Slová ako zmena, nový štart, oživenie sebestačnosti krajiny v potravinách počuť denne. Z čoho vlastne začať a prečo práve teraz?
Klasik by povedal, že už včera bolo neskoro. Rok 2025 je v mnohom míľnikom, napríklad uplynulo 50 rokov od vzniku poľnohospodárskej výstavy Agrokomplex, ktorá de facto tvorí jeden celok s univerzitou, tu sa odohráva živý dialóg medzi pôdohospodármi – poľnohospodármi, potravinármi, lesníkmi a spoločnosťou. Dostali sme sa do situácie, keď si potrebujeme objasniť na prvý pohľad možno samozrejmé veci medzi samými pôdohospodármi a ich inštitúciami – samosprávnymi i štátnymi na jednej strane a k tomu s bruselským centrom, kde sa kreuje nová agrárna politika.
A čo robiť na druhej strane ?
Oveľa intenzívnejšie komunikovať s celou spoločnosťou. Tak ako zdravotníctvo či školstvo aj pôdohospodárstvo sa dotýka každého z nás, nielen jedlom, ale aj tým, ako sa hospodári na pôde, v krajine. Udržateľnosť a kvalita života závisí najmä od pôdohospodárov, no aj od interakcie s ostatnými odvetviami ekonomiky a všetkými vrstvami spoločnosti. Stále platí, že život sa odohráva na pôde a pritom vidíme, že všetko je iné, ako bývalo. Na vidiek prišli žiť tisíce ľudí z miest. Dediny i mestá rastú do šírky, dostali sme sa do bodu, keď treba v dôsledku nakopených problémov riešiť množstvo vecí naraz, ktoré sme dlho odkladali, nevnímali, nevideli sme súvislosti. Už niet kam cúvať.
Ako na to musí reagovať univerzita?
Po úspešnej inštitucionálnej akreditácii prechádzame veľkým prerodom. Výrazne sa menia študijné programy. Každá zo šiestich fakúlt mala veľké stretnutia s odborníkmi z praxe, so zväzmi, zamestnávateľmi, a to ruka v ruke s našimi absolventmi. V dialógu sme si upresnili, akého absolventa súčasnosť potrebuje, čo všetko by mal vedieť, vidieť a získať nielen na pôde univerzity, jej pracoviskách, ale aj v slovenských a zahraničných podnikoch – farmách, univerzitách. Znalosť jazykov, prenosné spôsobilosti, lepšie prelínanie teórie s praxou, schopnosť nadobúdať zručnosti – od fariem po výskumné a vedecké laboratória – v tomto priesečníku pripravujeme absolventa schopného robiť to, čo potrebuje prax, lebo tam sa napokon realizuje potenciál absolventa. Prerod študijných programov prebieha už viac ako rok. Myslela som si, že prestavba pôjde rýchlejšie, ale mienime ju urobiť dobre, takže to chce ešte nejaký čas. Okrem toho pripravujeme študijné programy s Technickou univerzitou vo Zvolene v rámci konzorcia univerzít AgroForestry.
Slovenská spoločnosť sa veľmi zmenila. Ako by ste opísali súčasných vysokoškolákov?
Sú prirodzene iní, ako boli ich rodičia, či starí rodičia, ktorí u nás študovali. Filozofia študovať pre agrosektor bola štátnou a celospoločenskou témou s jasnými víziami, na ktorých vznikla aj Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre. Budovala sa silná sieť stredných odborných škôl s dobre vybaveným zázemím školských majetkov a dielní. Realita je dnes iná i keď sa konečne rozbehlo duálne vzdelávanie, ktoré doplnia nové Centrá excelentnosti. Preto je aj pre nás spolupráca so strednými školami kľúčová. V tomto smere sme urobili mnoho a začína sa to prejavovať aj na počte prihlášok na štúdium. Sme, pravda, len na začiatku cesty. Možno viac ako polovica našich študentov prichádza na univerzitu s minimálnou živou skúsenosťou a predstavou, ako vyzerajú farmy, chovy zvierat, stroje a poľnohospodárske technológie. Je preto na nás, ako im zabezpečíme všetko, čo pre svoj rozvoj a budúcu kariéru potrebujú. Zato má táto generácia nepretržite spojená so svetom cez sociálne siete výborné technologické zručnosti. To je ich prednosť, na tom musíme stavať.
Ako s nimi pracujete?
