Ponuka vín ešte nikdy nebola taká bohatá ako dnes, keď si ľudia môžu kúpiť vína z hociktorého kúta sveta. Táto záplava vín podmýva už samotné základy slovenského vinohradníctva, ktoré dáva krajine viac než len víno, ale pridalo jej tvar, panorámu, utváralo kultúru a vôbec naturel, povahu národa.
Má zmysel zmieňovať sa o tom v čase, keď Slovensko hľadá východisko zo slepej hospodárskej a morálnej uličky? Má, pretože víno je svojráznym indikátorom zdravia jednotlivca a celej spoločnosti, jej nálad, hovorí o tom, ako žijeme, čomu pripisujeme význam, ako si vážime seba samých a krajinu, súčasťou ktorej sú aj vinohrady.
Rolu vína tohto roku výstižne pripomenula najznámejšia poľnohospodárska a potravinárska výstava na Slovensku Agrokomplex.
V jednom z pavilónov si ľudia pod fotografiou vinárskej krajiny prečítali, že plocha rodiacich vinohradov na Slovensku tvorí 0,17 percenta z územia SR, čo je 8 200 hektárov. Táto plôška stačí v dobrom roku na produkciu 377 miliónov fliaš vína. A medzi nimi nachádzame aj excelentný Skalický rubín, osudové slovenské víno.
V Skalickom rubíne sa premieta všetko dobré aj zlé, čo sa skrýva v slovenskej náture. Na jednej strane schopnosť, že vieme byť dobrými vinohradníkmi a vinármi a na druhej strane toto víno ilustruje, ako ľahko možno deštruovať jeden zo základných hospodárskych a estetických pilierov krajiny.
Čítajte viac Tikajúca bomba v slovenských viniciach: prečo vinohradníci prehliadajú hrozbu, ktorá ich môže pripraviť o všetko hrozno?
Ešte pred 35 rokmi sa rozprestierali slovenské vinohrady na ploche vyše 30-tisíc hektárov. V samotnej Skalici mali za socializmu mestské vinohrady na piatich hektároch, v celom skalickom vinohradníckom regióne obrábali vinič na 1 000 hektároch a v priľahlom Záhorskom na 300 hektároch. Dnes čísla obrábaných plôch príliš optimizmu nevzbudzujú, skalický rajón udržal vinohrady na 300 hektároch a Záhorský klesol k alarmujúcim desiatim hektárom.
Keď „enem pro nás“ je „enem pro Slovensko“
Ale je tu jedna pozitívna správa – Mestské vinohrady Skalica zvýšili plochu vinohradov na 30 hektárov. Staré kráľovské mesto s bohatou podnikateľskou tradíciou znovu ukázalo, že vždy bolo a aj dnes je trochu či podstatne iné. Ide svojou cestou, a to nielen kvôli povestnej filozofii zhrnutej aj do značky vína Enem pro nás, ktorú vyrába jeden z tunajších vinohradníkov Lojzko Masaryk.
No nielen on je tvárou Skalice a jej vín. Skalných, vášnivých vinárov tu nájdeme viac než dosť. V neľahkých vinárskych časoch to svedčí o životaschopnosti vinohradníckeho regiónu. Jedným z jeho výhonkov je Ľudovít Bránecký, potomok starého vinohradníckeho rodu. A pribúdajú ďalší, ktorí robia dobré meno skalickému regiónu, napríklad Rastislav Ňukovič a Peter Kudláč.
Bráneckého predkovia prišli do Skalice pred tristo rokmi. Otcovská vetva sem doputovala z Poľska a matkina, ako prezrádza meno Ivičičová, z Chorvátska. Našli tu šťastie a mnohopočetné generácie Bráneckých obrábali vinohrady na Starých horách. Sú to jedny z najstarších skalických vinohradov, najprv tam rástol les a po ňom roky rokúce vinohrady.
Čítajte viac Najlepšie vína na Slovensku dostali ocenenie. Pozrite si rebríček víťazov
Bránecký je vyštudovaný elektroinžinier, ale odmalička ho otec vodil do vinohradu. Ako chlapec sa tomu vzpieral, no v 25 rokoch, dva roky pred revolučným novembrom, už mal vysadenú svoju vlastnú vinicu. Keď sa v roku 1989 moc vrátila do rúk ľudu, stal sa tento zanietenec na dlhé roky riaditeľom Správy mestského majetku Skalice, do ktorého patrili aj vinohrady.
Dnes svieži šesťdesiatnik venuje pozornosť Vinnej ceste Záhorie, ktorá združuje 136 vinohradníkov vzorne obrábajúcich vinice v skalickom a záhorskom vinohradníckom rajóne. Dobre sa medzi sebou poznajú, spolupracujú aj súperia o to, kto má lepšie víno. Bránecký je motorom, ťahúňom a režisérom tejto súťažnej spolupráce. Je to írečitý skalický patriot.
Nemá veľký vinohrad, skôr „vinohrádek“ s 1 000 koreňmi a produkciou okolo päťtisíc litrov vína, ale aké je to víno! Jeho rubínček je presvedčivý ako samotný Bránecký. To víno horí ako on sám vášňou, má krásnu rubínovočervenú farbu, je plné, ústam o tom nedovolí polemizovať, víno s nepoškvrneným charakterom. Cítiš jemnú, no nie nepríjemnú trieslovinku, horúčavu slnka, nie spaľujúcu, ale rozpaľujúcu. Všetkého vo víne je s mierou, aj pikantnosti, aj hodvábu.
