Z celkového počtu osobných bankrotov pripadlo 92 percent na občanov – nepodnikateľov (773) a 71 na podnikateľov. Drvivá väčšina dlžníkov si zvolila konkurz — bolo ich 831, teda viac než 98 percent. Splátkový kalendár si vybralo 13 ľudí. Čo sa týka pohlavia, prevládli muži (533, vyše 63 ), žien bolo 311. Vzdelanostný profil ostáva nízky: vysokoškolské vzdelanie malo len 16 osôb (9 žien a 7 mužov).
Dlhodobo najpočetnejšou skupinou sú dlžníci v produktívnom veku. V júli bolo najviac pádov vo veku 30–39 rokov; u mužov presiahli 31 percent, u žien 28 percent. Na opačnom konci krivky, medzi 70–79-ročnými, zbankrotovalo 7 žien a 5 mužov. Do štatistík sa zapísalo aj 20 manželských párov, vrátane jedného páru sedemdesiatnikov a dvoch párov šesťdesiatnikov.
Špecifické prípady
„Seniori sa stanú dlžníkmi buď vlastným pričinením — napríklad neuváženými nákupmi na splátky či požičiavaním — alebo pre ochotu pomôcť príbuzným, ktorým ručia za dlh. Keď tieto osoby dlh nesplácajú, seniori sa ocitajú v dlhovej pasci a riešenie vidia v osobnom bankrote,“ vysvetľuje hlavná analytička CRIF Ing. Jana Marková.
Spomínaný špecifický prípad trojročného dieťaťa podľa nej súvisí s dedičstvom – maloletý totiž nie je spôsobilý spôsobiť si platobnú neschopnosť sám dlh naň „prejde“ v dedičskom konaní. Stane sa tak v prípade ak sa zákonný zástupca nevzdal dedičstva, a následné oddlženie sa podáva v jeho mene po súhlase súdu.
Neobvykle vysoké bolo zastúpenie ľudí bez domova: 119 osôb, čo predstavuje 14,3 percent všetkých vyhlásených konkurzov. Štyria mali registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi bezdomovcami dominovali šesťdesiatnici (16), nasledovaní päťdesiatnikmi (3). Zaujímavú „koncentráciu“ ukázala aj obec Hlinné v okrese Vranov nad Topľou — až osem dlžníkov. V súbore dlžníkov sa evidovalo aj 22 osôb s rodinnými väzbami.
Regionálne poradie vedie Prešovský kraj (171) pred Košickým (131) a Nitrianskym (126). Najmenej dlžníkov evidovali Žilinský a Bratislavský kraj — zhodne po 67. Rozdiel medzi „najhorším“ a dvomi „najlepšími“ krajmi tak dosiahol 104 osôb. Súdne štatistiky uzavreli júl rekordným počtom zrušených konkurzov z minulých období: 789, z toho 729 pre nedostatok majetku a 60 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Pre nepoctivý zámer boli zrušené štyri oddlženia; do Registra diskvalifikácií pribudlo šesť dlžníkov a dvaja boli po uplynutí trestu vymazaní.
Ako na Slovensku funguje osobný bankrot
Osobný bankrot má dve formy. Konkurz znamená, že dlžník speňaží majetok (ak nejaký má) a po ukončení procesu sa zostatok dlhov stáva nevymáhateľný. Splátkový kalendár ponecháva majetok dlžníkovi, no ten musí po určený čas odvádzať súdom stanovené splátky. Po riadnom splnení sa zvyšok pohľadávok takisto nevymáha. O tom, ktorá forma je vhodná, rozhoduje súd podľa podmienok prípadu (výška dlhov, príjmy a majetok dlžníka).
Návrh na oddlženie sa v praxi podáva cez Centrum právnej pomoci (prípadne advokáta určeného CPP). Začatie procesu má pre dlžníka kľúčový efekt – nové exekúcie sa nepripúšťajú a existujúce sa spravidla zastavujú.
Súd zároveň posudzuje takzvaný poctivý zámer — či dlžník nekoná účelovo na úkor veriteľov. Niektoré záväzky patria medzi nedotknuteľné pohľadávky (napríklad výživné) a oddlženie sa na ne nevzťahuje. V špecifických situáciách, ako je dedičstvo dlhu maloletým, koná za dieťa zákonný zástupca so súhlasom súdu.
Bankrot pre jednotlivca znamená na prvý pohľad úľavu. Po vyhlásení oddlženia sa exekúcie spravidla zastavujú a dlžník dostáva šancu uzavrieť staré dlhy. Cena za „reset“ závisí od zvolenej formy — pri konkurze sa speňaží majetok s výnimkou zákonom chránených vecí, pri splátkovom kalendári vzniká povinnosť pravidelne odvádzať časť príjmu počas obdobia určeného súdom.
Nie všetky záväzky zanikajú. Medzi takzvané nedotknuteľné pohľadávky patrí napríklad výživné. Informácia o oddlžení je verejná (zverejňuje sa v Obchodnom vestníku a príslušných registroch) a ak dlžník poruší pravidlá alebo sa preukáže nepoctivý zámer, oddlženie môže byť zrušené a dlhy sa opäť stávajú vymáhateľnými. V každodennom živote to spravidla znamená aj prísnejšie posudzovanie bonity pri úveroch či leasingu.
Rozdiely v Česku a na Slovensku
Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je dlhodobo platobne neschopný (dlh po splatnosti aspoň 180 dní) a má minimálne jednu exekúciu trvajúcu dlhšie než rok. Kľúčovým filtrom má byť poctivý zámer dlžníka. V praxi však stačí čestné vyhlásenie a poctivý zámer sa často preskúmava až vtedy, keď ho napadne veriteľ, približuje Asociácia slovenských inkasných spoločností.
Výsledkom je, že väčšina ľudí si volí konkurz, pri ktorom — ak dlžník nemá majetok — veritelia nedostanú nič. „Riešením by bolo častejšie využívať splátkový kalendár, pri ktorom má dlžník uhradiť aspoň časť záväzkov,“ hovorí prezident asociácie Martin Musil. Viceprezident asociácie Pavol Jakubov dopĺňa, že slovenský systém je „príliš benevolentný“ a pri nedostatočnej kontrole zvádza k zneužívaniu.
U susedov v Česku je osobný bankrot nastavený aktívnejšie a priebežnejšie kontrolovane. Do oddlženia vstupuje dlžník s najmenej dvoma veriteľmi a dlhmi po splatnosti dlhšími ako 30 dní – bežný režim trvá tri roky. Poctivý zámer sa tam nielen vyžaduje, ale aj kontinuálne sleduje: dlžník hlási mimoriadne príjmy a každých šesť mesiacov predkladá prehľad o príjmoch, pričom je chránený nezabaviteľným minimom naviazaným na životné minimum a náklady bývania.
Aj keď české pravidlá v posledných rokoch viac prihliadajú na sociálnu realitu (skrátenie oddlženia na tri roky a zrušenie povinného 30-percentného minima), podľa ASINS stále lepšie motivujú k splácaniu a primerane chránia nároky veriteľov. „V Česku funguje trojročné skúšobné obdobie a povinné reportovanie príjmov, čo udržiava dlžníka v režime zodpovedného splácania,“ uzatvára Jakubov.