Univerzita má moderný nadčasový areál, ktorý navrhol architekt Vladimir Dedeček. Vari každý, kto prechádza cez Nitru, si všimne symbol SPU – pod elegantnou elipsou ukrytú aulu. Vnútri 46 hektárového areálu osloví študentov nádherná botanická aj demonštračná záhradu, dokončujeme špeciálny biodom – skleník, pripravujeme inovatívne laboratórium pre poľnohospodársku techniku (Agrion), veľmi aktívne je výskumné centrum Agrobiotech a jeho dieťa Potravinový inkubátor, kde sa vyvíjajú potraviny zodpovedajúce nárokom súčasníka. Ako zelená univerzita sme vytvorili Envirocentrum ukazujúce, ako hospodáriť s vodou a žiť v súlade s prírodou. Máme bohatú knižnicu i nové Kreatívne centrum pre dizajn, reklamu a architektúru. Pre mladých ľudí plných energie je k dispozícii športové centrum. Sme univerzitou spojenou s praxou. Ako inovatívne hospodáriť ukazuje Vysokoškolský poľnohospodársky podnik. Máme aj vlastný poľovný revír a nezabudli sme ani na chov koní. Vnímame pôdohospodárstvo a všetko, čo s ním súvisí cez prizmu 21. storočia. Ponúkame mladej generácii témy spojené so zelenou a digitálnou transformáciou. Je to priestor, kde sa musí realizovať aj dnes náležite nevyužívaný potravinový potenciál krajiny a rozvoja vidieka. Skôr ako vojdú prváci do posluchární, cvičební, je dobré, aby uvideli prostredie, ktoré ich obklopuje a uvedomili si celú paletu možností. Napovie im, že stojí za to študovať na univerzite, ktorá môže a musí posunúť Slovensko dopredu.
Aký je záujem o štúdium na SPU?
Prestavba, do ktorej sme sa pustili pred niekoľkými rokmi, aktívnejší dialóg s verejnosťou aj prostredníctvom výstavy Agrokomplex, sa vypláca. Mimochodom tohto roku obdivované pavilóny A a B ukazujúce zrod potravín na pôde, farme a ich spracovanie pripravili absolventky SPU. Stále platí, že Slovensko je vidieckou krajinou, ale realitou tretieho tisícročia je iný vidiek, iné obyvateľstvo a na to musíme reagovať aj novým obrazným jazykom. Agrokomplex je pre mnohé deti a mládež prvým kontaktom s poľnohospodárstvom a potravinárstvom. Ak ich expozície nadchnú, možno sa rozhodnú študovať na univerzite profesie súvisiace s hospodárením na pôde. A tu, zdá sa, prichádza istý prielom. Na fakultu agrobiológie a potravinových zdrojov, kde sa študuje klasické poľnohospodárstvo, sa tohto roku prihlásilo o 120 študentov viac ako vlani. Celkove sa na všetky fakulty prihlásilo o 10 až 20 percent študentov viac. V čase toľkého horekovania nad pôdohospodárstvom je to signál, že dochádza k obratu tam, kde to potrebujeme najviac. Na univerzitu prichádzajú ľudia motivovaní vyštudovať odbory, ktoré môžu zmeniť krajinu k lepšiemu, urobiť ju prostredníctvom produkcie potravín odolnejšou, sebavedomejšou. To dáva práci, ktorú robíme na univerzite, zmysel.
Kritériom úspešnosti školy sú absolventi, ktorí akcelerujú rozvoj fariem, družstiev, potravinárskych podnikov, ak pracujú vo výskume a vývoji prinesú niečo, čo zásadne ovplyvní produkciu, zmení krajinu k lepšiemu. Čo vám dali rozhovory s predstaviteľmi agropotravinárskej praxe?
Pochopili sme, že je dopyt po absolventoch, ktorí sú zorientovaní vo viacerých oblastiach a súčasne dobrí v zvládnutí nových technológií, ktoré sa v poľnohospodárstve uplatňujú rýchlym tempom. Musíme sa samozrejme vzájomne počúvať. Zmeny, ktoré robíme, ešte raz posúdime s podnikovou sférou. Súčasne sme sa zapojili do zmeny systému prípravy študentov na stredných odborných školách. Učíme sa od najlepších, podnety zbierame od Švajčiarov. Hoci je to krajina s neprerušenou tradíciou rodinných fariem, aj tam prichádza do poľnohospodárstva 40 percent mladých z nepoľnohospodárskeho prostredia. Vo Švajčiarsku veľmi pružne reagujú na skladbu predmetov, vyraďujú, čo je vývojom prekonané a zaraďujú to, čo si žiada vývoj, využívanie nových technológií. V tom sú pre nás viac než inšpiratívni. Načo je 400 stranový štátny vzdelávací program, keď život v praxi ho už prekonal?! Preto musia školy, univerzity a prax viesť nepretržitý dialóg, ako za pochodu meniť veci, aby zodpovedali realite. Tento spoločný dialóg musíme ešte zintenzívniť.
Pred rokom sa v Pruskom, jednej zo škôl, kde sa začali pripravovať dnes mimoriadne žiadaní agromechatronici, podpísalo memorandum medzi rezortom pôdohospodárstva, strednými školami, univerzitami (SPU Nitra, TU Zvolen a UVLF Košice) a združením SK-8. Aký je praktický výstup Takáčovho memoranda?
