Produkciu obilnín a ich speňažovanie ovplyvnilo počasie. To sa postaralo nielen o prekvapujúco vysoké úrody (prekonali päťročný priemer), ale júlové dažde znížili kvalitu zrna. Cenové rekordy obilnín aj repky z roku 2022 nepadli. Poľnohospodári, ktorí stihli pozberať úrodu na prelome júna a júla, dosiahli najvyššie ceny, ide však o menšinu pestovateľov.
Mnohí pestovatelia po viacnásobných búrkach majú v skladoch viac kŕmneho ako potravinárskeho obilia. Pred Slovenskom sa tak vynoril znovu problém s užitím obilnín. Stáda ošípaných a dobytka a kŕdle hydiny klesli na historické minimá a zrno nemá kto skonzumovať. Za posledných 35 rokov maštale spustli. Ak sa v roku 1990 chovalo 2,5 milióna ošípaných, teraz ich je menej ako pol milióna, stáda dobytka zredli z 1,56 milióna na zhruba 400-tisíc zvierat.
Čítajte viac Slovensko sa pripravuje na masívny vývoz pšenice po rekordnej žatve. Budeme mať dosť kvalitného obilia a koľko bude stáť chlieb?
Slovensku chýbajú prirodzení konzumenti zrna, preto ho vyvážaa. Tohto roku sa ráta s exportom jedného milióna ton pšenice a 180-tisíc ton repky. Nie je to žiadúci stav, lebo exportujeme surovinu a naspäť vozíme hotové produkty – nemecké či španielske bravčové mäso. Alebo rastlinný olej od rôznych európskych producentov, pretože doma po zániku bratislavského závodu Palma-Tumys chýba veľký spracovateľ olejnín.
Exportom obilia prichádza Slovensko o pridanú hodnotu. Dovážame dokonca už aj chlieb a pečiva. „Ak to chceme zmeniť, musíme investovať do rozvoja živočíšnej výroby a do spracovateľských kapacít – bitúnkov a mäsokombinátov, " povedal Andrej Gajdoš, predseda SPPK. "Investície do spracovania agrokomodít sú investíciami do budúcnosti,“ zdôraznil Gajdoš a dodal, že keď sa slovenské agropotravinárstvo bude uberať týmto smerom, potom domáci producenti môžu pozitívne ovplyvniť cenu potravín.
Čo rozhoduje o aktívach a pasívach
Poľnohospodári na tohtoročnej žatve extra nezbohatnú. Ani tí, čo stihli pozberať časť produkcie pred dažďami, ktoré znížili kvalitu zrna. Aj v PD Chorvátsky Grob-Bernolákovo s dlhodobo arídnymi – suchými podmienkami napríklad búrky pripravili družstvo, ako povedal jeho predseda Peter Satko, o 70-tisíc eur príjmov z tvrdej pšenice. Tá sa urodila i v západnej Európe, tradičnom odbytisku slovenských obilninárov, čo tiež prispelo k zníženiu cien.
Na Orave smeruje celá produkcia obilnín do živočíšnej výroby. I preto by mala byť podpora živočíšnej výroby podľa predsedu Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Víta Čelka jedným z prioritných opatrení štátu. „Chovom zvierat vieme zužitkovať krmoviny aj obilie, premeniť ich na čerstvé mlieko a mäso,“ pripomenul Čelko.
Nemalo by to byť nič zložité, veď roky Slovensko produkciu okolo 4 miliónov ton zrnovín ročne premieňalo na živočíšne bielkoviny z vlastnej produkcie. Najlacnejším živočíšnym produktom boli vždy vajcia, tie však podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR zdraželi o 34 percent. Čo je za tým? Na jednej strane Slovensko prežíva dozvuky vtáčej chrípky, ktorá vyradila vlani jeseni z produkcie najväčšieho producenta vajec Novogal vo Dvoroch nad Žitavou a z druhej vtáčia chrípka vyčíňala aj v Poľsku a Maďarsku.
Čítajte viac Fico bol na žatve: Farmárom z poľa odkázal, aby priniesli chlieb, sľúbil im milióny a ochranu pred lacnými potravinami z Ukrajiny
Ešte pred pár rokmi vo vajciach sebestačné Slovensko teda nie malú časť vajec dováža, a tie sú drahšie. Medzitým čaká v Európskom parlamente na ratifikáciu dohoda o navýšení kvóty dovozu vajec z Ukrajiny. To všetko ovplyvňuje správanie výrobcov, ktorí reagujú na meniace sa ponuky prichádzajúce z trhu a búrz, kde sa utvárajú ceny. Ceny nie sú v rukách ani slovenských pestovateľov ani chovateľov, upozornil v tejto súvislosti Andrej Gajdoš.
