Maslen na oživenej farme, dal prácu 30 ľuďom, v blízkej budúcnosti ich však bude potrebovať trojnásobok. Bezperspektívna dedina na severe Novohradu, z ktorej je zhruba rovnako ďaleko (cez 20 kilometrov) do Detvy i Lučenca, je odrazu studňou pracovných príležitostí a to najrozmanitejších profesií. Hľadá zručných a sebavedomých ľudí pre podnik moderného vidieka, ktorý stavia na všetkých príležitostiach, aké ponúka vrchárska krajina.
Kto má najväčšiu šancu? Určite traktoristi, lesní robotníci, stolári, ale aj mladí ľudia s nezvyčajnou kombináciou kovboj v sedle koňa a súčasne organizátor kultúrneho života, uplatnenie nájdu všetky rozhľadené hlavy. Vítaní sú tí, čo okúsili život v zahraničí a pochopili, čo najviac chýba súčasnému človeku.
Čítajte viac Tikajúca bomba v slovenských viniciach: prečo vinohradníci prehliadajú hrozbu, ktorá ich môže pripraviť o všetko hrozno?
Maslen v tom má jasno, súčasník oceňuje ekologicky obhospodarovanú krajinu, ktorá môže ponúknuť množstvo nielen tradičných aktivít, ale aj nové atraktivity. Podnikateľ obnovujúci Ábelovú vybudoval na lazoch, komu by to zišlo na um, amfiteáter. Ide o centrum ležiace v lone prírody, kde sa usporadúvajú rôzne spoločenské akcie či už v réžii firiem, alebo aj samotnej obce. Akési zrkadlo nášho života – minulého, súčasného ponúkajúce víziu budúcnosti. Dedina v zapadákove a s divadlom? Je to možné? Je.
Prakticky zmýšľajúci podnikateľ nazval amfiteáter jednoducho Kultúrne centrum 158. Číslovka nie je kótou v členitom ábelovskom teréne, ale popisným číslom svojráznej nehnuteľnosti. Tu tretieho septembra pod holým nebom odohrá činohra SND v najsilnejšej hereckej zostave hru Deti, inšpirovanú poviedkami Boženy Slančíkovej Timravy. Všetky lístky sú už vypredané. Skúpili ich firmy, obce, mestá a, pravdaže miestni. Je to hra o nich, o nás Slovákoch. Timrava v Ábelovej žila a realisticky opísala naše najväčšie neduhy – mľandravosť, nechuť meniť zabehnutý spôsob život, večné nariekanie, aj typické slovenské intrigy.
Maslen svojím podnikaním búra ťapákovčinu prežívajúcu v slovenskej náture. Z nemožného odrazu robí možné.
Krv nie je voda
Nebola to náhoda, že tento podnikavý muž uprel svoju pozornosť práve na Ábelovú. V každom z nás sa v istom okamihu života ozve volanie krvi. Jaroslav Maslen sa narodil v Banskej Bystrici, vyrástol na Fončorde, ale mestský chalan trávil víkendy a prázdniny na ábelovských lazoch v chalupe starých rodičov. Priviedla ho tam mama, rodená Ábelovčanka. Jej dedo vždy hospodáril na svojom, nevstúpil do družstva, gazdoval až do smrti na svojom a po svojom. O polstoročie neskôr sa k jeho životnej filozofii vrátil pravnuk.
Isté veci dedíme a hlboko v nás prežívajú, prebúdzajú sa po rokoch a vytrysknú so silou neskrotného gejzíru. Maslen vyštudoval Strednú technickú poľnohospodársku školu v Rimavskej Sobote. Po maturite ho zavolali ako každého zdravého mladíka na dva roky do armády a keď sa z nej vrátil, všetko bolo inak – ľudia, kde všetko dirigoval štát, mohli podnikať. Maslenov otec šikovný zámočník si založil firmu a syn mu zháňal – bol začiatok 90-tych rokov – všetko, čo od železa potreboval. Po istom čase spolu s bratom vybudovali prosperujúcu firmu na výrobu strešnej krytiny. Bezmála na dvadsať rokov sa ocitol v inom svete. Na nič nemal čas, firma rástla, podnikanie ho úplne pohltilo. Náhle mu zomrela mama a pozostalosť po nej, pôda predkov, ho priviedli do dediny detstva Ábelovej.
