Štát tak bude budúci rok dotovať najmä plyn a teplo, a to najmä z rozpočtu, no v hre sú aj eurofondy. Elektrina zostane „pod kontrolou“ cez dohodnutú cenu silovej zložky. Detaily nároku na pomoc vláda zatiaľ stále nezverejnila, no rezort hospodárstva už skôr signalizoval zameranie sa na nízkopríjmové skupiny, no politické rozhodnutie dnes pracuje s hranicou pokrytia deviatich z desiatich domácností.
Ekonomická logika krátkodobých dotácií je jasná – znižujú okamžitý nárast cien za energie na faktúrach pre domácnosti. Dlhodobo to však nevedie k nižšej spotrebe energie ani k splneniu záväzkov modernizácie budov.
„Je neudržateľné, aby Slovensko každý rok dotovalo ceny energií pre domácnosti a doslova vyhadzovalo milióny eur, ktoré mohlo preinvestovať v projektoch s dlhodobým úžitkom. Ak sa bavíme konkrétne o energiách, riešením je znižovať ich spotrebu, nie doplácať za domácnosti, ktoré ju majú zbytočne vysokú. Investícia do obnovy budov je investíciou do úspor, zamestnanosti, technologickej modernizácie a energetickej bezpečnosti krajiny,“ povedal v tejto súvislosti predseda správnej rady Asociácie poskytovateľov energetických služieb Marcel Lauko.
Čítajte viac Cez Družbu na Slovensko a do Maďarska opäť tečie ruská ropa
Podľa asociácie by časť balíka mala smerovať do obnovy rodinných a bytových domov – to sú investície s návratnosťou, ktoré trvalo znižujú účty, zvyšujú komfort bývania aj energetickú bezpečnosť krajiny. Dôkazy pre takúto „investičnú terapiu“ nájdeme v európskych dátach. Buildings Performance Institute Europe odhaduje, že každý investovaný milión eur do obnovy budov vytvorí v priemere 12 až 18 lokálnych pracovných miest v remeslách a službách.
„Predstavme si, že z plánovaného balíka energopomoci by sa do obnovy budov investovalo napríklad 300 miliónov eur. Išlo by o priamu podporu stavebného sektora, pričom by mohlo vzniknúť až 5400 nových pracovných miest. Štát by to spozoroval aj v zvýšení príjmov do rozpočtu. Navyše, zníženie spotreby energie zníži aj potrebu dotácií v budúcnosti. Takto vyzerá udržateľné riešenie,“ doplnil Lauko.
Skutočným a udržateľným riešením, ktoré prináša dlhodobé benefity, sú podľa asociácie cielené investície do energetickej obnovy budov. Kým štátna pomoc dočasne zmierňuje finančný tlak na domácnosti za cenu vysokých nákladov pre štátny rozpočet, investície do zateplenia, výmeny okien či modernizácie vykurovacích systémov prinášajú trvalé zníženie nákladov na energie. Tieto opatrenia nielenže priamo znižujú energetickú náročnosť a emisie skleníkových plynov, ale zároveň zvyšujú hodnotu nehnuteľností a výrazne zlepšujú komfort bývania.
Pomoc vyjde draho
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že nastavenie energodotácií v roku 2026, na ktorom sa už v koalícii dohodli, bude pre verejné financie nákladnejšie než v tomto roku. Platí to aj napriek tomu, že sa pomoc obmedzí „len“ na 90 percent domácností.
Hlavným dôvodom je očakávaná vyššia trhová cena plynu, ktorá preváži úsporu spôsobenú rozhodnutím, že pomoc už nedostane každý. RRZ približuje, že dotácie tepla a plynu môžu dosiahnuť približne 435 miliónov eur pri nezmenenej spotrebe, kým pri stopercentne plošnej pomoci by náklady stúpli na približne 482 miliónov eur.
Čítajte viac Energie by mohli zdražieť o stovky eur, vláda sa už dohodla, komu s faktúrami pomôže. Odborník: predstava, že dotácie potrebuje toľko ľudí, je scestná
Rada zároveň varuje, že financovanie dotácií z eurofondov síce „odľahčí“ rozpočet, ale priamo uberie zdroje z investícií, alebo – ak sa tento výpadok nahradí dlhom – zhorší trajektóriu verejných financií.
Naozaj potrebuje pomoc takmer každý?
Premiér Robert Fico (Smer) už skôr povedal, že bez kompenzácií by plyn zdražel z aktuálne dotovanej ceny 63 eur za megawatthodinu (MWh) na zhruba 85 eur za MWh. Ceny tepla by narástli zo 139 eur za MWh na približne 180 eur (teda o 30–35 percent). Práve preto má pomoc zasiahnuť 90 percent domácností s odhadovaným účtom pre štát v objeme stoviek miliónov eur.
Odborníci však oponujú, že predstava takto širokej potreby je „scestná“, keďže energetická chudoba sa podľa odhadov ÚRSO týka približne 150-tisíc domácností (približne osem percent zo všetkých domácností). Zároveň platí, že bohatším domácnostiam, ktoré by si s vyššími cenami poradili, sa pomôže rovnako ako tým, ktoré sú na hranici chudoby.
Čítajte viac Slovensko sa pripravuje na masívny vývoz pšenice po rekordnej žatve. Budeme mať dosť kvalitného obilia a koľko bude stáť chlieb?
Kritici sa zhodujú, že namiesto každoročného a neudržateľného „lepenia“ problému drahými dotáciami by sa mal štát sústrediť na systémové riešenia. Medzi ne patrí cielená pomoc pre skutočne ohrozené skupiny a predovšetkým masívna podpora investícií do znižovania energetickej náročnosti budov. Práve zatepľovanie a modernizácia vykurovania sú cestou, ako znížiť spotrebu a tým aj účty za energie natrvalo, a to bez každoročnej záťaže pre štátny rozpočet. Vláda sa však opäť rozhodla pre politicky jednoduchšiu, no ekonomicky a dlhodobo škodlivú cestu.
