Ešte na začiatku roka analytici predpokladali, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) bude na konci tohto roka na úrovni 1,7 percenta. Rátali teda s tým, že tento rok vývoj ekonomiky spomalí. Aktuálna prognóza je však ešte slabšia a naznačuje, že hospodárstvo čakajú ťažšie časy.
„Ekonomika aktuálne čelí spomaleniu, čo sa prejaví pravdepodobne aj na slabšom výbere daní a odvodov. Ide pritom o kombináciu vonkajších a domácich faktorov. Z vonkajšieho prostredia prichádza neistota, kým z domáceho je to zhoršujúce sa podnikateľské prostredie v kombinácii s rastúcim daňovým zaťažením,“ priblížil pre Pravdu ekonomický analytik ČSOB Marek Gábriš.
Pre vysvetlenie – predstavme si ekonomiku ako obrovský nákupný košík, do ktorého hádžeme všetko, čo na Slovensku ľudia a firmy vyrobia a predajú – od rožkov v pekárni cez autá až po účesy od kaderníčky. HDP je súčet hodnoty všetkého, čo sa v tomto košíku v priebehu roka nazbiera. Keď je košík väčší, znamená to, že vyrábame a zarábame viac. Keď je menší alebo rastie pomaly, znamená to, že výroba a spotreba sa brzdia. HDP je teda taký „teplomer“ aj „tachometer“ ekonomiky – hovorí nám, či sa krajine hospodársky darí, alebo nie. Najnovšie predpovede naznačujú, že tempo sa citeľne spomaľuje a máme sa horšie.
Čítajte viac Tomáš: Konsolidácia sa žiadnym spôsobom nedotkne druhého piliera
Analytik 365.bank Tomáš Boháček vysvetľuje, že medzi najvýraznejšie riziká pomalšie rastúcej ekonomiky patrí slabší rast platov a reálnych miezd. To sa podľa neho prejaví slabšou životnou úrovňou a štátny rozpočet zároveň dostane menej peňazí na daniach – či už z príjmu, alebo zo spotreby tovarov a služieb. Ako ďalší problém vidí stúpajúci štátny dlh. Spolu sa tieto faktory nejavia ako dobré.
„Pre štát je hlavným rizikom kombinácia slabších daňových príjmov a rastúcich úrokových nákladov na dlh – pri nižšom raste sa totiž dlh stabilizuje ťažšie a investori môžu požadovať vyššiu rizikovú prémiu. Spolu tieto faktory vytvárajú prostredie, v ktorom je konsolidácia náročnejšia a každé zlyhanie v politike môže mať rýchlejší a tvrdší dopad na ekonomiku," priblížil pre Pravdu ekonóm.
Podľa analytika VÚB Michala Lehutu zrejme septembrové prognózy ministerstva financií potvrdia, že štát bude mať v najbližších rokoch na daniach a odvodoch menej peňazí, ako pôvodne počítal. Už vo februári a júni odborné výbory znížili očakávané príjmy verejných financií na rok 2026 o viac než miliardu eur. „Je možné, že septembrové výbory tento odhad ešte zvýšia. O túto sumu je potom aj deficit verejných financií z titulu horšieho makroekonomického vývoja na strane príjmov vyšší, a o toľko ho vláda musí aj viac znižovať, aby dosiahla svoj cieľ," hovorí Lehuta.
Ak sa tento trend potvrdí, deficit bude vyšší a vláda bude musieť hľadať ešte tvrdšie úspory alebo nové dane. Každé znižovanie deficitu pritom niekoho zasiahne – buď cez škrty vo výdavkoch štátu, alebo cez vyššie dane.
Konsolidácia bude tvrdšia
Keď ekonomika rastie pomalšie, ľudia aj firmy menej nakupujú a menej zarábajú, a tým pádom, ako sme už naznačili, štát vyberie menej na DPH, dani z príjmov či odvodoch. Výpadok príjmov potom automaticky zväčšuje deficit a vláda ho musí dorovnať. Znamená to, že úsporné opatrenia v nasledujúcich rokoch môžu byť ešte bolestivejšie, než sa pôvodne čakalo. V praxi to môže znamenať menej peňazí na školy, nemocnice či cesty, alebo naopak vyššie dane a odvody pre domácnosti a firmy. Hoci ide na prvý pohľad o technické čísla v rozpočte, ich dôsledky sa napokon prejavia v bežnom živote ľudí.
Čítajte viac Odborári ukázali vláde ako ušetriť miliardy eur: zrušte ministerstvá, ktoré vznikli z politických dôvodov. Zdaňte luxus, nie prácu
„Pri raste pod jedno percento hovoríme o výpadkoch v stovkách miliónov eur. Len daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá tvorí vyše tretinu príjmov štátneho rozpočtu, môže priniesť o 200 až 300 miliónov eur menej. Nižší rast miezd a ziskov firiem sa premietne do poklesu spotreby domácností, slabšieho výberu dane z príjmov a odvodov, čo môže znamenať dodatočne ďalších 100 až 200 miliónov eur výpadku," hovorí Boháček, podľa ktorého sa celkový negatívny efekt slabého rastu môže v porovnaní s pôvodnými očakávaniami vyšplhať až k pol miliarde eur.
O podobnom scenári hovorí aj ekonomický analytik Tatra banky Adam Babinec. Odborník prízvukuje, že výpadok daňovo odvodových príjmov štátu môže dosiahnuť úroveň stoviek miliónov eur. „Najviac sú ohrozené príjmy z DPH, najmä v dôsledku oslabenia spotreby. Pri výrazne negatívnom vývoji ekonomiky, ktorý by ovplyvnil aj pracovný trh, môže dôjsť k poklesu daní z príjmov fyzických osôb a odvodov, a to z dôvodu stagnácie miezd či možného zníženia zamestnanosti," zdôraznil Babinec.
