Slovensko opustil človek, ktorý naučil ľudí dopriať si výnimočné jedlo a víno. Na záver hostiny Matyšák podával odležané vínne destiláty, ani šoféri neprišli skrátka, zlatozelenkavá Müllerka svojrázny náprotivok Viney presviedčala, že čoho sa tento muž chytil, to premenil na nezabudnuteľný gurmánsky pôžitok a zážitok.
Raz za čas doba zrodí ľudí, ktorí sa stanú jej symbolmi, pretože sa vymania z jej zovretia, prekročia ju a ukážu možnosti, akoby sa malo a dalo žiť. Matyšák bol nielen človekom 20. a po ňom 21. storočia, v jeho osude sa premosťovala mnohogeneračná túžba Slovákov po lepšom živote. Deväť jeho predkov po maminej línii gazdovalo v Močenku neďaleko Šale. Každá generácia zväčšovala hospodárstvo a pýšila sa bucľatými kravami, párom nádherných vraníkov a pivnicou plnou vína.
Po otcovej línii bol Peter Matyšák Kysučan, tvrdý, rozhodný až neoblomný, ale aj nesmierne srdečný. Narodil sa na úsvite socializmu, ktorý roľníkov poslal do družstiev a ich deti do škôl, aké si predkovia nevedeli predstaviť. Matyšák ako 15-ročné chlapčisko, šibal s dobrodružnou povahou, prišiel na Strednú hotelovú školu do Piešťan, ktorá otvárala cestu do veľkého sveta. Napríklad do hotelov na jadranskom pobreží Juhoslávie. Ocitol sa tam ako maturant, rok po období 1968–69, keď sa zdalo, že aj na Slovensku sa bude dať inak podnikať a žiť ako dovtedy.
Čítajte viac Dobré víno a dobrý človek nesklamú. Prečo je vzorom Petra Matyšáka Emil Zátopek?
Vraví sa, že kto vie, vie a to v každom čase. Rozhodný mladý muž po pár rokoch čiernej čašníckej praxe viedol horský hotel Baba. Chodila tam celá Bratislava na grilované špeciality, ku ktorým Matyšák podával pravé Silvánske zelené z pivnice družstva v Limbachu. Bolo to iné víno ako masovo vyrábaný Limbašský silván. Na delikatesy mal Matyšák nos.
Socialistický štát trel po celú svoju existenciu núdzu o devízy a získaval ich aj vysielaním čašníkov do zahraničia. Matyšák sa dostal na dva roky do Viedne a keď sa vrátil, atmosféra celého východného bloku bola presiaknutá Gorbačovou perestrojkou.
Neváhal, využil politické uvoľnenie umožňujúce drobné podnikanie a postavil sa na vlastné nohy ako malý vinohradník a vinár. Pred očami mal Grinzing, pás prosperujúcich vinárskych pohostinstiev okolo Viedne, ktoré ho inšpirovali vybudovať raz podobnú vinársku reštauráciu na Slovensku.
Od Vinum Bozen po Globo
Nie každý je obdarený podnikateľským talentom, sú vzácne. História Matyšákovho rodu, príbehy podnikavých dedov a babičiek naznačujú, že jeden z ich výhonkov bol pripravený využiť príležitosť, ktorú ponúkol November 1989.
Dnes je meno a vinársko-gastronomická značka Matyšák medzi milovníkmi slovenského vína a jedla dobre známa. Nielen v Pezinku a Bratislave, ale po celom Slovensku, po ktorom rozhodil energiou prekypujúci muž okolo 30 vinoték. Toľko ich bolo na vrchole jeho síl, k tomu prirátajme v Pezinku vinársku bázu na Glejovke, reštauráciu Vinum Bozen, v Bratislave hotel na Pražskej s unikátnym archívom vín. Vrcholom jeho snáh bola na konci minulého desaťročia otvorená vlajkovú loď reštaurácia Globo v centre starého mesta na námestí Františkánov.