Predpolím spolupráce je konzorcium SPU v Nitre a TU vo Zvolene, keď sme sa pustili do kreovania nových študijných programov pre naše univerzity. Logicky z toho vyplýva aj spolupráca so strednými školami tak, aby sme aj im pomáhali zvyšovať kvalitu a zameriavať sa na kľúčové ohnivká vzdelávania. Tu je dôležité zlučovať sily a prostriedky a to aj spájaním škôl. Memorandom sme sa zaviazali aj k intenzívnejšej spolupráci so sektorovými radami, čo sa nám rovnako darí. Propagačným výstupom bolo aj testovanie zručností počas výstavy Agrokomplex, zapojených bolo 14 odborných a technických škôl. Naším čerstvým príspevkom je učebnica Agromechatronika pre stredné školy. Klobúk dolu pred združením Agrion, ktoré iniciovalo vznik tejto učebnice v spolupráci s univerzitou. Aj týmto spôsobom prispievame k tomu, čo potrebuje prax – zrozumiteľnú učebnicu, ktorá zjednoduší prípravu odborníkov rozumejúcich superstrojom.
Ste v predstavenstve Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, čo vám to ako predstaviteľke univerzity umožňuje?
Určite je dobré, keď si za horúca vypočujem všetky názory týkajúce sa vzdelávania a požiadaviek praxe. Oveľa ľahšie sa nám tak prepája aj príprava mladej generácie. Súčasťou vzdelávania v poľnohospodárstve sa stalo duálne vzdelávanie, to musíme ešte viac posilniť, bez účasti poľnohospodárskej podnikateľskej sféry ho nedostaneme tam kam potrebujeme. Najlepšie to zatiaľ robí automotiv a musí to v záujme svojho rozvoja robiť aj agropotravinárstvo. Na tom sme sa rýchlo zhodli. Samozrejme je tu otázka kvality našich absolventov. A opäť je to vec z jednej strany naša, ale z druhej aj samotnej praxe. My dvíhame latku nárokov aj tým, že na prijímacích pohovoroch prihliadame na úroveň, akú dosahujú študenti na stredných školách.. Stanovili sme si hranicu a podľa toho sme v tomto akademickom roku prijímali. Na druhej strane potrebujeme prax, ktorá je schopná a ochotná venovať sa študentom a podieľať sa na ich vzdelávaní. Aj v tomto smere musí komora prejsť určitou sebareflexiou a zmenou myslenia a zároveň spoluzodpovednosti na profile absolventa, tak ako o tom hovorí aj zákon o komore. Diskusiami z posledných dní sa ľady pohli a určite sa dočkáme aj zmien v tomto smere.
Aké sú vzťahy s praxou a ako by mali vyzerať?
Najlepšie sa pracuje s podnikateľmi, ktorí si spomenú na univerzitu nie vo chvíli, keď im odíde do dôchodku dlhoročný pracovník, ale začnú sa zaujímať o študentov ešte počas štúdia. Ponúknu im prax, urobia výberové prednášky. Najlepšie spoznajú študentov, keď musia riešiť praktické úlohy priamo na farme, v poli, overia si, čo sú zač, ale aj študenti vidia, čo je to za podnik. Je to dobré pre jedných aj druhých. Študenti, ktorí sa osvedčia, majú zamestnanie už počas štúdia. No nejde len o zamestnanie, ale o vzájomnú spätnú väzbu v širšom slova zmysle, dôležitú aj pre kreovanie štúdia daného odboru na univerzite. Pomáha to univerzite aj praxi. Treba skoncovať s prístupom, postavím sa pred univerzitu po promóciách a niekoho si odchytím. To je hra na slepú babu, vyjde, nevyjde. A myslím, že poľnohospodári začínajú chápať, že to pomôže obom stranám – podnikom aj univerzite.
Ako univerzita pracuje na zveľaďovaní svojho vzdelávacieho a výskumného potenciálu? Majú absolventi záujem pokračovať na škole ako doktorandi?
Na každej zo šiestich fakúlt máme nadaných a šikovných mladých učiteľov, aj úspešnú strednú generáciu. Naši doktorandi a mladí učitelia ukazujú, ako sa má správať sebavedomá poľnohospodárska inteligencia. Rozprávajú dobre anglicky, pobudli na zahraničných univerzitách, neboja sa ísť do nových vecí, nie sú zošnurovaní, hľadajú nové témy na vedu a výskum. Dobre sme naštartovali internacionalizáciu vzdelávania. Spolupracujeme s mnohými európskymi univerzitami – o. i. v Taliansku, Francúzsku, Fínsku, ale napríklad najnovšie aj s Uzbekistanom. Rastie nám počet študentov zo zahraničia, aj z Latinskej Ameriky, Afriky, kde