Že ide o výstavu s mimoriadnym dosahom na celú spoločnosť, potvrdilo jej otvorenie. Prišiel prezident republiky Peter Pellegrini, priamo na výstavisku sa uskutočnilo výjazdné rokovanie vlády. Po chudobných pred- i pocovidových rokoch sa výstavisko predstavilo v lesku, aký už dávno nezažilo.
Na voľných výstavných plochách sa zaskveli najmodernejšie poľnohospodárske stroje, výstavné pavilóny obsadili všetci, čo niečo v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve znamenajú, vrátane škôl a univerzít. Akoby si naostatok krajina uvedomila, že nadišiel čas, keď treba napnúť všetky sily, aby sa slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo opäť postavilo na nohy a krajina sa živila vlastnými a nie prevažne dovážanými potravinami.
Čítajte viac Bude sa prekresľovať mapa Slovenska? Danko: okrešeme počty úradov a ušetríme pol miliardy eur
Agrokomplex bol od svojho zrodu v roku 1974 vždy motivačný, pozeral s nadhľadom do budúcnosti. Zaslúžil sa o to Ján Janovic, z plejády ministrov a ministeriek, ktorým bolo dopriate viesť rezort pôdohospodárstva, zrejme najväčší vizionár. V prejavoch nepadla o ňom zmienka, zato si naňho spomenuli ľudia, ktorí v jeho ére pracovali. Napríklad Vojtech Tĺčik, predseda družstva v Krajnom, kde mali bohato diverzifikovanú poľnohospodársku výrobu vyúsťujúcu o. i. do výroby sušených sliviek máčaných v čokoláde.
Čo chce Brusel a čo Slovensko
S odstupom pol storočia v príhovore minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) apeloval, že budúcnosťou slovenského poľnohospodárstva musí byť diverzifikovaná, teda viacvrstvová poľnohospodárska výroba, ktorej prinesie vyššiu pridanú hodnotu finalizácia. Kedysi boli pridružené výroby súčasťou vari každého družstva, v horských a podhorských oblastiach pomáhali financovať drahú poľnohospodársku výrobu a ponúkali pracovné príležitosti. V osemdesiatych rokoch nevystavovali na Agrokomplexe len agrostrojárske firmy či potravinári, ale predbiehali sa tu so svojimi výrobkami, a to aj strojárskymi, pridružené výroby.
To všetko odvial čas a onú dobu si pamätajú len ľudia so striebrom vo vlasoch. Slovensko je už dve desaťročia súčasťou Európskej únie a tá ide teraz radikálne reformovať Spoločnú poľnohospodársku politiku. Peňazí, ako pripomenul aj prezident Peter Pellegrini, bude menej, a Slovensko bude musieť vyvinúť maximálne úsilie, aby nedoplatilo na návrh Európskej komisie presmerovať podporu od veľkých výrobcov len k malým farmárom.
Krajina je naozaj v špecifickej situácii, až 90 percent využívanej poľnohospodárskej pôdy obrábajú práve väčší producenti. Slovensko nemá rakúske farmy, ale poľnohospodárske podniky obrábajú bežne viac ako 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Je to dôsledok historického vývoja, kolektivizácie, ktorá priniesla družstvá a s nimi veľkovýrobu. To, čo by mohlo byť prednosťou, však teraz naráža na predstavu Bruselu, že základom poľnohospodárskej produkcie by mali byť malé rodinné farmy.
Čítajte viac Agroreforma v podaní Bruselu hrozí likvidáciou fariem. Poľnohospodári prídu o stovky miliónov
Aj také sú na Slovensku, ale často sú pokračovateľmi bývalých skrachovaných roľníckych družstiev. Okrem toho mnohé družstvá skúpili zahraniční alebo domáci investori. Aj mnohí malí farmári sa vydali v stopách veľkých producentov a pestujú iba to, čo je najefektívnejšie, teda obilniny, olejniny, kukuricu, alebo podnikajú s poľnohospodárskymi strojmi v službách.