Foto: Jozef Sedlák
Uvidel zúboženú, vyľudnenú, starnúcu, bezperspektívnu dedinu so skrachovaným družstvom. „Posledný správca družstva rozpredal, čo malo akú takú hodnotu, čo sa dalo odmontovať, bolo odmontované, pôda bola po prenajímaná komusi, kto na nej nehospodáril, snažil sa iba brať dotácie, kšeftoval s nájomnými zmluvami.“ Tak vylíčil obraz spred 20 rokov Maslen. Keď prejavil záujem hospodáriť na starorodičovských lúkach a pasienkoch, oznámil mu predseda družstva v konkurze, že to nejde. To vravel človek manažujúci družstvo, ktoré roky neplatilo nájomné za pôdu vlastníkom pozemkov, ani dane obci. Lenže narazila kosa na kameň.
Čítajte viac Žltá pohroma: Kým sa Európa snaží o ekológiu, otepľovanie vypustilo na slovenské vinohrady tichého zabijaka
Maslen skoncentroval pôdu po predkoch, nebolo jej málo, 40 hektárov bol dobrý základ pre založenie rodinnej farmy. V tej chvíli mu začali Ábelovčania dávať pôdu nielen do nájmu. Uvideli, že svoj sa vrátil medzi svojich. Považovali ho za seriózneho človeka, za muža, slovo ktorého platí. Niektorí sa ho rovno pýtali, či zem nekúpi. Nemali už silu na nej hospodáriť, deti boli roztratené po šírom svete. Maslen pristal, pôda vo vrchoch nebola nikdy najvyššej bonity, neváhal do nej investovať. Priebežne s právnikmi rozmotával neprehľadné nájmy medzi predsedom družstva a vlastníkmi pôdy. Misky váh sa preklonili na jeho stranu a stál pred otázkou ako podnikať tam, kde družstvo v ponovembrovom chaose stroskotalo.
Farma mnohorakých príležitostí
Sever Novohradu pokrýva Krupinská vrchovina v kontakte s majestátnym Podpoľaním. Istú divokosť, nezlomnosť si tento kraj uchoval dodnes. Sú tu krásne lesy s čriedami vysokej zveri, diviaky, ale aj divé mačky, plaché rysy, líšky, vlky i medvede, na počudovanie nepremnožené, neobťažujúce ľudí, vzácne vtáky ako sokol sťahovavý či orol skalný. Pestrá fauna sa uchovala možno aj preto, že osídlenie je riedke.
Nebolo to tak vždy, ešte v prvej polovici 20. storočia žilo v Ábelovej tisíc ľudí, ktorí odišli do miest po industrializácii a kolektivizácii Slovenska. Jednu „dych berúcu“ premenu striedala druhá a vyvrcholila ponovembrovou chaotickou hospodárskou transformáciou, keď sa začal rozpadávať za socializmu vybudovaný priemysel a družstvá. Až keď kalné vody opadli, začalo sa vyjasnievať.
Maslen sa v obhospodarovaní krajiny vrátil na cestu, ktorú dávnym dávnom objavili predkovia. Dnes hospodáreniu, ktoré je citlivé voči životnému prostrediu. Stavil na chov dobytka a popri ňom rozvinul aj množstvo sprievodných hospodárskych aktivít. Od premeny mlieka v malej mliekarni na maslo, syry, jogurty, cez lov zveri v poľovnom revíre, ktorý leží v ábelovskom katastri, prechádzky v sedle koní panenskou horskou krajinou až po obnovu donedávna spustnutých domov, ktoré zariaďuje nábytkom.
