Zmena zákona, ktorá ešte musí prejsť parlamentom, prináša niekoľko nových povinností dotýkajúcich sa výhradne veterných elektrární. Po novom napríklad nebude možné postaviť turbínu bez záväzného súhlasu obce, čo dáva samosprávam do rúk silné karty. Ďalšou novinkou je povinnosť získať stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) s odôvodnením, že veterné parky môžu vplývať na „stabilitu cien elektriny“.
„Slovenská legislatíva nepozná definíciu ani metodiku, ktorou by sa posudzovalo hľadisko stability cien elektriny. Je teda zrejmé, že cieľom zavedenia povinnosti tohto súhlasu je vytvoriť ďalšiu netransparentnú bariéru pre povoľovanie veterných elektrární,“ priblížil pre Pravdu člen výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) Ján Lacko.
Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti hovorí, že novela zákona, ktorá je už na prerokovaní v parlamente, je v súlade s európskou smernicou. Podľa rezortu je zároveň aj v súlade s „požiadavkami zeleného mimovládneho sektora, ktorý vždy tvrdil, že verejnosť má byť zapojená do procesov povoľovania.“
„Pri veterných parkoch, ktoré vidia ľudia z veľkej diaľky, im to určite umožníme. Práve na tomto príklade je zreteľne vidieť, ako všetky argumenty pseudoaktivistov boli falošné, pretože pokiaľ ide o veterný lobing, tak zrazu im otvorený a transparentný proces zapojenia verejnosti do povoľovacích procesov nevyhovuje,“ dodáva ministerstvo s tým, že novelu EIA považuje za vrchol transparentnosti a z požiadavky potreby súhlasu obyvateľov obce neustúpi.
SAPI zároveň zdôrazňuje, že takýto mechanizmus sa nevzťahuje na iné zdroje – ani na jadrové či vodné elektrárne. Okrem toho bude potrebné vyžiadať si stanovisko od prevádzkovateľa prenosovej sústavy SEPS. Ministerstvo však tvrdí, že novela zrýchli samotný proces EIA, keďže stanoviská doručené po lehote už nebudú brané do úvahy, a navyše sa má celý proces prepojiť so stavebným zákonom cez nový Špeciálny stavebný úrad na Inšpekcii životného prostredia.
Čítajte viac Lacnejšia elektrina, no vyššie ceny v obchodoch? Štátny regulátor hovorí, že chce klepnúť po prstoch špekulantom
Podľa ministra Tarabu vysiela novela, s ktorou prišiel, spoločnosti signál, že veterné parky nebudú stáť tam, kde si to ľudia neprajú. „Slovensko sa vydalo skôr cestou budovania jadrových elektrární a vodných elektrární. Neviem si predstaviť, že by takýto súhlas veterné parky dostávali, pretože naša prenosová sústava na to stavaná nie je, a tie rezervy sú skôr na jadrovú elektrinu,“ dodal šéf rezortu životného prostredia.
Odborník na energie z portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár upozorňuje, že zmeny budú znamenať komplikáciu najmä pre nové projekty. Viaceré zámery sú však už v rôznych štádiách posudzovania vplyvov na životné prostredie (podľa SEPI je ich celkovo 25), a tie by sa podľa všetkého mali posudzovať ešte podľa pôvodného znenia zákona. „Investori, ktorí už svoje projekty do procesu EIA predložili, tak podľa všetkého nebudú potrebovať v týchto konaniach súhlasy obcí či ÚRSO,“ vysvetlil energetický analytik.
Je elektrina z vetra hrozbou?
Zmena zákona nie je jediným problémom, ktorý trápi investorov. Odpor proti veterným parkom je cítiť aj priamo v obciach, pri ktorých majú stáť. Sťažujú sa napríklad ľudia žijúci v okolí Stupavy, ktorým prekáža plánovaná výstavba 11 veterných turbín, ktoré majú so svojimi 220 metrami patriť k najvyšším v regióne. Vášnivé debaty sa však stihli rozpútať aj v Drahovciach pri Piešťanoch, kde má vyrásť najväčší slovenský projekt.