Slovenské poľnohospodárstvo sa úplne vymyká tomu, čo nachádzame napríklad v Rakúsku či Poľsku. Otázkou je, ako sa vyrovnať s transformačno-privatizačným dedičstvom a rozhýbať poľnohospodárstvo v žiaducej štruktúre, teda pestovať viac zeleniny, ovocia a chovať viac dobytka a ošípaných. Brusel rád apeluje na ozelenenie, na to, že treba nasmerovať viac podpôr smerom k mladým a malým rodinným farmám. Ročne zaniknú v únii desaťtisíce malých fariem, sotva však možno očakávať, že slovenské veľké podniky sa rozparcelujú na malé a ak, tak koľko hektárové?
Na vidieku aj kohút kikiríka
Výzvou pre vládu túto i budúce bude obratne stimulovať žiaducu zmenu v skladbe pestovaných plodín a oživiť živočíšnu výrobu. Tá nie je len otázkou peňazí, ale aj zmeny vzťahu nových slovenských vidiečanov k poľnohospodárstvu. „Potrebujeme zákon o vôňach, pachoch a zvukoch vidieka, ako má Francúzsko,“ povedal v tejto súvislosti chovateľ dobytka Marián Záhumenský. Tomu sa podarilo vybudovať v priebehu posledných 30 rokov farmu, kde chovajú 5-tisíc kusov dobytka. Denne ide do mliekarne vyše 100-tisíc litrov mlieka.
Práve hospodárske zvieratá dnes obyvateľom vidieka, na ktorý sa prisťahovali tisíce obyvateľov z miest, vadia. Jedným prekáža kikiríkajúci kohút, druhým farma s kravami alebo ošípanými. Vyrieši to zákon? Nepochybne isté veci treba legislatívne upraviť a vrátiť dedine rolu, ktorú mala, má produkovať potraviny. Ak ich má byť dosť, určite to lepšie zvládnu veľké farmy, ktoré sú produktívnejšie ako farmičky s desiatimi či hoci aj 50 kravami. V tom má minister Takáč pravdu, menší producenti budú úspešnejší, keď mlieko premenia na syry, mäso na tradičné regionálne výrobky.
Čítajte viac Slovenskí farmári ledva prežili slintačku a teraz čelia ešte väčšej hrozbe: Lacný dovoz z Ukrajiny môže položiť celé odvetvie na kolená, varuje skúsený hospodár
Kto však bude v slovenskom poľnohospodárstve pracovať? Agrokomplex sa po prvý raz vo svojej histórii koná v septembri. Cieľom je dostať na výstavu deti zo základných a stredných škôl. Malo by ich prísť okolo sedemtisíc. Z Ulian nad Žitavou prišla výprava 40 detí, piatakov, ôsmakov aj deviatakov. Boli nadšení tým, čo uvideli. Peter Šulko vravel, že riadiť veľký traktor musí byť zábavné a celkom iste si taký traktorista aj dobre zarobí. Bol presvedčený, že rodičia by mu nebránili, aby išiel na poľnohospodársku školu.
Agroskills, alebo ukážka zručnosti, je súťaž pre stredoškolákov, ktorú pripravilo združenie Agrion pre stredoškolákov, ktorí študujú agromechatroniku. Je to odbor, ktorý umožní riadiť superstroje 21. storočia – kombajny a traktory nabité technikou ako vesmírne lode. „Potrebujeme šikovných chlapcov, nie štvorkárov,“ povedal riaditeľ Agrionu Eugen Mizerák.
Veru, slovenské poľnohospodárstvo prežije, len ak doň vstúpi generácia vzdelaných a digitálnym technológiám doby rozumejúcich mladých ľudí. V tom jubilejný Agrokomplex otvorí oči možno všetkým zainteresovaným, politikom, rodičom i všetkým spotrebiteľom. Krajina bude prosperovať vtedy, keď sa oprie najmä o svoje potraviny, sú totiž najčerstvejšie a zabezpečia zamestnanosť a rozvoj vidieka.