Ten vyrábajú na farme vo vlastnej stolárskej dielni zo stromov vyťažených z pasienkov a lúk. Niektoré doslova v poslednom okamihu vyrvali spod vlády lesa. Robia to citlivo, najkrajšie stromy úchvatné solitéry ponechávajú v krajine, sú jej ozdobou i útočiskom pre stáda pasúceho sa dobytka. Dovedna už obnovili na lúky a pasienky na ploche dvesto hektárov. Všetko opísané sa odohráva v réžii spoločnosti AB laz. Názov je skratkou pre ábelovské lazy, ktoré po generácie obhospodarovali roľníci z Ábelovej.
Čítajte viac Posledná generácia hrdinov z maštale? Kríza ukázala, že Slovensko musí zabojovať o nových veterinárov
S Jaroslavom Maslenom chodíme po bývalom družstevnom dvore. Areál má desať hektárov a jeho nový majiteľ sa dokázal vysporiadať so stovkou vlastníkov pozemkov, na ktorom sa rozprestiera. Väčšina družstiev dodnes nemá pozemky pod svojimi dvormi vysporiadané, ľudia sú roztratení po niekdajšom Česko-Slovensku či cudzine. Čistota vlastníckych vzťahov je však základom k suverénnemu a čestnému hospodáreniu, poznamená Maslen.
Dvorom sa ozýva rev pásovej píly rozrezávajúcej kmene jaseňov, čerešní, orechov na fošne, aj automatu, ktorý z chorých kmeňov pripravuje palivové drevo. Z dosák zo zdravého dreva vyrábajú poctivý masívny nábytok. Vybavenie stolárskej či dnes skôr už nábytkárskej manufaktúry kúpili v Nemecku. Sú to staršie, ale spoľahlivé funkčné stroje. Medzi stolármi nachádzame aj Ukrajinca Vasila. Priviala ho sem vojna, tak ako 50 žien s deťmi, ktoré Maslen na začiatku vojny, keď tisíce ľudí utekalo z bojísk, prichýlil v domoch postupne ožívajúcej dediny.
Sebestačnosť a klimatická zmena
Potravinová sebestačnosť, tieto dve slová už pomaly nevnímame, naši politici o nej radi rečnia, ale kde sú činy? Za nimi musí stáť racionálna agrárna politika podporujúca činorodé poľnohospodárske podniky. AB Laz spustil mliekareň, ktorá produkuje pestrú paletu mliečnych výrobkov pod taktovkou Evy Tagajovej. Vyučená syrárka s viacročnou praxou, to je dnes vzácna odborníčka. Pracovala ďaleko od domu a keď zočila ponuku z ábelovskej farmy, neváhala. V ábelovskom chotári je do 500 chalupárov, tí sú spolu s miestnymi obyvateľmi, rekreantmi zákazníkmi mliekarničky.
Pravda, mlieko nie je nosným programom farmy, tým je chov mäsového dobytka. Na pasienkoch vidno niekoľko plemien, ktoré sa výborne dopĺňajú. Každému hneď do očí padne zriedkavý Škótsky náhorný dobytok. Menšie kravy s dlhou červenohnedou srsťou a zakrútenými rohami pomáhajú pri dočisťovaní pasienkov. Nerastú tak rýchlo ako Charolais, Angous či Limousine. ktoré sa popásajú na zrekultivovaných plochách, ale bez pracovitých nenáročných „škótiek“ by ušľachtilé francúzske plemená nedávali hory mäsa.
Na pasienku Pod lipou prežúva zelenú pašu jedno z ábelovských stád. Dovedna AB laz chová 850 zvierat, ktoré živia lúky a pasienky na 1300 hektároch. Tráva je tu pretkaná desiatkami voňavých bylín, je to najlepšia najzdravšia paša a najlacnejšia výroba krehkého hovädzieho mäsa. Stádo kráv oddychuje pod mohutnou vyše dve storočnou lipou. Pod ňou pred vyše 50 rokmi hľadala záchranu počas divokej zimnej fujavice Maslenova prababička, keď sa vracala z trhu. Nedožila rána. Zmrzla.