Už dovážame aj chlieb
Meradlom spokojnosti väčšiny obyvateľstva je cena chleba a rožkov. „Sme schopní odobrať o desaťtisíce ton múky viac vyrábať z nej viac slovenského chleba a pečiva. Bránia nám v tom však dovozy chleba a pečiva zo zahraničia,“ povedal Milan Lapšanský, predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Vlani Slovensko, veľký exportér potravinárskeho obilia doviezlo 55 tisíc ton chleba a pečiva za 196 miliónov eur. V obchodoch je v ponuke čoraz viac výrobkov, ktoré sú balené, alebo vyrobené zo zmrazeného cesta. Je to paradox, do západnej Európy putuje slovenské obilie a z Nemecka či Belgicka hotové výrobky. Tohto roku sa ich dovoz zvýšil za prvý kvartál tempom 7 percent.
Lapšanský tvrdí, že kľúčovými hráčmi v cenotvorbe pekárskych výrobkov nie sú poľnohospodári, mlynári a pekári, ale obchod, kde hrajú prím zahraničné obchodné reťazce. Uviedol, že pekárne dodávajú do reťazcov kilogramový bochník po 99 centov, ale pultová cena pri najnižšej 19 percentnej DPH vyskočí v extrémnych prípadoch až na 4,19 eura. To podľa neho nie je v poriadku. Zmenu možno podľa Lapšanského dosiahnuť väčšou konkurenciou v obchode a na mieste politikov by podľa neho bolo žiadúce obmedziť aj maximálnu prirážku.
Čítajte viac Fico bol piecť chleba a sľuboval, že zlacnie. Bude to naozaj tak?
Pohľad spoza regálu
Obchodníci s názorom Lapšanského nesúhlasia. Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (Billa, Kaufland, Lidl, Tesco a Metro) tvrdí, že cena pečiva závisí takmer výlučne od nákladovej zložky, z čoho cena od pekára je určujúca. V poslednej dobe sa dynamicky zvyšovala. V priemere obchodníci na pečive negenerujú zisk, pretože nákladová časť je veľmi vysoká.
Za zvyšujúce ceny pečiva sú zodpovedné podľa Krajčoviča najmä rastúce odbytové ceny od pekárov, ktoré môžu byť zvyšované aj objektívne kvôli nákladom, ale aj subjektívne, o čom hovoria finančné správy pekárskych firiem. Kým za rok 2024 všetky obchodné siete zaznamenali prepad zisku, mnohé pekárne zaznamenali rast zisku, niektoré pekárne majú zisk viac ako 10 percent. Naopak obchodným sieťam klesol v priemere zisk o viac ako 30 percent a priemerný zisk sa prepadol pod 2 percentá.
Z verejných finančných údajov jednoznačne vyplýva, že obchodné siete už tretím rokom po sebe tlmia rastúce ceny od producentov potravín. Ak by sa tieto ceny iba preklápali, na Slovensku by sme mali obrovské zdražovanie potravín. Toto sa nedeje, pretože obchodné siete na vlastný úkor, aj vďaka silnej konkurencii na trhu, už tretím rokom zvyšovanie cien od výrobcov tlmia, tvrdí Martin Krajčovič.
Najväčší domáci reťazec COOP Jednota pri ročných tržbách cez 1,7 miliardy eur dosiahol zisk v roku 2023 vo výške 1,87 percenta v roku 2024 ešte menej – len 1,38 percenta. Ten investuje do rozvoja predajnej siete na Slovensku, uviedol Filip Kasana, podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko.
Čítajte viac Na niektoré potraviny budú oveľa nižšie dane ako doteraz. Budeme aj v obchodoch platiť výrazne menej?
Nižšia ziskovosť ja daná tým, že COOP Jednota prevádzkuje takmer 2000 predajní v mestách aj na vidieku s nákladnejšou logistikou zásobovania, zamestnáva 14 tisíc ľudí a v obchodnej činnosti stabilne udržiava najvyššie objemy predaja potravín od slovenských výrobcov, pričom čelí vysokému tlaku zahraničnej konkurencie. Viaceré analýzy Ministerstva financií SR zamerané na ceny základných potravín jednoznačne potvrdili, že nedošlo k nárastu ziskov na strane obchodu.
„Akákoľvek cenová regulácia alebo osobitné zdanenie vo vzťahu k maloobchodu by narušili cenotvorbu a existujúce obchodné vzťahy v celej agropotravinárskej vertikále, čo by prinieslo existenčné riziko pre mnohých domácich producentov potravín. Na strane poškodených by sa ocitli aj spotrebitelia, ako sa to udialo pri inflačných skokoch v Maďarsku spôsobených regulačnými zásahmi štátu,“ povedal Filip Kasana.
