Štát pôvodne rátal s tým, že v roku 2025 vyberie na nových poplatkoch takmer 575 miliónov eur. Keď v júli pochopil, že je to nereálne, upravil odhady na 420 miliónov eur. Najnovšie čísla však ukazujú, že realita bude ešte horšia – podľa vývoja z prvých štyroch mesiacov vyberieme nanajvýš 378 miliónov eur, hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Z údajov ministerstva financií vyplýva, že od apríla do konca augusta sa vybralo len okolo 170 miliónov eur, čo znamená, že štátne rozpočtové plány sú úplne mimo reality.
Daň povzbudzuje k únikom
Podľa Hallovej je transakčná daň od začiatku koncipovaná chybne. „Táto daň nielenže nevyberie, čo mala, ale ešte znižuje príjmy štátu z iných zdrojov. Vyslovene povzbudzuje k presunu do hotovosti a tým k nepriznávaniu ďalších daní – či už z príjmov alebo DPH,“ hovorí odborníčka.
Analytici Inštitútu finančnej politiky pritom už v lete upozornili, že v dôsledku kombinácie transakčnej dane a ďalších faktorov budú daňové a odvodové príjmy nižšie až o 452 miliónov eur, pričom oproti schválenému rozpočtu hrozí výpadok takmer miliardy eur.
Únik investícií a spomaľovanie ekonomiky
Hallová pripomína, že negatívny dosah transakčnej dane sa netýka len samotného výberu. „Nastavenie dane podporuje nárast šedej ekonomiky, zvýhodňuje hotovostné operácie a ešte viac zaťažuje prostredie, kde už aj tak máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ,“ vysvetľuje.
Ekonomika už pociťuje dôsledky: priamych zahraničných investícií dramaticky ubudlo. V roku 2023 prišlo na Slovensko 484 projektov v hodnote 3,95 miliardy eur. O rok neskôr to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy eur a tento rok sa neočakáva viac ako 500 miliónov eur.
Anomália v Európskej únii
Slovenská transakčná daň je pritom v Európskej únii raritou – podobnú uplatňuje len Maďarsko, no v odlišnom nastavení.
Najväčší problém spočíva v rozdiele medzi bezhotovostnými a hotovostnými operáciami. Kým bankové prevody sú zaťažené sadzbou 0,4 percenta (maximálne 40 eur), platby v hotovosti sú od dane oslobodené. To logicky motivuje podnikateľov presúvať viac operácií mimo bankového sektora a často aj mimo oficiálne účtovníctvo.
„Hotovosť vždy otvára dvere k šedej ekonomike. Namiesto motivácie platiť dane systém firmy tlačí k ešte väčšej optimalizácii a k obchádzaniu zákonov. Slovensko by malo daňový systém zjednodušiť, nie ďalej komplikovať,“ dodáva Hallová.