Slovensko má dlhú kúpeľnú tradíciu a vyniká viacerými kúpeľnými domami vysokej úrovne. Na svoju slávu však čakajú funkcionalistické kúpele Sliač. Obnova sa vlečie už tri roky, napriek tomu, že generálny riaditeľ kúpeľov Martin Beňuch predpokladal, že začne vlani. Nultá fáza teda obnova kúpeľného domu, sa má konečne spustiť túto jeseň.
Pôvodne slúžili kúpele na liečbu srdcovo-cievnych ochorení, neskôr pribudla aj starostlivosť o problémy pohybového aparátu, ženské choroby aj doliečenie po onkologických ochoreniach. Aktuálne využije kúpele 7-tisíc návštevníkov ročne, pričom sami upozorňujú na ich katastrofálny stav. Ich rekonštrukcia bude prebiehať postupne po etapách, jednak kvôli časovej náročnosti ale aj kvôli hľadaniu financií.
V máji začala prípravná fáza rekonštrukcie, týkala sa však zatiaľ iba archeologického výskumu, ktorý ešte stále prebieha. Až následne majú začať stavebné práce – túto jeseň. Vtedy ministerstvo hospodárstva vydalo stanovisko s dátumom dokončenia obnovy do roku 2028. Rátalo sa s tým, že od prvých prác po finále prvej etapy to bude trvať päť rokov – je však otázne, či tento termín platí kvôli omeškaniam. Ministerstvo na otázky Pravdy ohľadom harmonogramu neodpovedalo.
Architekti sa snažili o zachovanie unikátnej architektúry 30. rokov minulého storočia, ktorú doplnili novými stavbami. Celý areál má byť ešte viac v spojení s okolitou prírodou.
„Cieľom MH SR je záchrana a stabilizácia finančnej situácie Kúpele Sliač v horizonte dvoch až troch rokov. Ekonomická stabilizácia spoločnosti je základom pre projektovanie rozsiahlejšej obnovy a rozvoja,“ zaznelo v tohtoročnom stanovisku ministerstva hospodárstva.
Súťaž na revitalizáciu kúpeľného areálu v Sliači vyhralo v roku 2022 štúdio Between. Návrh musel zohľadniť fakt, že obnova bude mať tri fázy. V tom čase bol prvou časťou všeobecný rozvoj kúpeľov, nasledovaný obnovou liečebného domu Palace a ako posledná mala prebehnúť záchrana pôvodnej kotolne. Teraz však riaditeľ kúpeľov potvrdil, že na rade je ako prvý liečebný dom Poľana, na ktorý už majú stavebné povolenie. Okrem renovácie viacerých budov, pribudnú areálu aj nové stavby.
Krátko po súťaži, v roku 2023, Útvar hodnoty za peniaze vypracoval pre vedenie kúpeľov analýzu, či je návrh aj celý projekt zrealizovateľný. Investícia potrebná na záchranu komplexu sa vyšplhala na nečakaných 200 miliónov eur, z toho prvá etapa mala zhltnúť asu 60 miliónov.
Práce zabezpečujú štátne firmy MH Invest a MH Manažment, ktoré sa s kúpeľmi oficiálne dohodli, že budú na projekte spolupracovať v memorande – to sa stalo ešte v roku 2023. Pre Bystricoviny sa vtedy Beňuch vyjadril, že sa zamerajú na prípravu projektu, ako získanie stavebného povolenia a návod pre stavbu, teda realizačný projekt. Dôvodom bolo, aby sa stavba nezdržiavala, keď vedenie získa peniaze. Rekonštrukciu v tom čase, teda pred dvoma rokmi, chceli začať po letnej sezóne v závere roka 2024. Začne však až o niekoľko týždňov.
„Našou prioritou je, aby klienti ani počas rekonštrukcie neprišli o možnosť využívať kúpeľnú zdravotnú starostlivosť a liečebné procedúry na báze účinkov nášho prírodného liečivého zdroja. Postupovať budeme preto etapovite – rekonštrukčné práce sa budú realizovať tak, aby vždy zostala funkčná časť areálu, kde dokážeme poskytovať ubytovanie aj liečbu. Dôležité je, aby sme si udržali kontinuitu, dôveru klientov i širokej verejnosti a aby liečivá sila našich prameňov bola dostupná naďalej, bez prerušenia.“
Uviedol riaditeľ kúpeľov s tým, že síce prinesie obnova obmedzenia v podobe hluku, prachu či oplotenia niektorých častí, kúpele budú celý čas v prevádzke a posnažia sa o zachovanie pokojného kúpeľného prostredia.
