Bývalá ministerka financií a ekonómka Brigita Schmögnerová pre Pravdu priblížila, že naša priemerná ročná mzda (19 001 eur) je v EÚ šiesta najnižšia a v porovnaní s priemerom únie „dosahuje sotva 50 percent". Podľa Eurostatu boli vo výške ročného príjmu v roku 2023 na tom horšie ako my napríklad Bulhari, Maďari, Gréci či Rumuni. Ani zďaleka sa pritom nepribližujeme k platom v najbohatších krajinách – v Luxembursku zarobili ľudia za rok priemerne vyše 81-tisíc eur, v Dánsku 67-tisíc eur a v Írsku vyše 58-tisíc eur.
Ani čo sa týka výšky dôchodkov na tom v rámci EÚ nie sme práve najlepšie. Posledné čísla Európskeho štatistického úradu, ktoré pochádzajú z roku 2022, ukázali, že priemerný slovenský dôchodca dostane za celý rok vyše 4 700 eur. Priemer únie bol pritom niekoľkonásobne vyšší – viac ako 16-tisíc eur. Najlepšie penzie mali seniori žijúci v Luxembursku (takmer 32-tisíc eur za rok) a Dánsku (30-tisíc eur).
Čítajte viac PS chce zosadiť šéfa SIS, Takáč hovorí o hyenizme. Kde chce štát šetriť? Minister odmietol vyššie dane, potom sa opravil
Slovenskí dôchodcovia mali v spomínanom období druhé najnižšie penzie spomedzi všetkých krajín EÚ. Horšie ako my už na tom boli len Bulhari (3 611 eur za rok). Zaujímavým príkladom je však Grécko, kde sa výška priemerného dôchodku (12 484 eur) výrazne doťahuje na priemerný plat v hospodárstve (17 013 eur). Len na pripomenutie – porovnávame síce dostupné dáta z dvoch rôznych rokov, no treba počítať s tým, že ak by sme pri penziách mali k dispozícii aj čísla za rok 2023, rozdiel by bol zrejme ešte menší (treba totiž pripočítať aj prípadnú valorizáciu).
Prečo sa hovorí o štedrých dôchodkoch?
Na Slovensku sa prednedávnom rozprúdila diskusia o tom, či sú naše dôchodky naozaj príliš štedré a či si ich financovanie môžeme dovoliť. Kritici tvrdia, že tempo rastu penzií výrazne presahuje možnosti slovenskej ekonomiky a verejných financií. Upozorňujú tiež, že výdavky na starobné dôchodky stúpli v posledných rokoch takmer najrýchlejšie v celej EÚ, pričom už dnes tvoria vyše 18 percent štátneho rozpočtu. Zároveň ekonomika rástla omnoho pomalšie než dôchodkové výdavky – čo naznačuje, že tento rozdiel sa bude ďalej prehlbovať.
Dôležitým argumentom je aj porovnanie príjmov generácií – slovenskí seniori mali vlani podľa Eurostatu priemerne vyšší čistý mediánový príjem ako mladší ľudia, čo je v Európe skôr rarita. Inde totiž mladší pracujúci zarábajú citeľne viac než starší. Slovensko tak podľa tohto naratívu podporuje dôchodcov relatívne veľkoryso v porovnaní s tým, aké má na to možnosti. Jednoducho povedané, v tomto momente naša ekonomika nemá dostatočnú silu na to, aby bola k seniorom až taká štedrá.
Čítajte viac Sedem opatrení, ktoré štátu usporia dve miliardy eur. Padla historická dohoda: firmy a odborári spoločne predstavili návod na šetrenie
Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč túto perspektívu obracia a tvrdí, že z rýchleho rastu penzií nie je možné automaticky vyvodiť, že sú príliš vysoké. „Máme príliš vysoké dôchodky alebo príliš nízke mzdy? Zjednodušená odpoveď, že máme príliš štedré a vysoké dôchodky je prítomná vo verejnej debate. Ak by však stúpali mzdy rýchlejšie a dobiehali by západoeurópsku úroveň, pomer by sa, prirodzene, znížil, aj keby dôchodky rástli. Tento paradox teda nehovorí o príliš veľkej štedrosti voči dôchodcom, ale o dlhodobo podhodnotenej cene práce na Slovensku," priblížil pre Pravdu analytik odborárov.
