K tomu sa pridáva aj fakt, že krajina má v tomto roku najnižšiu nezamestnanosť v histórií – ľudia pracujú v iných odboroch, stavebníkom preto chýbajú pracovné sily. Firmy varujú, že čísla sú alarmujúce a podľa odborníkov sa musí zapojiť aj štát.
Podľa analýz CEEC Research až 86 percent stavebných firiem hlási nedostatok kvalifikovaných ľudí. Pracovný trh starne, stavebné odbory strácajú na atraktivite a firmy narážajú na svoje limity. V lete a v začiatkoch jesene, kedy sa výstavba zintenzívňuje, nemá kto stavať.
„V tomto období sa tlak na kapacity ešte viac zvyšuje a výhodu majú firmy s vlastnými zamestnancami a stabilizovanými dodávateľmi. Pochopiteľne sa zvyšuje dopyt aj po zahraničných pracovníkoch,” priblížil situáciu prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik.
Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax k tomu dodáva, že mnohé stavebné spoločnosti hlásia maximálnu vyťaženosť, čo môže viesť k predlžovaniu dodacích lehôt a ďalšiemu rastu cien. Vysoká úroveň vyťaženosti kladie nároky na plánovanie projektov, dostupnosť pracovnej sily a logistiku.
Štúdium na štátnych odborných školách zároveň podľa expertov nenapĺňa reálne potreby trhu. Výstavba na Slovensku sa oproti vlaňajšku zrýchlila a potreba ľudí na stavbách bude ďalej rásť. Na pracovné ponuky v stavebníctve sa však hlási málo ľudí a záujem je dlhodobo pod priemerom oproti iným odborom – tento rok bolo priemerných reakcií na inzerát portálu Profesia 15 na ponuku.
„Zamestnávatelia sa tak snažia ľudí aktívne oslovovať. Z tohtoročnej analýzy atraktivity vyšli absolventi stavebníctva ako druhí najatraktívnejší, v tesnom závese za strojárstvom,” potvrdila Ľubica Melcerová z Profesie.
Firmy o stavbárov bojujú
Zároveň sú firmy nútené zvyšovať snahu o udržanie súčasných zamestnancov. To sa prejavuje vo vyšších platoch, ponuke stabilnejších podmienok či benefitov. To projekty, najmä tie bytové a cestné, opäť spomaľuje a predražuje – ako to bolo minulý rok. Podľa Ivany Gregorovej zo stavebnej firmy Strabag im nechýbajú ani tak sezónni zamestnanci, pretože pre nich ľudia pracujú skôr dlhodobo, ale problém v segmetne cítia.
„Vnímame nižší záujem kvalifikovaných uchádzačov o vypísané pracovné pozície, najmä technické pozície ako majster, stavbyvedúci, kalkulant, odborník na TZB (tí, ktorí riešia technické zariadenia budov – pozn. red.), tesár či robotníci,” uviedla. Situáciu sa snažia riešiť tým, že aktívne hľadajú nových zamestnancov a lákajú aj na stabilitu veľkej firmy.
Profesie, ktoré chýbajú, sa aktualizujú každé tri mesiace a v stavebníctve sa prevažne len opakuje nedostatok tých istých ľudí. Na trhu sú žiadaní pracovníci so skúsenosťami, avšak stále viac sa kladie dôraz na nové zručnosti. „Popri klasických sú to aj tie digitálne – ako je projektovanie, rozpočtovanie prostredníctvom BIM (Building Information Modeling), či schopnosť čítať digitálnu pracovnú dokumentáciu priamo na stavbe z tabletu,” uviedol Kováčik so ZSPS.
Nedostatok sa v praxi prejavuje tak, že neraz je potrebné presúvať odborníkov medzi projektami, podľa toho kde ich potrebujú najviac. O to viac musia byť zamestnanci flexibilní a tímy zorganizované. „V dopravnom staviteľstve môže nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily predstavovať tiež problém pri získavaní verejných zákaziek, pri ktorých je potrebné zdokladovať dostatočný počet odborných pracovníkov,” dodala Gregorová.
Chýbajú kvalifikovaní
Podľa štatistík chýba 20– až 30-tisíc pracovníkov, a to nielen počas leta. „Najväčší deficit sa týka kvalifikovaných pozícií, teda murárov, tesárov, inštalatérov, elektrikárov, stavbyvedúcich či projektantov. Situáciu zhoršuje aj fakt, že mnohí pracovníci nie sú priebežne preškoľovaní na nové technológie – postupne tak strácajú zručnosti a nedokážu plnohodnotne pracovať s digitálnymi nástrojmi, robotizovanými procesmi či automatizovanými systémami ako BIM,” zhrnul problém Kováčik.
Pracovníci nie vždy majú vôľu a chuť učiť sa nové technológie, okrem toho ich k tomu nikto nevedie, keďže sú väčšinou živnostníkmi. „Problém teda nespočíva iba v nedostatku ľudí z kvantitatívneho hľadiska, ale aj v nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, schopných adaptovať sa na nové technológie a požiadavky trhu,” dodal prezident.
Kapacity sú už teraz na hrane, firmy sa obávajú predlžovania termínov dokončenia aj zdražovania. Strabag preto nevylučuje ani hľadanie pracovníkov cez iné firmy, aby pokryli chýbajúce pozície. „V dopravnom staviteľstve máme aj deficit kalkulantov či rozpočtárov. Zatiaľ využívame klasické náborové inzercie a snažíme sa zaujať uchádzačov moderným pracovným prostredím a digitalizovanými procesmi,” potvrdila Gregorová s tým, že v budúcnosti sa však môže stať, že zamestnajú aj cudzincov, ak nebude na domácom trhu dostatok.
