Podľa prezentácie financmajstra Kamenického by po novom malo platiť, že ak za rok zarobíte menej ako 44-tisíc eur, bude sa na vás vzťahovať 19-percentná daň z príjmov. Ak váš ročný plat presiahne spomínanú sumu, daň sa vyšplhá na 25 percent. Tí, ktorí zarábajú nad 60-tisíc eur, by už mali platiť 30-percentnú daň a nad 75-tisíc to bude 35 percent. Čo sa týka ústavných činelov, tým sa ku každej sadzbe priráta 10 percent, ktorá zaplatia navyše.
Aktuálne je to nastavené tak, že sadzba 19 percent platí v prípade, že zarábate menej ako 48 441,43 (teda menej ako 176,8 násobok sumy platného životného minima). Ak vaša ročná mzda toto číslo presiahne, z výplaty už odvediete 25 percent. „V porovnaní s jednou respektíve dvoma sadzbami dane z príjmov fyzických osôb je to krok vpred, ale… Stačí sa porovnať so susedným Rakúskom a je zrejmé, že ide o veľmi mierny pokrok,” zhodnotila pre Pravdu bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.
Čítajte viac Škrty za miliardy zaplatia pracujúci: Konsolidácia zničí živnostníkov, no daň z nehnuteľnosti je smiešna. Šalitroš: Ministerstvá si tiež utiahnu opasky, môže za to kríza
Po výraznejšom progresívnom zdanení dlhodobo volá aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Odborári už v rámci svojich skorších návrhov ako konsolidovať verejné financie pripomenuli, že priemerná najvyššia sadza dane z príjmov fyzických osôb v Európe je na úrovni 43 percent. Preto navrhli zavedenie 35-percentnej sadzby napríklad pri príjmoch, ktoré presahujú 120-tisíc eur ročne.
„Našim cieľom bolo, aby sa opatrenie nedotklo osôb s priemernými príjmami ani strednej vrstvy, ale cielilo na vysokopríjmové osoby tak, aby najbohatší ľudia viac prispeli ku konsolidácii,” priblížila hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
Lenže podľa odborárov vláda nakoniec nastavila hranice tak, že do vyšších sadzieb spadnú aj ľudia s mierne nadpriemernými platmi. „V kombinácii so znížením nezdaniteľnej časti a zvýšením zdravotného odvodu to spôsobí zásah do životnej úrovne strednej vrstvy,“ upozorňuje Nemethová.
Skeptický je aj analytik Radovan Ďurana z INESS, ktorý nové pásma dane označil za „najhoršie opatrenie balíčka“. Podľa neho Slovensko vysiela kvalifikovaným pracovníkom jasný signál, aby si prácu hľadali radšej v zahraničí. „Nielenže budeme mať najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce zo všetkých postkomunistických krajín, ale aj hornú sadzbu dane vyššiu než v Česku či Maďarsku,“ dodal.
Čítajte viac Štát utiahne opasok ľuďom aj firmám: vyššie zdravotné odvody, progresívne dane a nové poplatky prinesú miliardy eur
Koho daň zasiahne?
Bývalá ministerka financií Schmögnerová opatreniu vyčíta, že zvýšenie dane pre tých, ktorí zarábajú viac peňazí, iba len nepatrné. Ako príklad uvádza človeka s ročným platom vo výške 59-tisíc eur, ktorý na výške nového poplatku zaplatí navyše iba o 900 eur viac ako teraz.
Skúsená ekonómka porovnáva toto nastavenie s Rakúskom, kde je pri porovnateľnom zárobku sadzba dane na úrovni 40 percent. Pracujúci u nášho západného suseda so zárobkom od 69 166 do 103 072 eura platia na dani 48 percent – najvyššiu sadzu, až 55 percent, majú tí, ktorí zarobia nad milión eur.