Tamojší obyvatelia hovoria, že sa boja o svoje zdravie, upozorňujú na hrozbu neustáleho hluku, blikanie tieňov či zníženie hodnoty domov, ktoré si celé roky zveľaďovali. Obavy sa týkajú aj krajinného rázu a migračných trás vtáctva. Petície, emotívne zhromaždenia aj ostré vyjadrenia na verejných prerokovaniach dokazujú, že odpor nie je len formálny. Novela, ktorá dáva obciam do budúcna do rúk záväzné slovo, tak môže byť v rukách starostov a miestnych aktivistov mocnou zbraňou na zastavenie projektov ešte skôr, než sa položí prvý základný kameň. No spomínaných projektov by sa zmeny dotknúť nemali.
Lacko zo SAPI však upozorňuje, že diskusia o rozvoji veternej energetiky je na Slovensku neraz ovplyvňovaná dezinformáciami. Zároveň vyčísľuje, že iba v Európskej únii (EÚ) je v prevádzke viac ako 100-tisíc veterných elektrární, pričom u našich západných susedov v Rakúsku majú viac ako tisíc turbín (pre porovnanie – na Slovensku sa ich počty pohybujú v jednotkách).
Čítajte viac Energetická pasca: Slovensko v nej každý rok nechá stovky miliónov eur. Odborníci bijú na poplach a ukazujú cestu von
„Mnohé z nich sú v prevádzke desaťročia, a to napríklad len 600 či 800 metrov od obydlí najbližších obcí. Ak by mali taký škodlivý vplyv, neboli by v Rakúsku, vo Fínsku, ako aj v ostatných krajinách masívne protesty ľudí proti týmto projektom? Či negatívne vplyvy vznikajú iba na slovenskom území? V mnohých lokalitách v zahraničí už niekoľko rokov nahrádzajú po 20 rokoch prevádzky staršie elektrárne novými (napríklad obec Prellenkirchen v Rakúsku). Súhlasili by s tým obyvatelia týchto obcí, ak by ohrozovali ich zdravie alebo znižovali ceny nehnuteľností?,“ pýta sa Lacko.
SAPI okrem toho pripomína, že každý takýto projekt musí v praxi prejsť prísnym procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ten je okrem iného zameraný na analýzy hluku či potenciálne dosahy na zver v oblasti výstavby. Zároveň platí, že aj po spustení elektrárne musí každý investor preukazovať prípadné dosahy na okolie. Ak by elektráreň napríklad presahovala normy hluku, prevádzkovateľ je povinný urobiť opatrenia, ktoré hlučnosť znížia.
Isté však je, že ak sa nové veterné zdroje u nás stavať nebudú, prispeje to nielen k ohrozeniu energetickej bezpečnosti Slovenska, ale o veľa môžeme prísť aj z hľadiska nezrealizovaných investícií. Potočár síce hovorí, že obce z výstavby veterných parkov nemajú priame benefity, no v zahraničí existujú príklady, ktoré ukazujú, že po dohode s investorom môžu mať aj určité výhody. „Z hľadiska národného energetického mixu ale môže ísť o zaujímavý doplnok k výrobe elektriny s využitím obnoviteľného zdroja a bez závislosti napríklad od dodávok palív zo zahraničia,“ priblížil odborník.
Lacko dopĺňa, že rozšírenie energie z vetra by nám mohlo priniesť lacnejšie zdroje elektriny (veterné a fotovoltické elektrárne sú najlacnejším zdrojom) či rast zamestnanosti. Podľa asociácie sú už teraz v príprave projekty veterných parkov v hodnote prevyšujúcej 1,4 miliardy eur, čo by v zlých časoch mohlo patriť k impulzom, ktoré pomôžu nakopnúť našu ekonomiku.
