Šéfka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová vyčíslila, že zamestnanci z celého konsolidačného balíka zaplatia na budúci rok dokopy 814 miliónov eur. Medzi najväčšie konsolidačné položky, ktoré tvoria túto sumu, patrí napríklad zvýšenie odvodu do zdravotnej poisťovne o jedno percento, ktoré má do štátneho rozpočtu priniesť 358 miliónov eur. Daňou za to budú nižšie platy v čistom.
Čítajte viac Zmrazenie platov aj prepúšťanie. Najtvrdšie šetrenie štátu za posledné roky dopadne na úradníkov, ktoré úrady zaniknú?
Okrem toho prídeme o časť sviatkov – zo zoznamu dní pracovného pokoja natrvalo zmizne 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu), a iba na budúci rok nebudeme mať voľno počas 6. januára (Zjavenie pána) a 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom). Pre štát bude mať síce tento krok prínos odhadom vo výške 230 miliónov eur, no pre bežných zamestnancov to znamená, že do práce budú musieť chodiť počas roka častejšie, a tí, ktorých sa to týka, prídu o príplatky za prácu počas sviatku.
Odborári okrem toho upozorňujú aj na to, že sa platy ľudí pracujúcich v štátnej správe nebudú valorizovať (s výnimkou učiteľov či lekárov, pozn. red.) aj napriek tomu, že sa s vládou predtým dohodli, že ich mzdy stúpnu v roku 2026 o päť percent. To predstavuje ďalšie stovky miliónov eur, ktoré štát ušetrí.
Uhlerová v tejto súvislosti hovorí o „zlyhávajúcom sociálnom dialógu a cynickom postupe vlády“. Pracovníkom štátu sa platy zvyšujú preto, aby výplaty dokázali držať krok so zdražovaním a celkovo rastúcimi nákladmi na život. V praxi to znamená, že im na život zostane menej peňazí.
Zamerané na platy
O tom, že na najnovšie šetrenie vlády najviac doplatia bežní ľudia, hovorí aj bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová. „Zatiaľ čo druhý šetriaci balíček najviac zasiahol podnikateľov, teraz sú to domácnosti,“ povedala skúsená ekonómka pre televíziu ta3. Zároveň pripomenula, že štát deklaruje šetrenie na svojom fungovaní v objeme 1,4 miliardy eur, no časť bremena sa aj tak prenesie na zamestnancov, keďže im neporastú platy.
Čítajte viac Prvá reakcia veľkých firiem na Kamenického novú konsolidáciu: štát trestá podnikateľov a občanov, vlastné výdavky nerieši
To, že vyčíslenie finančnej záťaže, ktorá dopadne na zamestnancov, je realistické, potvrdil pre Pravdu aj analytik 365.bank Tomáš Boháček. Zdôraznil totiž, že konsolidačný balík je postavený predovšetkým na daňovo-odvodových zmenách. „Ak k tomu pripočítame nulovú valorizáciu miezd vo verejnom sektore, dosah na zamestnancov presahujúci jednu miliardu eur je obhájiteľný odhad. Najvýraznejšie to pocítia práve zamestnanci – a to nielen tí štátni, ale aj pracujúci v súkromnom sektore s nižšími a strednými mzdami, kde sa zvýšené odvody premietnu do nižšieho čistého príjmu,“ povedal odborník.
Analytik INESS Richard Vilkus (je aj členom strany SaS, pozn. red.), rovnako hovorí, že zamestnanci uvidia menej peňazí na výplatnej páske pre zvýšené odvody. Dodal však, že sa zmeny dotknú aj lepšie zarábajúcich ľudí, ktorým sa zvýšia dane z príjmu.
Vyššia progresivita dane z príjmov, ktorá by mala do rozpočtu priniesť celkovo 206 miliónov eur, je po novom rozdelená na viac kategórií. V tomto prípade platí jednoduchá rovnica – čím viac zarobíte, tým viac peňazí odvediete štátu. Podľa návrhu ministra Kamenického by mali ľudia s ročným príjmom do 44-tisíc eur platiť 19-percentnú daň. Pri zárobkoch presahujúcich túto hranicu sa sadzba zvýši na 25 percent. Kto zarobí viac než 60-tisíc eur ročne, bude odvádzať 30 percent a pri príjmoch nad 75-tisíc eur sa daň vyšplhá na 35 percent. Ústavným činiteľom sa ku každej sadzbe priráta 10 percent.
V súčasnosti platí, že kto zarobí menej ako 48 441 eur ročne (čo zodpovedá 176,8-násobku životného minima), odvádza daň vo výške 19 percent. Po prekročení tejto hranice sa uplatňuje vyššia, 25-percentná sadzba. „V porovnaní s jednou či dvoma sadzbami dane z príjmov fyzických osôb je to síce krok vpred, ale stačí sa pozrieť na susedné Rakúsko a hneď vidno, že ide len o veľmi mierny pokrok,“ povedala už skôr pre Pravdu Schmögnerová.