Napriek tomu, že stav kúpeľov nie je ideálny, ročne ich navštívi niekoľko tisíc ľudí - aj tí hovoria o potrebe rekonštrukcie.
„K dispozícii máme architektonickú štúdiu rozpracovanú pre prvú etapu rekonštrukcie do projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, zároveň riešime aj inžiniering v území. Zadefinovanie konceptu, ako by kúpele mali vyzerať, ukázalo aj nároky na zásobovanie vodou či energiami a to, že súčasné siete sú už zastarané," priblížil aktuálne riaditeľ, ktorý vo vedení zažil ešte plány Sulíka.
Aj vtedy už boli kúpele v strate, funguje im totiž iba funkcionalistický Hotel Palace s 350 lôžkami. Dá sa v ňom ubytovať a zároveň je centrom liečebných procedúr. Kapacitne však nestačí. Práve počet postelí sa má rekonštrukciou znásobiť na 1200. Nebude to však hneď, po prvej fáze pribudne asi 750 lôžok, ďalšie až postupne.
Kúpele zarábajú, no na obnovu aj tak čakali
Podľa Aktualít minulý rok zarobili asi 103-tisíc eur, no v predchádzajúcich rokoch to boli aj dva milióny. Zisky sú overené rokmi prevádzky a klesať začali práve kvôli tomu, že nemohli naplniť potrebné kapacity priestorov, hoci záujem bol, ale aj kvôli nevyhnutnej obnove. Beňuch si uvedomuje, že sa nedá zarábať, ak sú kúpele poddimenzované, nehovoriac o tom, že areál je obrovský a má aj veľa použiteľných priestorov pre ľudí s potenciálom vysokého zisku pre štát. Sú jedinými na Slovensku, ktoré vlastní štátna spoločnosť – spomínaná MH Manažment a Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Podľa Beňucha však za tým, že štát kúpele desiatky rokov zanedbával, môže viacero faktorov. Nedostatočná systémová podpora kúpeľníctva zo strany štátu, komplikované vlastnícke usporiadanie po privatizácii a tiež to, že investície do kúpeľníctva, najmä kúpeľných podnikov vo vlastníctve štátu, boli roky odsúvané na vedľajšiu koľaj. Hoci sa o význame Sliača historicky hovorilo, chýbala tu jasná stratégia a ochota pustiť sa do priebežných opráv v čase, keď to bolo aktuálne i nevyhnutné, respektíve neskôr už do rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá by zodpovedala významu tohto miesta,” vysvetlil.
Prístup ministerstva k slovenským kúpeľom všeobecne sa však podľa riaditeľa sliačskeho areálu zmenil k lepšiemu. „Ministerstvo hospodárstva deklaruje jasný záujem a pripravujú pre obnovu kúpeľov konkrétne kroky, ktoré už nie sú len prísľubmi. Rozdiel je v tom, že súčasný prístup je postavený na systémovej obnove a dlhodobej vízii – počíta sa s investíciami nielen do samotných budov, ale aj do rozvoja služieb, digitalizácie aj prepojenia kúpeľov so širším regiónom, či propagáciou tohto výnimočného miesta aj za hranicami Slovenska,” priblížil pre Pravdu Beňuch.
Čítajte viac V Bratislave vznikajú kúpele, aké Slovensko ešte nezažilo: Známy poslanec vracia život na Železnú studničku a prináša unikát na odbúranie stresu
Návrh obnovy nebol jednoduchý
V návrhu predstavil ateliér Between rovnováhu medzi pôvodným vizuálom kúpeľov, teda vzácnou funkcionalistickou architektúrou budov z medzivojnového obdobia, a novo pridanými prvkami. Rekonštrukcia má zároveň podporiť kontakt interiéru so sliačskou prírodou v čo najväčšej miere – napokon, práve prírodné prostredie podporuje liečivý efekt kúpeľov.
„Architekti pri projektovaní a plánovaní opravy kúpeľných domov musia dbať na to, aby vhodným spôsobom doplnili pôvodné originálne konštrukcie. Skladbu kúpeľných domov tvoria objekty, ktoré sú z rôzneho časového obdobia. Máme tam od klasicizmu až po funkcionalizmus,“ uviedla Mária Flórová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.