„Ešte dôležitejšie je, že základ dane z príjmu fyzických osôb je u nás definovaný oveľa užšie ako v západných štátoch Európskej únie (EÚ). V Rakúsku zahŕňa všetky príjmy doma i v zahraničí napríklad z investícií, z majetku (napríklad z prenájmu bytu) a podobne. U nás ide iba o príjmy zo závislej činnosti. Inými slovami: úroveň zdaňovania fyzických osôb je na západe podstatne vyššia ako u nás (pri tom ľudia s najnižšími príjmami platia nulovú daň),” zdôrazňuje Schmögnerová.
Odborári navyše pripomínajú, že nové opatrenia vo väčšej miere zasiahnu zamestnancov s mierne nadpriemernými príjmami – teda strednú vrstvu pracujúcich „a to najmä v dôsledku zníženia nezdaniteľnej časti základu dane a posunutí hraníc základu dane pre nižšie sadzby dane smerom dole”. Vyššia progresivita sa tak podľa nich zavádza aj do výšky uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane. „KOZ nesúhlasí s úpravami navrhnutými v oblasti nezdaniteľnej časti základu dane a pri v súčasnosti platných sadzbách dane 19 percent a 25 percent, kde požaduje zachovanie súčasného stavu,” dodáva Nemethová.
Navyše treba vziať do úvahy aj zvýšenie zdravotného odvodu o jedno percento (vláda chce týmto opatrením navyše vybrať až 358 miliónov eur, poz. red.). Ide o najväčší priamy zásah do príjmov ľudí, s ktorým kabinet Roberta Fica (Smer) od budúceho roka počíta. Zatiaľ čo dnes platí zamestnanec do zdravotnej poisťovne 15 percent zo svojho vymeriavacieho základu, od roku 2026 by to malo byť 16 percent. To bude v praxi znamenať, že nám z výplaty na konci mesiaca príde od zamestnávateľa menej peňazí ako doteraz.
Čítajte viac Sedem opatrení, ktoré štátu usporia dve miliardy eur. Padla historická dohoda: firmy a odborári spoločne predstavili návod na šetrenie
„Opatrenie sa negatívne prejaví na čistých mzdách zamestnancov, ktorí už v súčasnosti nesú najväčšie bremeno konsolidácie aj prostredníctvom neustále rastúcich cien. Zároveň má Slovensko už v súčasnosti jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v rámci krajín EÚ, ktoré sa týmto opätovne zvyšuje. Opatrenie plošne zasiahne všetky príjmové skupiny zamestnancov a je otázne, ako sa zvýšenie odvodov prejaví v kvalite zdravotnej starostlivosti,” hovorí Nemethová z KOZ.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák označuje zavádzanie ďalších stupňov daní z príjmov za „demotivačné pre najviac zarábajúcich zamestnancov, ktorí v ekonomike prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu.”
Podľa Ďuranu z INESS je problém v tom, že vláda ešte donedávna tlačila na rast odvodov a teraz k tomu pridala aj vyššie dane z príjmov. „Minulý rok zvýšila strop na sociálne odvody na neuveriteľný jedenásťnásobok priemernej mzdy, kým v Česku je to štyri násobky. Vďaka tomu výrazne stúpla progresívna odvodová daň – teda objem peňazí, ktoré zamestnanci platia do Sociálnej poisťovne, ale nevznikne im za to žiadny nárok na dávku,“ vysvetľuje odborník.
Na príklade človeka s hrubým príjmom 8 500 eur mesačne je to podľa neho jasne vidieť: „Zaplatí viac na tejto odvodovej dani ako na samotnej dani z príjmu. Vláde sa to zrejme nepozdávalo, a tak k tomu pridala ešte zvýšenie sadzieb dane z príjmov. Ako bonus navyše aj zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré nemajú žiadny strop.“
Slovensko sa tak podľa Ďuranu stane krajinou s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce spomedzi všetkých postkomunistických štátov. „A k tomu budeme mať ešte aj najvyššiu hornú sadzbu dane v rámci V4,“ dodáva.