Výpočty Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukázali, že v súhrne za roky 2025, 2026 a 2027 sa celková potrebná suma, ktorú budeme musieť ušetriť, vyšplhá k piatim miliardám eur. To je čiastka, ktorá je porovnanteľná napríklad s ročným rozpočtom rezortu školstva. Ak sa však výpadky štátu kvôli slabšej ekonomike prehĺbia ešte výraznejšie, vláda bude musieť hľadať a šetriť oveľa vyššiu sumu.
Napokon, aj odborníci hovoria, že ak rast HDP spomalí na spomínaných 0,9 percenta, ovplyvní to východiskovú situáciu kabinetu na čele s Robertom Ficom (Smer). To znamená, že konsolidácia bude pre vládu výrazne náročnejšia. „Vláda bude musieť prijať hlbšie opatrenia, aby dosiahla rovnaký konsolidačný efekt, inak sa deficit môže držať dlhodobo nad päť percent HDP," dodal Boháček s tým, že podľa neho by slovenská ekonomika v tomto aj budúcom roku aj napriek negatívnym prognózam mohla rásť nad úroveň jedného percenta.
Na objasnenie – deficit je rozdiel medzi tým, koľko peňazí štát vyberie na daniach a odvodoch a koľko minie. Ak minieme viac ako vyberieme, vznikne schodok. Slovensko malo minulý rok HDP vo výške približne 120 miliárd eur – ak teda ekonómovia hovoria o tom, že sa deficit môže dlhodobo držať na úrovni presahujúcej päť percent, znamená to, že si každý rok musíme požičiavať asi šesť miliárd eur, aby sme pokryli výdavky. A to je problém, pretože sa dlh rýchlo zväčšuje, investori si začnú pýtať vyššie úroky a štátu zostane menej peňazí napríklad na dôchodky či zdravotníctvo. To je dôvod, prečo je konsolidácia u nás v posledných mesiacoch ekonomickou témou číslo jedna.
Čítajte viac Ľudia zaplatia tretinu účtu za šetrenie štátu, naznačil Fico. Ako chce vláda na budúci rok ušetriť miliardy eur?
Kde nájdeme peniaze?
V tomto bode sa dostávame k najdôležitejšej otázke – kde nájdeme peniaze na to, aby sme sa nedostali do ešte väčších problémov, než v akých sme. Vláda ešte v minulom roku rozhodla o zvýšení základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, zavedení transakčnej dane či dane zo sladených nápojov.
Nie všetko však ide podľa plánov. Nielenže by do štátnej kasy mohlo pre slabnúcu ekonomiku pritiecť menej peňazí z DPH, ale zatiaľ to nevyzerá najlepšie ani s výberom kritizovanej dane z transakcií. Vláda počítala s tým, že do rozpočtu prinesie viac ako 574 miliónov eur, no ku koncu augusta prišlo len niečo vyše 141 miliónov eur. Navyše sa má tento poplatok na jeseň tohto roka meniť – po novom by sa nemal týkať živnostníkov a malých firiem s obratom do 100-tisíc eur.
Hoci je podľa predsedu vlády Fica koalícia vo finálnej fáze diskusií o konsolidácii, stále ešte nepoznáme reálne kontúry nového šetriaceho balíka. Špekulovalo sa však napríklad o tom, že by štát mohol siahnuť na príspevky do II. piliera či znova zvyšovať DPH. Premiér ale tieto možnosti odmietol. Vláda podľa neho rovnako nechce ani predávať štátny majetok – s týmto návrhom, ktorý by mohol ušetriť až 500 miliónov eur, prišli v spoločnom stanovisku Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia zamestnávateľov.
Ekonómovia však majú jasno v tom, ktorou cestou šetrenia by sme sa mali vybrať, aby to ľudí „bolelo" čo možno najmenej.„Ekonomicky najmenej škodlivé sa ukazujú konsolidácie znižovaním neefektívnych výdavkov, zvyšovaním ich adresnosti či zvyšovaním majetkových, environmentálnych a nepriamych daní. Za najvýraznejšie riziko ďalšieho balíčka považujeme zvyšovanie daní pre firmy, ktoré by znovu znižovalo atraktívnosť krajiny pre domácich i zahraničných podnikateľov,“ priblížil Lehuta z VÚB.
Čítajte viac Opasky si musíme utiahnuť ešte viac. Ako chce štát ušetriť 3,3 miliardy eur?
Babinec z Tatra banky zdôrazňuje, že štát by sa mal viac zamerať na znižovanie výdavkov ako na zvyšovanie príjmov. Pripomína totiž, že ak sa iba zvyšujú príjmy, zvyčajne to súvisí s ďalším zhoršením výkonnosti ekonomiky. „Prvou možnosťou je zníženie prevádzkových výdavkov, najmä mzdových nákladov vo verejnej správe, pričom efektívnejším riešením je skôr znižovanie počtu úradníkov než zmrazovanie platov, aby bol dosiahnutý dlhodobý efekt. Ďalší priestor na úsporu vidíme v zefektívnení sociálnych transferov, kde by sa mal štát zamerať na adresnejšie vyplácanie trinástych dôchodkov a energopomoci alebo obmedzenie plošných dávok," doplnil ekonóm.
Odborníci sa teda zhodujú, že Slovensko ešte má priestor, ako sa kríze vyhnúť – ak sa vláda pustí do znižovania neefektívnych výdavkov a nebude tlačiť na firmy vyššími daňami. Od toho, akú cestu si vládny kabinet vyberie, bude závisieť, či konsolidácia prinesie zdravšie verejné financie alebo len ďalšie problémy. Konkrétny balík opatrení môže byť napokon známy už v priebehu najbližších dní či týždňov.