Košč zároveň upozornil, že čisto nominálny rast dôchodkov bez zohľadnenia inflácie, kúpnej sily či rozloženia medzi jednotlivými poberateľmi môže pôsobiť zavádzajúco. Veľká časť slovenských dôchodcov stále žije na hranici rizika chudoby a priemerná suma neodráža realitu mnohých nízkopríjmových seniorov. Preto podľa neho tvrdiť, že systém je „príliš štedrý“, len na základe dynamiky čísel, je skresľujúce a neberie do úvahy sociálnu realitu.
Výdavky stúpajú rýchlo
Nepopierateľným faktom však je, že štát dáva na dôchodky v priebehu posledných rokov čoraz viac peňazí. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že medzi rokmi 2018 a 2025 rástli tieto výdavky rýchlejšie ako ekonomika – zvýšili sa z ôsmich na 9,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a ide zároveň o jeden z najvýraznejších nárastov v EÚ. „V roku 2025 tento rýchlejší rast zodpovedá vyšším výdavkom na dôchodky o 2,1 miliardy eur. Keďže príjmy dôchodkového systému v pomere k HDP nerástli, ide o dodatočné zaťaženie deficitu verejných financií," vysvetľuje rada.
V absolútnych číslach to vyzerá tak, že v minulom roku smerovalo na penzie zo Sociálnej poisťovne historický najviac financií – 12,6 miliardy eur. Ešte v roku 2020 to bolo len 7,7 miliardy eur. Najväčšia časť z tejto sumy smeruje na klasický starobný dôchodok, ktorý poberá približne 1,1 milióna ľudí.
Čítajte viac Zamestnávatelia poslali vláde návod ako ušetriť. Fico: som ľavičiar, je to pre mňa neprijateľné
Pre lepšiu predstavu – štát od začiatku tohto roka do konca júla minul na tento typ dávky takmer 5,4 miliardy eur. Na všetky typy dôchodkov dokopy (predčasný, invalidný, trinásty a podobne) smerovalo za sedem mesiacov skoro 6,9 miliardy eur. Ak vezmeme do úvahy, že do konca roka nás ešte čaká niekoľko mesiacov, celkové výdavky sa zrejme budú doťahovať aj na historicky najvyššiu sumu z roku 2024.
Ekonómovia vysvetľujú, že rast objemu financií, ktorý na penzie míňame, má svoje dôvody. Za týmto vývojom stojí napríklad vyšší 13. dôchodok, ale aj predchádzajúce vlny predčasných odchodov do penzie a starnutie populácie.
Podľa expertov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa však výdavky mohli v najbližších rokoch stabilizovať. „Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov, ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z II. piliera by mali tento rast tlmiť," píšu odborníci.
Exministerka Schmögnerová však hovorí, že základným faktorom je starnutie populácie. „Priemerná dĺžka života na Slovensku je pritom iba 78,1 roka a je nižšia ako priemer v EÚ asi o 3,5 roka. Dôležité je, aby rástli príjmy Sociálnej poisťovne a nenarastal jej dlh, ktorý sa musí kryť zo štátneho rozpočtu. Znovu sa dostávame k jednému z kľúčových faktorov úrovne príjmov poisťovne: k nízkej mzdovej úrovni, z ktorej sa vypočítava odvod. Nie je to jediný faktor – solventnosť poisťovne závisí od výšky odvodového percenta do II. piliera. Je to druhý najdôležitejší faktor," priblížila bývalá šéfka rezortu financií.
Napriek tomu, že ročné výdavky štátu na penzie stúpajú, sú však stále v medzinárodnom porovnaní s ostatnými krajinami EÚ výrazne nižšie. Dostupné dáta z roku 2022 hovoria, že napríklad Taliansko na penzijné dávky vynakladalo 15,5, Grécko 14,3 a napríklad susedné Rakúsko 14,2 percenta HDP. Priemer EÚ predstavoval 12,2 percenta HDP – stále tak nie sme ani na úrovni priemerných výdavkov v únii.