Zámer, s ktorým vybudoval Matyšák Globo, bol veľkolepý. Globo sa malo stať miestom, kde sa budú konfrontovať najlepšie slovenské vína so svetovými a lákadlom pre hostí bude špičková slovenská kuchyňa. Matyšák neskrýval, že Globo buduje s cieľom padnúť do oka komisárom, ktorí udeľujú špičkovým európskym reštauráciám Michelinovské hviezdy. Nie všetko sa podarí, Globo narazilo na ľadovec korona vírusu, z ktorého sa slovenské hotelierstvo a reštauračné služby spamätúvajú dodnes.
Hlavný prúd Matyšákových vinársko-gastronomických aktivít však prežil. Stávka na pôvodné slovenské vína a často zabudnuté jedlá, veď kde dnes servírujú rozprávkové pečené holuby či riečne raky, alebo upečú pre celé mesto vola, to všetko Matyšákovi vyšlo. Bol objaviteľ vecí, ktoré sa už-už ocitli v prepadlisku premárnených príležitostí a vylovil ich z neho v poslednom okamihu. Skvele reagoval na všetky výzvy, ktoré prinášala vinárska doba. Ako jeden z prvých začal vyrábať sekty, boli také dobré, že sa viac razy stali šampiónmi Národného salónu vín. Na Glejovke nájdeme Doma Perignona, objaviteľa šampanských vín.
Dom Perignon bol pre Matyšáka vzorom vynaliezavosti, trpezlivosti aj húževnatosti, spájal ich aj potmehúdsky úsmev. Ale bol tu aj iný veľký muž, dielo ktorého Matyšák pripomenul a v ktorom sa videl ešte viac. Hotel Matyšák leží povyše Palugyayovho paláca, kde sídli slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Jakub Palugyay, rodák z liptovskej Palúdzky spolu so synmi vybudoval od polovice 19. storočia najväčší vinársky komplex vo vtedajšom Uhorsku. Jeho súčasťou bol napríklad aj hotel Carlton. Projekt Globo bol svojráznou Matyšákovou odpoveďou na dielo Palugyavcov.
Unikátny archív, unikátne ochutnávky
Matyšákova archívna pivnica v hoteli na Pražskej sústreďuje okolo 40-tisíc fliaš z produkcie vinárstva za uplynulých tri a pol desaťročia. Na slovenské pomery zriedkavosť. Bohatý vínny archív v nádhernej tehlovej pivnici spred takmer 200 rokov oživuje spomienku na Palugyayvcov a umožňuje robiť ojedinelé hĺbkové ročníkové degustácie odrodových vín, to po prvé. A po druhé servírovať k jedlám unikátne vína najmä z Malokarpatskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.
Nájdu sa tu naozaj klenoty, skvelé rizlingy rýnske, celá rodina pinotov, teda vín pochádzajúcich z Burgundska Pinot blanc, Pinot gris, Pinot noir a Chardonnay. Tie vína sa samozrejme urodili na Slovensku. Matyšák sa postaral o znovu oživenie Silvánskeho zeleného, ale aj Müller Thaurgau. Vyhral s nimi prestížne medzinárodné súťaže v Štrasburgu či Bacchus Madrid. Preslávil sa ružovou frankovkou z hlohovskej vinice Richarda Sojáka, ľadovými vínami.
Čítajte viac Vinár Peter Matyšák oslavuje 70tku. Plamienky v očiach, vo víne aj v jedle
V pivnici je unikátna kolekcia červených vín dokumentujúca vzostup slovenského červeného vína, o možnostiach ktorého ešte v nultých rokoch 21. storočia pochybovali aj najväčší slovenskí odborníci. Matyšákov Dunaj z vinohradov južného Slovenska patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v posledných horúcich ročníkoch minulého desaťročia urodilo v tejto krajine. Otepľujúca sa klíma nepochybne pomohla rastu kvality, ale nebyť ľudí ako Peter Matyšák, ktorí verili potenciálu vína, investovali obrovské prostriedky do technológií a kvalitných sudov, nedočkalo by sme sa vín, ktoré sú porovnateľné s najslepšou svetovou produkciou.