Čítajte viac Dovoz elektriny na Ukrajinu je podľa odborníkov slušný biznis. Strela do vlastnej nohy - ak ho zastavíme, môžeme prísť o stámilióny
Nové zdroje budeme potrebovať
Na Slovensku pritom máme v tomto smere obrovský potenciál. Elektrina vyrobená z vetra má v našom energetickom mixe jeden z najnižších podielov – len 0,02 percenta. Najviac elektrickej energie, vyše 60 percent, sme minulý rok vyrobili z jadra, za ktorým nasledovala voda (17,23 percenta) a plyn (9,69 percenta).
To, že pre Slovensko (aspoň zatiaľ) nie sú veterné turbíny prioritou, naznačujú aj posledné kroky vlády. Kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) už skôr oznámil, že na našom území bude stáť nová jadrová elektráreň za 15 miliárd eur – tú by mala do roku 2040 postaviť americká spoločnosť Westinghouse. Už dlhšie sa u nás hovorí aj o výstavbe svetového unikátu – malých jadrových reaktorov, ktorými sa chváli talianska firma newcleo. Ak by sa tieto plány naplnili, naša krajina by sa mohla stať svetovým lídrom vo výrobe elektriny z jadrových zdrojov.
Okrem toho sa zdá, že v najbližších rokoch zvýšime aj náš podiel energie vyrobenej z vody. Envirorezort už totiž povolil výstavbu novej hydroelektrárne v bratislavskom Čunove. „Nová čunovská elektráreň s inštalovaným výkonom 14,83 megawattu (MW) dokáže pokryť čistou energiou jedno menšie krajské mesto na Slovensku. Čo je však dôležité, investícia podporí výrobu energie z obnoviteľného zdroja,“ povedal v tejto súvislosti Taraba.
Štátny podnik Vodohospodárska výstavba zároveň naďalej pracuje na projekte prečerpávacej vodnej elektrárne v Málinci. Návrh v regióne Podpoľania vyvolal obavy a odpor miestnych obyvateľov. Proti projektu vznikla petícia a v júli sa uskutočnil viac než 40-kilometrový pochod za spravodlivé rozhodovanie o plánovanej PVE Málinec. Účastníci zároveň upozorňovali, že projekt by mohol ohroziť zásoby pitnej vody v regióne. Minister Taraba zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody.
Čítajte viac Slovensko sa pripravuje na masívny vývoz pšenice po rekordnej žatve. Budeme mať dosť kvalitného obilia a koľko bude stáť chlieb?
SAPI však v tomto kontexte upozorňuje aj na zistenia Slovenskej akadémie vied, podľa ktorých už po roku 2030 nebudeme mať bez masívneho rozvoja veterných a fotovoltických elektrární dosť elektriny. Výskumníci predpokladajú, že v roku 2035 budeme potrebovať až 40 terawatthodín (TWh) elektriny. Pre porovnanie – v roku 2024 sme spotrebovali len niečo vyše 27 TWh. Pre úplnosť však treba dodať, že zatiaľ dokáže Slovensko túto spotrebu pokryť aj s prebytkom: vlani sa u nás vyrobilo viac ako 30 TWh elektriny (rozdiel bol predaný do zahraničia).
Podľa Útvaru hodnoty za peniaze bude Slovensko do polovice storočia potrebovať aspoň 8-tisíc MW výkonu veterných elektrární – dnes je pritom v prevádzke len niekoľko turbín s celkovým výkonom tri megawatty. Analytici tiež počítajú s tým, že do roku 2050 budeme spotrebovávať až 45 TWh elektriny.
Lacko z asociácie udržateľnej energetiky tému uzatvára tvrdením, že ak vláda nezmení svoj prístup k výstavbe obnoviteľných zdrojov, staneme sa závislí od dovozu elektriny, rovnako ako sme dnes závislí od zdrojov plynu zo zahraničia. „Zároveň budeme posielať stovky miliónov eur výrobcom elektriny v zahraničí, čiže štát príde o dane, odvody za pracovné miesta, ktoré tu tieto zdroje môžu vytvoriť, podobne ako je to pri plyne,“ povedal napokon odborník na zelenú energiu.
Čítajte viac Nová atómka a európsky unikát v jednom balíku: Američania menia energetickú mapu Slovenska