Je riešením škrtanie?
Vláda bola počas posledných mesiacov pod silným tlakom v súvislosti s konsolidáciou. Verejnosť totiž stále čaká na to, z čoho sa bude skladať ďalší šetriaci balík. Dozvedieť by sme sa to mali na začiatku budúceho týždňa, no firmy, ale aj odborári, už premiérovi Robertovi Ficovi a ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (obaja Smer) svoje návrhy poslali.
Republiková únia zamestnávateľov a KOZ volajú napríklad po adresnom poskytovaní energodotácií pre domácnosti, ktoré by štátnemu rozpočtu mohlo ušetriť 150 až 400 miliónov eur. Už teraz je však jasné, že kľúčových sociálnych partnerov vláda nepočúvla a pomoc poskytne až 90 percentám ľudí (na budúci rok nás to bude stáť asi 435 miliónov eur).
Čítajte viac Vládne šetrenie zaplatia pacienti, varujú odborníci. Poplatky u lekárov stúpnu pre transakčnú daň a vyššie DPH
Vládny kabinet sa zrejme zachová podobne aj v prípade dôchodkov. Koaliční partneri sa totiž zhodujú na tom, že chcú „zachovať sociálny štandard" tak, ako je nastavený teraz. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení napriek tomu poslala vláde na konci mája list, v ktorom jej odporúča, aby úplne zrušila 13. dôchodky. Ročne na ne totiž smerujú stámilióny eur – iba v minulom roku to bolo 830 miliónov eur, v tomto roku by to podľa odhadov malo byť viac ako 900 miliónov eur. Platí totiž, že zatiaľ čo každý starobný dôchodca dostal na konci minulého roka na svoj účet 606 eur navyše, tento rok by to už malo byť 667 eur.
Košč však tvrdí, že téma rušenia „vianočných darčekov" od vlády pre penzistov je populisticky zneužívaná oboma stranami sporu. Podľa neho síce má 13. dôchodok negatívny dosah na udržateľnosť celého systému, no zároveň ide o dôležitý príspevok pre ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby.
„Škrty v dôchodkoch sú krátkozraké a nespravodlivé, a preto je potrebné začať sa rozprávať o znovunastavení celého dôchodkového systému, ktorý sa oficiálne tvári ako poistenie, ale v skutočnosti ide o parafiškálnu daň. Tak ako je možné sa baviť o lepšom nastavení 13. dôchodkov, tak je oveľa dôležitejšie začať sa baviť o tom, ako celý systém nastaviť a z čoho ho financovať – jednoduché zázračné riešenia neexistujú," dodal odborník, podľa ktorého dôchodcovia nie sú ani zďaleka príčinou našich deficitov.
Ekonómka Schmögnerová reaguje razantnejšie a tvrdí, že táto dôchodková dávka je nastavená zle pretože neodráža mieru zásluhovosti ako riadna penzia. Zároveň dopĺňa, že nejde ani o solidárnu penziu pretože všetci poberatelia dostávajú rovnakú sumu. „Solidárny takzvaný 13. dôchodok by bol lacnejší a spravodlivejší," uzatvára odborníčka.
Čítajte viac Zvýšte vek odchodu do dôchodku a motivujte ľudí, aby pracovali dlhšie. Fínsky expert má recept, ako bojovať so starnutím populácie
Debata o „štedrých“ slovenských dôchodkoch tak ostáva otvorená. Dá sa na ňu pozerať z dvoch perspektív– jedni vidia rast výdavkov, ktorý ohrozuje verejné financie, iní upozorňujú na nízke mzdy a realitu života mnohých seniorov na hranici chudoby. Konečná odpoveď teda neznie, že penzisti dostávajú priveľa peňazí, ale skôr, že slovenská ekonomika a pracovný trh stále nedokážu zabezpečiť takú úroveň príjmov, aby napätie medzi generáciami ustúpilo.