Čo progresivita v skutočnosti prinesie
Hoci vyššie progresívne zdanenie vyvolalo medzi odborníkmi nemalý ohlas, jeho prínos do štátneho rozpočtu je v skutočnosti len zlomkový. Ministerstvo financií očakáva, že na vyšších daniach od lepšie zarábajúcich vyberie približne 206 miliónov eur ročne. V porovnaní s celým konsolidačným balíkom v hodnote 2,7 miliardy eur to predstavuje iba asi osem percent z celkových opatrení.
Zvyšok šetrenia a dodatočných príjmov musí vláda dosiahnuť inými krokmi – napríklad obmedzením niektorých sviatkov či úsporami vo výdavkoch štátu. Práve tieto opatrenia sa podľa ekonómov a sociálnych partnerov dotknú najširších skupín obyvateľstva a ovplyvnia životnú úroveň strednej vrstvy omnoho výraznejšie než samotná progresivita.
Čítajte viac Ako sa konsolidácia dotkne bežných ľudí? Pozrite si zoznam siedmich opatrení, ktoré najviac zasiahnu naše peňaženky
Na stole sú však aj ďalšie opatrenia, ktoré by mali do rozpočtu priniesť ďalšie desiatky miliónov eur. Exministerka Schmögnerová napríklad poukazuje na opatrenia zamerané na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré považuje za rozumné. Tie sa týkajú napríklad skrátenia odvodových prázdnin zo súčasných 12 na šesť mesiacov, zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov SZČO o 20 percent či to, že si štát posvieti na využívanie nútených živností.
Iný názor má však Slovenský živnostenský zväz, ktorý zdvíha varovný prst pred dosahmi konsolidačného balíka na drobných podnikateľov. Podľa jeho prepočtov nové opatrenia oberú živnostníkov a zamestnancov dohromady o takmer miliardu eur. Takýto výpadok príjmov sa podľa zväzu nevyhnutne prejaví slabšou kúpyschopnosťou obyvateľstva a pribrzdením hospodárskeho rastu.
Najviac kritiky smeruje k plánovanému zvýšeniu odvodov a k skráteniu odvodových prázdnin. Opatrenia môžu podľa zástupcov živnostníkov spôsobiť, že časť z nich podnikanie úplne zabalí alebo si zmení právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Aj keď zväz pripúšťa, že skorší vznik odvodovej povinnosti môže priniesť podnikateľom určitú mieru sociálnej ochrany, celkovo hodnotí balík ako neprimerane tvrdý zásah do ich finančných možností.
Živnostníci preto žiadajú, aby vláda kľúčové opatrenia – napríklad vyšší vymeriavací základ či zvýšené zdravotné odvody – zavádzala len dočasne, a to na nevyhnutné obdobie. Okrem toho apelujú na okamžité zrušenie transakčnej dane z podnikateľských účtov, ktorá podľa nich neprináša očakávaný efekt a iba zbytočne komplikuje podnikateľské prostredie.
Progresívna daň v minulosti
História progresívneho zdaňovania na Slovensku pritom ukazuje, že ide o tému, ktorá sa pravidelne vracia. Pred rokom 2004 platil klasický systém s viacerými pásmami a sadzbami od 10 do 38 percent.
V roku 2004 však prišla zásadná reforma vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá zaviedla jednotnú rovnú daň vo výške 19 percent pre všetkých. Tento krok sa stal symbolom reforiem a dlhé roky sa považoval za nedotknuteľný.
Čítajte viac Prvá reakcia veľkých firiem na Kamenického novú konsolidáciu: štát trestá podnikateľov a občanov, vlastné výdavky nerieši
Zmena nastala až v roku 2013, keď vtedajší Ficov kabinet vrátil do hry progresivitu – zaviedol súčasné dve pásma, 19 a 25 percent. Odvtedy sa systém mierne upravoval, no základná schéma zostávala rovnaká. Po viac než dvadsiatich rokoch od zavedenia rovnej dane sa tak Slovensko definitívne vracia k modelu viacerých sadzieb. V porovnaní so západnou Európou však zostane celková úroveň zdanenia fyzických osôb u nás stále nižšia.