„Asamblážou – spojením frankovky a portugalu – vznikol harmonický Skalický rubín. Zvládnuť kupáž na tejto úrovni je umenie,“ ocenil Bráneckého víno Vladimír Mrva, veľký znalec slovenských aj zahraničných vín. Bráneckého víno vyhralo tohtoročný Festival kráľovských vín v Skalici. Krásna odmena za roky práce vo vinohrade, ale nielen vlastnom.
Blaho a jeho nasledovatelia
Bránecký patrí na čelo šíku Skaličanov, ktorí sa postarali o znovuzrodenie Skalického rubínu. O jeho vznik sa zaslúžil pred vyše sto rokmi jeden zo spolutvorcov československého štátu doktor Pavel Blaho. Na začiatku 20 storočia pôsobil ako lekár v Luhačoviciach. Pacientkam, ktoré trápila málokrvnosť, predpisoval ako liek na chorobu červené víno zo Skalice. Ženy pookriali a tak sa zrodil mýtus úžasného vína uzdravujúceho ľudí.
Čítajte viac V Pezinku udeľovali vinárskych Oskarov. Kto sa stal tohtoročným šampiónom?
Dnes sa o zdravotných účinkoch vína vedú polemiky. Blaho bol však človek, ktorý si uvedomoval tenkú hranicu medzi zdravím a závislosťou od alkoholu. Mal víno rád, ale poznal aj jeho zradnú silu, preto zakladal po celom Záhorí spolky triezvosti a svojpomocné potravinové družstvá. Založil ich vyše sto. Až s odstupom času si uvedomujeme nadhľad tohto významného muža dobrých mravov, ktorý je príkladom, ako konať s rozumom a citom pre mieru aj v dnešných časoch. V tom je Bránecký jeho skvelým nasledovateľom.
Ako však červené skalické víno prišlo k názvu rubín? Po pustošivej fyloxére vysádzali Skaličania do vinohradov Frankovku modrú na americkej podložke. Strapce klonu Lampard však sprchávali, bobuliek na ňom bývalo málo. Neduh odstránili tak, že každú desiatu hlavu vo výsadbe zaujal Portugal modrý, ktorý sa postaral o lepšie opelenie.
Prakticky tak rovno vo vinohrade vznikli prirodzené podmienky na kupážovanie vína. A keď k tomu prirátame obchodnú politiku Vínnych sklepov pražských hostinských, najlepších negociantov – obchodníkov s vínom prvej ČSR – máme na svete príbeh zrodu veľkej slovenskej značky. Spolu s vínom z prezidentských viníc v Topoľčiankach sa stal Skalický rubín najlepším a najdrahším značkovým slovenským vínom v Prahe. Vínom, ktoré dvíhalo reputáciu Skalice a Slovenska v očiach Čechov.
Len krásny príbeh nestačí
V druhej polovici 20. storočia, keď vinárskymi kartami zamiešala kolektivizácia a monopol štátu, objavila sa v skalických vinohradoch tretia odroda do partie – Svätovavrinecké. Víno už žilo v povedomí ľudí. Štát ho dal dokonca zaregistrovať ako medzinárodne chránenú značku. V osemdesiatych rokoch vybudovali v Skalici nové vinárske závody, kde spracúvali najmä dovážané hrozno a jablká z Bulharska.
Ovocné víno a vedľa toho Skalický rubín? Taká čudná to bola doba, ktorá paradoxne žičila drobným záhumienkovým vinohradníkom. Aj oni zásobovali štátne vinárske závody svojím hroznom a slušne si privyrobili, 14-tisíc korún ročne bola suma motivujúca starať sa o drobné vinice v okolí Skalice.
V mútnych porevolučných vodách si jeden z miestnych vinárov dal registrovať slávnu značku na seba. Od ostatných žiadal, aby mu platili za jej používanie. Po dlhých vlečúcich sa sporoch, do ktorých sa vložil v mene celej skalickej vinárskej pospolitosti Ľudovít Bránecký, zvíťazila spravodlivosť.
Čítajte viac Profesor, ktorý prebudil vinárske Slovensko: Fedor Malík slávi 80 rokov
Skalický rubín získal chránené označenie pôvodu. Túto ochrannú známku udeľuje výnimočným produktom Brusel. Kľúčový pre jej udelenie je špecifický terroir, v ňom pestované odrody, spôsob spracovania. Zahŕňa teda vinárov, čo plnia tieto kritériá, a nie jedného špekulanta.
No nech už má víno skvelý pôvod, pútavý a presvedčivý príbeh, nevyžije iba z legendy. Každý rok, keď sa narodí, musí potvrdiť svoje kvality v súperení s inými. Preto Skaličania organizujú Festival kráľovských vín v Skalici. Prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva ho označil za vzorový a inšpiratívny aj pre iné vinohradnícke oblasti Slovenska a slávne značky, ako je povedzme Račianska frankovka alebo Radošinský klevner. Sú to vína s krásnymi príbehmi, ktoré upriamujú pozornosť na originálne produkty a ľudí, čo tvoria esenciu slovenskej krajiny.