Odbor musí začať lákať mladých
Každoročne klesá počet úspešných absolventov v stavebných odboroch. Problém s prilákaním mladých do týchto profesií začína byť citeľný už teraz. Okrem toho, za minulý rok stúpla zamestnanosť najmä v službách a priemysle. Vzostup zaznamenalo 6 z 8 krajov, najviac Košický a Bratislavský. Miera zamestnanosti prvýkrát presiahla 78 %. Ľudia, ktorým bola úradom ponúknutá pozícia na stavbe, si našli inú prácu.
Strabag, podobne ako väčšina veľkých firiem, začína prilákaním síl cez školy. Dáta k tomu, či tento systém skutočne funguje, známe nie sú. „Stavebníctvo dnes nepatrí k populárnym študijným odborom a dokonca vnímame nezáujem študentov stavebných odborov pracovať po dokončení štúdia v tomto odvetví.
Snažíme sa systematicky budovať vzťahy so školami – zúčastňujeme sa kariérnych dní a dní otvorených dverí, organizujeme exkurzie na stavbách, podporujeme školy materiálno-technickým vybavením a prepájame teóriu s praxou,” vysvetlila hovorkyňa Strabagu s tým, že študenti po skončení štúdia môžu nastúpiť do absolventského programu.
Foto: Andrej Barat
Podľa Kováčika prepojenie škôl s praxou zvyšuje šancu, že absolventi budú pripravení na dnešné aj budúce požiadavky trhu, preto sa aj ZSPS snaží žiakov motivovať. Neustále vzdelávanie stavebníkov podľa zväzu zvyšuje ich pracovnú produktivitu a bezpečnosť, ale aj uľahčuje prácu, keďže sa naučia obsluhovať technológie.
„Zároveň je dôležité, aby absolventi vychádzali zo škôl už nie len s výučným listom ale aj s praktickými zručnosťami a znalosťou moderných stavebných technológií ktoré môžu okamžite uplatniť v praxi,” dodal Kováčik. Prezident ZSPS potvrdil, že v porovnaní s covidovou dobou bol najvyšší počet stavbárov v roku 2019 – krajina bola vtedy v stavebnom rozmachu čo sa týka bývania aj kancelárií.
Nahradia našich stavbárov cudzinci?
Podiel zahraničných pracovníkov v stavebníctve nemá presné štatistiky, ide len prax či skúsenosti zamestnávateľov. „Zahraniční pracovníci zohrávajú v stavebníctve síce významnú ale len doplnkovú úlohu. Pomáhajú vyplniť medzery v nižšie kvalifikovaných činnostiach alebo pri sezónnych prácach, ale až na výnimky nenahrádzajú kľúčových odborníkov s vyššou kvalifikáciou,” uviedol Kováčik a upozornil, že väčšinu odborných pozícií musia obsadiť domáci pracovníci, ktorí ovládajú slovenčinu, miestne špecifiká, normy, postupy aj zákony.
Tým, že krajina potrebuje hlavne domácich ľudí, sa zdôrazňuje nutnosť zapojiť mladých do stavebníctva. „Ak sa nenájde systémový spôsob, ako motivovať mladých ľudí vstúpiť do stavebníctva, ani vyšší počet zahraničných pracovníkov nedokáže vyriešiť kvalitatívny deficit pracovnej sily,” varoval prezident zväzu. Rýchly prechod digitalizácie aj do stavebníctva o to viac vyžaduje, aby aj mladšie ročníky chceli tento typ práce.
Podľa Melcerovej cudzia pracovná sila tiež môže pomôcť, no viac treba „zlepšiť vzdelávanie, zatraktívniť segment vyššími mzdami a lepšími podmienkami, prilákať mladých ľudí a podporiť rekvalifikácie,” aby sa zvýšil záujem nastupujúcej generácie stavbárov o odbor.
Foto: Andrej Barat
V rámci zamestnanosti podľa pohlavia výrazne prevládajú muži a priemerný vek zamestnaných v stavebníctve je 46 rokov. „To poukazuje na starnutie populácie. Kľúčová nie je len demografia, ale aj zmena myslenia a kontinuálne dovzdelávanie. Existujúci pracovníci aj absolventi musia byť priebežne školení na nové technológie, digitálne nástroje, robotizované procesy a moderné stavebné postupy,” objasnil prezident ZSPS, keďže stavebníctvo sa posledné roky výrazne digitalizuje.
Melcerová doplnila, že dôvodom prepadu stavebných síl je aj odchod kvalifikovaných ľudí do zahraničia za vyššími mzdami, ale aj dlhodobé ignorovanie potrieb trhu slovenským školstvom. „Mladí ľudia sa do stavebníctva hlásia málo, zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku nemá kto nahradiť a zamestnávatelia tak majú problém obsadiť aj základné pozície,” uviedla s tým, že platy v stavebníctve sú nadpriemerné, no ani to nepomáha.
Napríklad murár v Bratislave zarobí mesačne 1 800 eur, no platy sa pri väčšine stavebníkov pohybujú v priemere okolo 2 200 eur. To je o 109 percent viac v porovnaní s priemernou mzdou v krajine, ktorá je 1 068 eur. V Košickom kraji sú však platy v stavebných odboroch o dosť vyššie – mesačná mzda sa pohybuje okolo 2 700 eur.
