Najráznejšie sa ozvala Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Jej prezidentka Monika Uhlerová otvorene kritizovala vládu, že o nulovej valorizácii platov vo verejnej správe sa odbory dozvedeli až z tlačovej konferencie. „Boli sme dohodnutí na piatich percentách pre rok 2026, no vláda rozhodla inak. To nie je seriózne, to je cynické,“ povedala.
Čítajte viac Od boháčov chce štát stovky miliónov. "Úder" pocítia aj tí, čo zarábajú o niečo viac než priemer
Podľa šéfky odborárov vláda prenáša najväčšie bremeno na pracujúcich ľudí a zasahuje najmä strednú triedu. V prepočte sa podľa nej každý zamestnanec na konsolidačný balík poskladá sumou 400 eur. „Ide o ďalšie zdaňovanie práce namiesto majetku, pričom prorastové opatrenia úplne chýbajú,“ upozornila Uhlerová.
Rovnako tvrdo reagovala aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Tá upozorňuje, že vláda rieši konsolidáciu nesystémovo a bez diskusie so sociálnymi partnermi. Nové daňové pásma, zvýšenie odvodov či skracovanie odvodových prázdnin pre živnostníkov považuje za kroky, ktoré ohrozujú podnikateľské prostredie a likvidujú mikroživnosti. „Konsolidácia sa nedá zvládnuť v priebehu jedného roka. Vláda chytá mačku za chvost, keď už je na úteku,“ tvrdí únia. Organizácia zároveň pripomína, že Slovensko už dnes zaostáva za susedmi v konkurencieschopnosti a ďalšie zvýšenie odvodovo-daňového bremena môže tento rozdiel len prehĺbiť.
Podnikatelia hovoria o toxickom kokteile
Obavy vyjadrila aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy. Jej prezident Alexander Beljajev hovorí o „toxickom kokteile“, v ktorom sa spájajú vysoké dane a odvody, drahé energie a nepriaznivé ekonomické prostredie. „Skepsa u podnikateľov je značná. Príjmy rozpočtu nebudú také, ako si štát predstavuje,“ zdôraznil. Podľa neho je podnikateľské prostredie na Slovensku stále menej atraktívne, čo môže znamenať odchod investícií i nedostatok nových pracovných miest.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vidí problém najmä v štedrých sociálnych balíčkoch, ktoré vláda nechce obmedziť. „Slovensko žije nad pomery. Trináste dôchodky, obedy zadarmo, energopomoc – tieto opatrenia by mali byť zrušené,“ hovorí šéf asociácie Rastislav Machunka. Hoci ocenil, že vláda vôbec začala s konsolidáciou, upozornil, že bez obmedzenia výdavkov bude ozdravenie verejných financií len formálne. Aj on kritizuje zavedenie nových pásiem progresívnej dane, ktoré podľa neho potrestajú vysokokvalifikovaných pracovníkov a prehĺbia odliv mozgov.
Čítajte viac Štát utiahne opasok ľuďom aj firmám: vyššie zdravotné odvody, progresívne dane a nové poplatky prinesú miliardy eur
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) však všetky výčitky odmieta a hovorí, že Slovensko sa ocitlo v situácii, keď už nie je možné ďalej odkladať tvrdé rozhodnutia. „Potrebujeme ozdraviť verejné financie. Akonáhle začnete robiť zásadné zmeny, tak sa vám to rozpadne,“ povedal. Odkazuje, že rušiť energopomoc či trináste dôchodky vláda nemieni aj napriek tomu, že i týchto návrhov opakovane hovoria sociálni partneri. Zároveň pripomína, že aj živnostníci musia rátať so zvýšením odvodov, ak nechcú byť na dôchodku nemilo zaskočení. „Potom budú prekvapení, keď prídu na dôchodok a nebudú mať nič,“ dodal.
Čo balík obsahuje a koho zasiahne?
Celková konsolidácia má priniesť úspory v objeme 2,7 miliardy eur, pričom približne polovica má pochádzať z obmedzenia výdavkov štátu a zvyšok z nových daní a odvodov. Balík sa dotkne prakticky každého obyvateľa. Zrušia sa viaceré dni pracovného pokoja – 17. november, 6. január či 8. máj, a koniec bude mať aj zákaz predaja počas sviatkov.
Ľudia prídu o časť príjmu pre zvýšenie zdravotných odvodov a nové pásma progresívnej dane z príjmov, ktoré zavádzajú sadzby až do výšky 35 percent. Živnostníkov čaká zvýšenie minimálnych odvodov a sprísnené podmienky, vrátane skrátenia odvodových prázdnin. Zamestnávatelia budú musieť dlhšie znášať náklady na práceneschopnosť a sprísnia sa podmienky pri vyplácaní niektorých dávok.
Čítajte viac Zamestnávatelia poslali vláde návod ako ušetriť. Fico: som ľavičiar, je to pre mňa neprijateľné
Do vyššej sadzby DPH sa dostanú viaceré potraviny s vysokým obsahom cukru a soli, čo podľa kritikov zasiahne najmä sociálne slabšie domácnosti. Firmy s vyššími ziskami budú musieť platiť vyššie licencie a správcovské spoločnosti či poisťovne ďalšie odvody. Štát chce pritom šetriť aj na strane prevádzkových nákladov úradov, rušením agend a spájaním niektorých inštitúcií.
Vládny balík tak nepredstavuje len technické zmeny v zákonoch, ale zásadný zásah do každodenného života ľudí. Menej voľných dní, nižšie čisté výplaty, drahšie potraviny či vyššie náklady pre podnikateľov – to všetko sú dôsledky, ktoré budú cítiť už v roku 2026.
Vláda argumentuje nevyhnutnosťou a hrozbou vysokého deficitu, no sociálni partneri varujú, že cena za ozdravenie verejných financií môže byť pre Slovensko privysoká. Odbory upozorňujú, že najväčšie bremeno padá na zamestnancov, podnikatelia bijú na poplach pre stratu konkurencieschopnosti a riziko odchodu firiem. Spor o konsolidáciu sa tak stáva jednou z najostrejších tém slovenskej ekonomiky a spoločnosti v posledných rokoch.