Dnes po tuhých zimách niet v Ábelovej ani stopy. Za posledných desať rokov sa oteplilo o 2,5 stupňa Celzia, vody je v chotári čoraz menej. Nechce sa tomu veriť, lebo počas reportážnej cesty leje ako z krhle. Lenže náhle lejaky sú odvrátenou stranou zjavnej klimatickej zmeny. V Ábelovej tak ako inde na Slovensku stoja pred otázkou ako zadržať na lúkach a pasienkoch čo najviac vody. Majú spracovaný projekt , ktorý bude financovať Brusel priamo z programu Horizont.
Čo spája Rím, Guadeloupe a Močidlá
Močidlá slúžili v minulosti na močenie konôp. Po kolektivizácii meliorácie zmenili celý chotár, konope sa prestali pestovať a terasy, jedno z mála miest, kde Ábelovčania dorábali obilie a zemiaky, zarástli.
"Keď sme ich vyčistili, objavili sme tu statné čerešne, ktoré rástli na pomedzí terás. Záber na rozkvitnuté stromy, ktorý ukázali v Bruseli slovenskí environmentalisti, pripomína veľkoleposťou oázu čerešní na Brdárke v okrese Revúca. Spolu s kvalitne spracovaným návrhom zadržiavania vody rozhodla fotografia o tom, že Ábelová sa ocitla medzi troma výnimočnými a ocenenými projektmi. Prvý predstavilo mesto Rím, druhý Francúzsko, ktoré zachraňuje prírodu na karibských ostrovoch Guadeloupe a tretí je slovenský z Ábelovej.
Nuž to čo neprešlo škrupulóznym posudzovaním slovenského ministerstva životného prostredia, dostalo podporu v priamej konfrontácii s európskymi konkurentmi. Príznačné pre to, ako využívame eurofondy. A ešte čosi, krátko po oznámení výsledkov súťaže nabehlo na účet obce 200-tisíc eur na odštartovanie projektu. Ten je ukážkou dobrej kooperácie obce a podnikateľského subjektu. Projekt realizujú v spolupráci s SPU Nitra. Už majú pozberané všetky dáta z terénu a na jar prikročia k realizácii potrebných úprav.
Čítajte viac Slovenskí farmári ledva prežili slintačku a teraz čelia ešte väčšej hrozbe: Lacný dovoz z Ukrajiny môže položiť celé odvetvie na kolená, varuje skúsený hospodár
Bokom od hlavných ciest zabudnutá Ábelová ožíva. Pre ľudí má čoraz väčšiu hodnotu krajina, kde prírode človek hospodárením neubližuje, nespráva sa voči nej koristnícky, ale necháva ju dýchať na prospech seba samého. Čaro horskej krajiny prichádzajú do Ábelovej objavovať ľudia z mesta, niekdajší vysťahovalci z vidieka. Majú kde skloniť hlavy. AB laz obnovuje pôvodné roľnícke domy. Dovedna je tu na prespanie 140 postelí.
Najväčším ťahákom je zašitá ulička Harryho Pottera, ktorú volajú aj inak na Spoločnom dvore. Stoja tu úchvatné roľnícke domy z prelomu 19. a 20 . storočia s nábytkom, ktorý pochádza zo stromov z ábelovských lúk vyrobený v stolárstve miestnej farmy. Ide o projekt z dnes toľko pretriasanej penziónovej výzvy. Pol milióna eur z verejných zdrojov naozaj slúži verejnosti a rozvoju obce.
Dedine, ktorej ešte nie tak dávno zvonilo do hrobu, svitá na lepšie časy. Tie prídu s ľuďmi, pre ktorých pripravuje AB laz bývanie v rekonštruovaných družstevných bytovkách. Kto dnes hodí do pľacu 14 bytov s ponukou nájomného bývania a neskoršou možnosťou odkúpenia? Kde sú mladí, tam sú deti. Maslen chystá sa oživenie materskej školy aj bývalej cirkevnej školy. Ábelová ukazuje, čo je to trvale udržateľný rozvoj a ako ho má vnímať podnikateľ, ktorému sa darí a u ktorého láska k rodnému kraju nie je prázdnym gestom.
