, že živnostník, ktorý má tržby vo výške 12-tisíc eur za rok a uplatňuje si paušálne výdavky, si pre zvýšenie vymeriavacieho základu priplatí 606,2 eura a pre zvýšenie zdravotného odvodu ďalších 91,44 eura.
Aby sme si to vedeli predstaviť ešte lepšie, Vlachynský svoje prepočty uvádza aj na príklade s tržbami vo výške 1¤000 eur, kde sa to dá lepšie ilustrovať. V tomto prípade osoba zarábajúca túto sumu odvedie mesačne štátu 425 eur – teda 42,5 percenta. „Vážení, to je skoro o tri percentuálne body viac, ako na daniach a odvodoch zaplatí z ceny práce zamestnanec s cenou práce 1 000 eur! V prípade takéhoto zamestnanca je celkové daňovo-odvodové zaťaženie 39,64 percenta. Drobný živnostník tak zaplatí viac daní a odvodov ako porovnateľný zamestnanec, ale bez nároku na dovolenku, návštevy lekára, stravné, istotu práce a milión ďalších výhod Zákonníka práce," dodáva ekonóm.
Čítajte viac Ako sa konsolidácia dotkne bežných ľudí? Pozrite si zoznam siedmich opatrení, ktoré najviac zasiahnu naše peňaženky
Vlachynský vidí ako problematické aj skracovanie odvodových prázdnin z 12 na šesť mesiacov, od čoho si vláda sľubuje prínos vo výške 119 miliónov eur, čo bude pre mikroživnostníkov znamenať zásadný zlom. Nový minimálny sociálny odvod vo výške 26 percent priemernej mzdy, teda 131,34 eura mesačne, budú musieť platiť už po šiestich mesiacoch, hoci ich príjmy budú hlboko pod hranicou 9 144 eur ročne, ktorá doteraz rozhodovala o povinnosti platiť sociálne odvody.
Zruší sa tak existujúce obdobie, keď sa odvody neplatili, lebo neexistovalo daňové priznanie, a podľa analytika sa zavádza sa druhá úroveň minimálneho vymeriavacieho základu popri súčasných 60 percentách. V praxi to znamená, že napríklad živnostník dôchodca s príjmom 250 eur mesačne namiesto doterajších 10,80 eura zdravotného odvodu zaplatí spolu až 142 eur, teda 57 percent z tržieb. Opatrenie má podľa ministerstva zasiahnuť 42-tisíc nových živnostníkov (náklad 381 eur na osobu ročne) a 154-tisíc aktívnych s nízkymi príjmami, pričom od nich štát očakáva výnos 113 miliónov eur v prvom roku a 232 miliónov eur v druhom. Kritici upozorňujú, že takto nastavený systém je likvidačný pre väčšinu mikroživnostníkov, najmä tých s nízkou kvalifikáciou a bez finančných rezerv.
Boj s fiktívnymi živnosťami
Vládny kabinet chce ďalšie desiatky miliónov eur do rozpočtu na budúci rok získať aj tak, že udrie na fiktívnych živnostníkov. Ministerstvo financií hovorí, že počíta s poklesom vynútených živností o desať percent v porovnaní s aktuálnym stavom. Dosiahnuť to chce zákonnou úpravou definície závislej práce a zvýšením sankcií za nelegálne zamestnávanie.
Fiktívna živnosť v praxi znamená, že takto pracujúci človek nikoho nezamestnáva, má len jedného klienta (firmu, pre ktorú pracuje) a ničím sa neodlišujú od ostatných bežných zamestnancov pracujúcich na trvalý pracovný pomer. Sú totiž podriadení konkrétnemu zamestnávateľovi, dostávajú každý mesiac pravidelnú mzdu – jednoducho spĺňajú všetky znaky závislej činnosti.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) v tejto súvislosti upozorňuje, že takýto spôsob podnikania znamená pre štát veľké straty daniach, no spôsobuje aj pokrivenie konkurenčného prostredia a rovnako vytvára aj problém takzvaného „čierneho pasažiera" v dôchodkovom a zdravotnom systéme. „Ak by sa všetci fiktívni živnostníci zamestnali na zodpovedajúci pracovný pomer, celkový výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť až o 648 miliónov eur,“ píšu analytici z ÚHP.
Čítajte aj Plošné dotácie na energie sa končia, štát namiesto nich pošle ľuďom listy a energopoukážky. Kto bude mať nižší účet za plyn a teplo?
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) pripomína, že podľa rezortu financií je počet fiktívnych živnostníkov, ktorí majú byť rekvalifikovaní ako zamestnanci, je asi 35-tisíc. Prínos tejto zmeny sa odhaduje na 202 miliónov eur, pričom opatrenie počíta s postupným prechodom týchto SZČO na trvalý pracovný pomer. Únia zamestnávateľov však tieto výpočty spochybňuje. „Predpoklad, že živnostníci po zrušení živnosti prejdú na pracovné miesto v hodnote priemernej mzdy, sa nám javí príliš optimistický,“ uvádza RÚZ. Podľa firiem je možné, že časť týchto ľudí skončí buď bez práce, alebo v sivej ekonomike. V takom prípade by štát o očakávané peniaze prišiel a celá konsolidácia by bola menej účinná.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vyčíslil, že v roku 2023 na Slovensku pracovalo najviac fiktívnych živnostníkov spomedzi všetkých krajín OECD. Z celkového počtu 379-tisíc živnostníkov si malo takýmto spôsobom na živobytie nelegálne zarábať až 110-tisíc ľudí.
Ministerstvo práce však pre Pravdu povedalo, že analytický komentár NKÚ vychádza v niektorých svojich častiach zo skorších čísel (napríklad za rok 2018) a berie do úvahy počet fiktívnych živnostníkov, ktorí poskytujú služby v inom členskom štáte Európskej únie. Presný odhad preto podľa rezortu nie je možné urobiť. „Podotýkame, že inšpekcia práce v tomto roku odhalila niekoľkonásobne viac fiktívnych živnostníkov ako po minulé roky a pokračuje vo zvýšenom počte kontrol zameraných na fiktívne živnosti," dodalo napokon ministerstvo.
Čítajte aj Kamenický: Ministri si zmrazia platy aj paušálne náhrady, o Troch kráľoch ešte rokujeme. PS by šetrilo na 13. dôchodkoch
