Podstatou zmien je nielen prudké zníženie podpôr, ale neskrývaná snaha Bruselu dať viac prostriedkov malým farmám na úkor veľkých. Obmedzenie podpôr pre veľké podniky, ktoré na Slovensku prevažujú, môže mať devastačné následky nielen pre družstvá a veľkovýrobne hospodáriace farmy, ale povedie k ďalšiemu úpadku poľnohospodárskej produkcie na Slovensku.
V návrhu nového viacročného finančného rámca EÚ na roky 2028 – 2034 sa ráta s doteraz nevídanou sumou prostriedkov v objeme takmer 2 bilióny eur. Oproti predchádzajúcemu obdobiu rozpočet EÚ narastie o takmer 800 miliárd eur, no európski poľnohospodári majú dostať až o 30 – 40 percent menej peňazí, konštatoval minister Richard Takáč.
„Európska komisia navrhuje okrem iných opatrení aj rizikové stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur pre konečného užívateľa. Na Slovensku máme farmy s rozlohou nad 500 hektárov, ktoré obhospodarujú až 89 percent poľnohospodárskej pôdy. Z tohto hľadiska je návrh likvidačný, lebo slovenskí poľnohospodári by prišli o stovky miliónov eur,“ vyhlásil Takáč.
Zásadným problémom je podľa ministra zlúčenie prvého a druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky a prepojenie poľnohospodárskych fondov so štrukturálnymi a sociálnymi fondmi. „Ak budú musieť poľnohospodári súťažiť o rovnaké peniaze na pôdu, cesty či sociálne projekty, prehráme všetci – poľnohospodári, regióny aj občania,“ dodal minister.
Chytajú Hansena za slovo
Z reformy SPP chodí mráz po chrbte aj poľnohospodárskej samospráve. „Keď spojíme úbytok peňazí a infláciu, tak sa rozprávame o tom, že máme k dispozícii finančné prostriedky menej ako polovičné, ako potrebujeme a ako sme očakávali,“ komentoval návrh predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Vlnu odporu vyvolal nový návrh rozpočtu aj medzi českými poľnohospodármi. Tí rovnako ako slovenskí kritizujú zrušenie dvojpilierovej štruktúry podpôr a doteraz nevídané krátenie poľnohospodárskeho rozpočtu. Predseda Zemědělského svazu ČR Martin Pýcha na nedávnej výstave Země Živitelka povedal, že zastropovanie a degresivita by ohrozilo produkčne silné české podniky a s nimi i potravinovú sebestačnosť krajiny.
Českobudejovickú výstavu navštívil aj eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christopher Hansen, ktorý sa usiloval uspokojiť nespokojných českých poľnohospodárov sľubom, že „peniaze by mali ísť tým, ktorí generujú ekonomický výstup“. V Česku aj na Slovensku považujú toto Hansenovo vyjadrenie za kľúčové východisko pre ďalšie rokovania o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ.
Deštrukcia prosperujúcich družstiev?
„Ak má byť budúcnosťou európskeho poľnohospodárstva štiepenie veľkých prosperujúcich podnikov, je to cesta do záhuby,“ myslí si Marián Cikatricis, predseda PPD Prašice. Toto družstvo obhospodaruje v okrese Topoľčany štyritisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a patrí nielen k najväčším výrobcom obilia na západnom Slovensku, ale aj mlieka a mäsa. Dáva prácu 125 ľuďom. Zastropovanie priamych platieb a celkové okresanie podpôr môže viesť podľa predsedu družstva k redukcii až likvidácii na hrane rentability sa pohybujúcej živočíšnej výroby a, samozrejme, k strate pracovných miest.
„Tí, čo projektujú zmeny namierené proti veľkým podnikom, sú vedení viac ideologickými motívmi, a nie realitou, ktorú zrodil historický vývoj poľnohospodárstva na Slovensku,“ myslí si Cikatricis. Usilujú sa deštruovať veľké podniky, pritom celý svet smeruje k zväčšovaniu fariem, vidno to nielen v USA, krajinách Latinskej Ameriky, ale aj v západnej Európe.
Predseda prašického družstva upozornil, že tzv. „malí“ farmári kopírujú model veľkých podnikov, ktoré stavili na pestovanie troch-štyroch plodín. „Aký úžitok z nich má Slovensko? To vari nikto v Bruseli nevidí a na muške sú len veľké družstvá, hoci zabezpečujú zamestnanosť na vidieku? Ak nám pri novom návrhu stropovania zoberú možnosť započítať si mzdové náklady zamestnancov, potom by takýto scenár viedol k obmedzeniu či až k likvidácii živočíšnej výroby a strate pracovných miest,“ uvažuje nad novým návrhom Marián Cikatricis.