Viaceré pôvodné budovy z 30. rokov minulého storočia sú už dekády zatvorené kvôli ich havarijnému stavu a nie je ich možné využívať na liečebné procesy – hoci sú medzi nimi aj národné kultúrne pamiatky. Napriek tomu, práce začnú až v najbližších týždňoch, teda s takmer ročným omeškaním. Postupnou obnovou majú prejsť liečebné domy Slovensko, Detva, Poľana, Amália, Bratislava, ale aj dva kúpeľné domy.
Foto: Kristína Liďáková, Between architekti
To bude prvá etapa celkovej obnovy, pričom po jej skončení majú byť používané rovnako ako predtým. Zmení sa však účel menších budov. Uhliareň, prístavba práčovne či skleníky, chcú architekti využiť na priestory drobných obchodov, čitáreň, klub, ale aj ako inhalačné skleníky.
Tie slúžia na liečbu dýchacích ciest. V uzavretom priestore sa vdychuje para z minerálnej vody, čo pomáha pri astme, chronickej bronchitíde a podobne. Pribudnú tak viaceré zóny, viaceré pokryjú gastroprevádzky, ale aj kultúrne akcie. Termín dokončenia rekonštrukcie známy nie je, harmonogram sa však už niekoľkokrát posúval a tak je zrejmé, že pôjde o dlhodobo prebiehajúci stav. Ministerstvo hospodárstva vyjadrenie neposkytlo.
„Ateliér Between pripravil a dopracoval veľmi kvalitný návrh, ktorý sa stal základom pre diskusiu o budúcej podobe kúpeľov a na jeho podklade prebiehajú povoľovacie procesy pre investície do budov a kúpeľného parku. Finálna podoba obnovy tak bude výsledkom kombinácie – rešpektovania pôvodného návrhu, pamiatkovej ochrany a zároveň aj potrieb súčasného kúpeľníctva. Naším cieľom je spojiť architektonickú hodnotu Sliača, jeho unikátny funkcionalistický charakter a prírodný kontext s požiadavkami klientov 21. storočia,” priblížil Beňuch. Je teda možné, že v tri roky starom návrhu nastanú zmeny.
Architektúra kúpeľov je vzácna
Celkovo je však zásah architektov do historickej architektúry mierny a zohľadňujúci priestory okolo budov. Práve tie sú dôležité – návštevníci tak budú môcť naplno využiť aj kúpeľný park a unikátnu horskú prírodu. Porota tiež poukázala na to, že návrh je pomerne ekonomický. Aj keď sa suma zdá astronomická, na rozsah obnovy je adekvátna.
Samotná súťaž a výsledný návrh patrí k jedným z mála pozitívnych príkladov na Slovensku ako postupovať pri záchrane dôležitých areálov, akými sú Kúpele Sliač. Navyše, komplex má po kvalitnej obnove na svetovej úrovni potenciál zaujať aj zahraničných návštevníkov.
„Za prezentovaným návrhom vidím množstvo kvalitnej práce erudovaných architektov, ale i množstvo odborných diskusií s vedením kúpeľov o racionálnej prevádzke celého komplexu. Predložené urbanistické a architektonické riešenie je plne v súlade s odporúčaniami, ktoré sme ako porota dali autorom víťazného návrhu,” uviedol Irakli Eristavi, predseda poroty.
Zásadným prvkom sliačskych kúpeľov je Liečebný dom Palace. Bol navrhnutý Rudolfom Stockarom, známym českým architektom. Verejnosti sa otvoril v roku 1931. Vyniká práve svojou monumentálnosťou a čistými líniami, ale aj presklenými plochami. Tie prepájajú vnútro hotela s prírodnými krásami Sliača. Budova je považovaná aj za veľmi progresívnu stavbu vzhľadom na dobu, kedy vznikla – patril k najmodernejším hotelom v strednej Európe, vďaka hygienickým zariadeniam, ktoré neboli v tom čase veľmi rozšírené.
O to väčší je význam budovy so 160 izbami v rámci funkcionalistickej architektúry Slovenska. Prvé zmienky o využívaní liečivých prameňov pochádzajú zo 13. storočia, no ich väčší rozmach nastal v 19. storočí, keď sa Sliač stal obľúbeným miestom oddychu aristokracie aj mešťanov. V kúpeľoch sa liečili aj funkcionári ako Edvard Beneš či Gustáv Husák.