Matyšák sa vypracoval medzi päť najväčších slovenských vinárskych firiem, na vrchole produkoval okolo 3,5 milióna litrov vína. Výrobu následne okresala recesia, aká nemá obdobu nielen na Slovensku, ale aj v Európe. S Vínom Matyšák boli a sú zviazané mnohé vinohradnícke družstvá a rodiny.
Zrkadlo slovenského vína
Pezinský vinár rozvíjal koncept vychádzajúci zo slovenskej reality, ktorá v čase socializmu priniesla sústredenie viníc do rúk družstiev a vo výrobe vína mal monopol štát. Matyšák tento monopol spolu s inými rodinnými vinárstvami rozbil a ukázal, že s tímom mladých nadaných technológov je schopný produkovať vynikajúce vína. Prispel k zviditeľneniu a záchrane mnohých terroirov. O firme, ktorá bola schopná spracovať produkciu zo 400 hektárov vinohradov, to možno smelo povedať.
Výčitka, že nevybudoval vlastné vinohrady je motivovaná závisťou. Moderná produkcia vína sa opiera aj o dodávateľský prúd hrozna, vidno to vo Francúzsku, kde produkcia šampanských vín aj tých najslávnejších značiek, ako povedzme Moët & Chandon, stojí nielen na vlastnom hrozne, ale aj na hrozne drobných vinohradníkov. Svet vína a spôsoby jeho produkcie sú veľmi pestré a zohľadňujú historickú cestu tej ktorej krajiny. Peter Matyšák je pravdivým zrkadlom slovenských pomerov a možností našej krajiny, ale práve tak aj vynachádzavosti a umenia, ako si poradiť v každej situácii.
Čítajte viac Tikajúca bomba v slovenských viniciach: prečo vinohradníci prehliadajú hrozbu, ktorá ich môže pripraviť o všetko hrozno?
Nedávno na pražskom Žofíne Petrovi Matyšákovi udelili titul Vinař roka. Hodnotilo sa 666 vín zo 66 vinárstiev. Táto cena akoby symbolicky uzatvárala životnú cestu veľkého slovenského vinára. Medzi moravskými a slovenskými vinármi vždy panovala veľká rivalita, ale boli to vinári z jednej aj druhej strany, ktorí budovali mosty vzájomnosti medzi oboma brehmi Moravy.
Vinársky prínos možno najjednoduchšie odmerať medailami. "Toto roku nášmu vinárstvu prisúdili 35 zlatých medailí od Cannes až po Prahu, to sa ešte nestalo. Nemám už veľa času pred sebou, ale niektoré veci sa mi splnili,“ povedal v rozlúčkovom rozhovore pre Pravdu Peter Matyšák tri týždne pred tým než podľahol zákernej chorobe. Pôsobil až prekvapujúco vyrovnane, ako človek, ktorý vie, že urobil čo mal a chápe, že nie všetko v živote vyjde.
"Boli projekty, ktoré mi nevyšli, ale verím, že sa raz napokon realizujú. To, čoho sa obávam, je atmosféra, aká zavládla v Európe a cítime ju aj u nás. Všetci idú zbrojiť, každému chýbajú zbrane. Zdá sa mi, že už nemáme ministrov obrany, ale ministrov útoku. To je zlé, tam kde sa zbrojí, nie je čas na peknú chvíľu s vínom a dobrým jedlom. Mali by sme sa spamätať, kým je ešte čas.“
Čítajte aj Skalický rubín: víno, ktoré písalo dejiny Slovenska, no dnes bojuje o prežitie v záplave lacnej konkurencie