Stovky eur navyše a menšia ochrana
Uhlerová hovorí, že v prepočte na zatiaľ poslednú konsolidáciu každý zamestnanec prispeje sumou 400 eur. Dodala tiež, že ide o ďalšie zdaňovanie práce namiesto majetku a vláde tiež vyčíta, že v predstavenom balíku úplne chýbajú opatrenia podporujúce rast. KOZ opakovane hovorí, že zvýšené príjmy do rozpočtu by priniesla napríklad reforma dane z nehnuteľností, ktorá by bola postavená na solidarite a spravodlivosti. Odborári by chceli, aby tieto odvody boli zamerané na vyššie zdanenie luxusných nehnuteľností.
Čítajte viac Štát utiahne opasok ľuďom aj firmám: vyššie zdravotné odvody, progresívne dane a nové poplatky prinesú miliardy eur
Boháček z 365.bank sumarizuje, že šetrenie najviac ohrozuje tri skupiny pracovníkov. Podľa neho ide o zamestnancov „vo verejnom sektore, ktorých platy sa nezvýšia a v reálnom vyjadrení klesnú. Ďalej nízko a stredne príjmoví zamestnanci v súkromnom sektore, na ktorých sa premietne zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia a ktorí majú len obmedzený priestor absorbovať vyššie životné náklady. V neposlednom rade sú to samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré už zasiahli predchádzajúce úsporné opatrenia vlády a terajšie zmeny v odvodovom zaťažení sa odzrkadlia v nižšom raste spotreby a väčšej opatrnosti pri nákupoch.“
Medzi ďalšie opatrenia nového konsolidačného balíčka, ktoré zasiahnu pracujúcich, patrí aj zmena podmienok poberania dávky v nezamestnanosti. Kým dnes dostáva nezamestnaný počas celého polroka rovnakú dávku vo výške 50 percent vymeriavacieho základu, po novom začne podpora od štvrtého mesiaca postupne klesať.
Schéma bude vyzerať takto: prvé tri mesiace zostane dávka na úrovni 50 percent vymeriavacieho základu. V štvrtom mesiaci sa zníži o 10 percent, teda na 40 percent. V piatom mesiaci klesne na 30 percent a v šiestom mesiaci už nezamestnaný dostane len 20 percent vymeriavacieho základu. Ministerstvo financií odhaduje, že štátu táto úprava prinesie približne 24 miliónov eur ročne. Argumentuje tým, že nižšie dávky majú ľudí motivovať rýchlejšie si nájsť prácu, keďže po troch mesiacoch začne podpora výrazne klesať.
Zásah do systému podpory v nezamestnanosti je podľa odborníkov problematický. Ľuďom, ktorí prídu o prácu, sa ešte viac zníži finančná istota a budú nútení hľadať nové zamestnanie v kratšom čase, hoci regionálne rozdiely na trhu práce ostávajú veľké. Ekonomickí analytici dodávajú, že v praxi to bude znamenať nižšie príjmy domácností práve v období, keď sú najzraniteľnejšie.
Dovolíme si menej
Jedným z najvážnejších dôsledkov nových opatrení bude podľa ekonómov oslabenie kúpyschopnosti domácností. Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová upozorňuje, že pokles kúpyschopného dopytu – teda schopnosti ľudí kupovať tovary a služby – zasiahne priamo motor slovenskej ekonomiky. Zdôrazňuje, že ide o najvýznamnejší faktor rastu hrubého domáceho produktu (HDP).
Na konkrétnych číslach to ilustruje analytik 365.bank Boháček. Podľa jeho výpočtov sa priamy vplyv na pracujúcich pohybuje okolo jedného percenta HDP. „To znamená, že domácnostiam zostane menej prostriedkov na spotrebu aj na úspory. Spotreba domácností, ktorá bola v posledných rokoch hlavným motorom rastu slovenskej ekonomiky, sa tak ďalej spomalí. Je realistické očakávať, že rast maloobchodných tržieb bude v najbližších kvartáloch tlmený, čo bude brzdiť aj celkový hospodársky rast,“ priblížil.
Čítajte viac Ľudia zaplatia tretinu účtu za šetrenie štátu, naznačil Fico. Ako chce vláda na budúci rok ušetriť miliardy eur?
Ekonóm dodáva, že hoci konsolidačný balík stabilizuje verejné financie, negatívne zasiahne životnú úroveň výraznejšie než iné opatrenia, ako bolo napríklad zrušenie 13. dôchodkov či obmedzenie energopomoci. „Ak totiž štát berie priamo z príjmov ľudí, následok je vždy tvrdší než škrty v dávkach,“ uzatvára Boháček.
Podobne aj analytik INESS Vilkus upozornil, že domáca spotreba sa môže prepadnúť viac, než vláda očakáva. „Môže byť nemilé prekvapenie pre ministerstvo financií, keď v priebehu budúceho roka zistí, že domácnosti šetria a nemíňajú peniaze. Výpadok na príjmovej strane rozpočtu vidíme už dnes. Ak si porovnáme schválený rozpočet na rok 2025 v decembri 2024 a prognózu výberu daní z júna tohto roku, výpadok na DPH je 614 miliónov,“ upozorňuje Vilkus.
Ekonómovia sa teda zhodujú na tom, že hoci vláda balíkom zlepší stav verejných financií, zaplatia za to najmä bežní ľudia slabšou kúpyschopnosťou a nižšou životnou úrovňou.