Predseda sa pýta, načo robili veľké investície do živočíšnej výroby. Boli budované nielen z dotácií, ale aj úverov. Kým niekto v Bruseli začne robiť radikálne kroky, nech sa zamyslí, aké môžu byť dôsledky, žiada Cikatricis. „Žiaľ, po 20 rokoch tu nemáme jednotnú, solidárnu Európu, ale dve únie, jednu starú, usilujúcu sa zachovať si svoje výhody, a druhú vo východnej časti, ktorá sa má ustavične prispôsobovať. Tak to ďalej ísť nemôže. Ak to má byť Spoločná poľnohospodárska politika, musí byť prijateľná aj pre Slovensko,“ myslí si Cikatricis.
Rubom reformy je ukrajinská otázka
„Komisia navrhuje, aby stovky miliárd eur šli na zbrojenie, ale zároveň plánuje znižovať prostriedky pre potravinovú sebestačnosť a rozvoj vidieka. To je cesta, ktorá ohrozuje nielen Slovensko, ale aj celú Európsku úniu,“ uviedla europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer). Podľa nej je škandalózne, že Európska komisia chce rozhodovať o desiatkach miliárd eur sama, bez kontroly členských krajín a Európskeho parlamentu. „Komisia vyčleňuje až 15 miliárd eur, o ktorých chce rozhodovať jednostranne, bez toho, aby rešpektovala základné princípy európskeho práva. To je neakceptovateľné. Parlament už preto pripravuje žalobu na Súdny dvor EÚ,“ zdôraznila Neveďalová.
Slovensko rozbieha intenzívne rokovania na európskej úrovni. Minister Takáč plánuje uskutočniť stretnutie s predsedníčkou Výboru pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu Veronikou Vrecionovou, eurokomisárom pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo Christopherom Hansenom a aj s rezortnými partnermi z Českej republiky, Maďarska a ďalších krajín, ktoré majú podobnú štruktúru poľnohospodárstva.
„Nechceme, aby sa zlikvidovali stredné a veľké farmy, ktoré produkujú potraviny pre obchody a zásobujú celé Slovensko. Nehovorím, že malí farmári nie sú dôležití – majú svoje miesto v regiónoch. Ale Európa sa nemôže tváriť, že potravinovú sebestačnosť dokážu zabezpečiť malé podniky. To je cesta do záhuby,“ povedal minister.
Slovensko dlhodobo upozorňuje aj na nevyvážený prístup Komisie k otázke dovozu komodít z Ukrajiny. „Pôvodný návrh bol nastaviť limity na úrovni 25 percent. Dnes hovoríme o 400 – 500 percentách. To je druhá rana pre slovenských poľnohospodárov, pretože ukrajinské obilie či hydina nebudú smerovať do Francúzska či Nemecka, ale skončia práve u nás, v pohraničných krajinách,“ vysvetlil Takáč. Podmienky, za ktorých má Ukrajina vstúpiť do EÚ, sú ďalšou otázkou, ktorú chce Slovensko prerokovať v súvislosti s novým programovým obdobím. Brusel musí brať do úvahy nielen záujmy Ukrajiny, ale aj Slovenska.
Komu vlastne vyhoveli
Návrh reformy SPP, ktorý predstavila Európska komisia, je pre Slovensko neprijateľný, hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Koľko podpôr dostane slovenské poľnohospodárstvo po reforme SPP?
V najbližších dňoch by mali byť rozpísané obálky pre členské štáty, ešte nevieme, koľko sa nám z koláčika ujde. Veľký problém s návrhom majú nielen Česi, ale aj Francúzi, Rumuni, Belgičania či Dáni. Obávame sa, že medzi členskými krajinami nastanú ešte väčšie rozdiely, ako boli doteraz. Bohatší štát bude môcť podporovať poľnohospodárov viac ako chudobnejší. Ak sa toto nezmení, je to zánik SPP.
Slovensko má najväčšie podniky v EÚ, ako sa vyrovnáme so stropovaním podpôr?
Máme dva roky, aby sme si veci riadne vyargumentovali. Degresivita, stropovanie nie je celkom namieste, veď stropovanie sa už uplatňuje, ale môžeme si započítať mzdové náklady zamestnancov. S tým sa podniky naučili žiť. Veríme, že konečná podoba stropovania bude iná. Nech reforma mieri na gaučových farmárov, ktorí žijú len z podpôr, a nie tých, čo produkujú a zamestnávajú ľudí.