Odborník apeluje na vinohradníkov, aby dôsledne kontrolovali vinič a ak nájdu napadnuté rastliny, okamžite ich ešte pred zberom zničili. „Zbavte sa napadnutých krov teraz a nie až v zime," apeluje odborník.
Fytoplazma zlatého žltnutia viniča sa rýchlo šíri. Dnes sa oficiálne priznáva, že je na ploche okolo 30 hektárov. Dokážeme zastaviť jej šírenie?
Musíme. Keby sme nekonali, do pár rokov môže byť na stovkách až tisíckach hektárov. Otázka je, ako sa k tomu postavia vinohradníci.
Ako sa reálne správajú?
Mnohí v duchu zásady nedaj Boh, aby mi chorobu zistili, lebo budem mať problémy. Keď som v roku 2020 hovoril, že tu je zlaté žltnutie viniča, odznievalo unisono, že to nie je také nebezpečné, ako sa hovorí. Dnes však máme ohniská po celom južnom Slovensku, v okolí Nitry, Vrábeľ, vo Veľkom Krtíši. To nie je sranda, ale naozaj ide do tuhého. Nejeden vinohradník nebezpečenstvo pochopí, až keď nemá hrozno. Už pri 30-percentom výskyte napadnutých rastlín je to zlé. Vinohradníci, ktorí proti chorobe bojovali a odstránili choré kry, vinicu zachránili, lenže realitou je kalamita, s ktorou sa musíme pasovať.
Čítajte viac Žltá pohroma: Kým sa Európa snaží o ekológiu, otepľovanie vypustilo na slovenské vinohrady tichého zabijaka
Kto je zodpovedný za súčasný stav?
Na margo zodpovednosti iba toľko: možno mať také či onaké výhrady voči rezortu poľnohospodárstva či práci Ústredného kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, ale ÚKSUP urobil to, čo mu legislatíva prikazuje. Podľa zákona je povinnosťou vinohradníka, ktorý spozoruje rastliny s príznakmi karanténnej choroby, ohlásiť to najbližšiemu fytoinšpektorovi. Ten odoberie vzorky a dá ich analyzovať. Na stretnutiach s vinohradníkmi som sa stretol s dvoma názormi: poďme to riešiť a s opačným prístupom, veď príroda si s tým nejako poradí. Poradí, ale časom a na škodu vinohradníka.
Fytoplazma zlatého žltnutia viniča je karanténna choroba a štát môže nariadiť aj likvidáciu vinice. Nie je toto kameň úrazu?
Ako to riešili vo Francúzsku? Pred siedmimi rokmi tam biovinárovi, ktorý sa súdil so štátom, práve štát prikázal chemicky ošetriť vinicu, aby sa choroba nešírila ďalej. Záujmy všetkých vinohradníkov sú nadradené záujmom jednotlivca. To platí aj na Slovensku, kde ÚKSUP môže nariadiť použiť insekticídne prípravky na ničenie cikádky Scaphoideus titanus, ktorá je prenášačom fytoplazmy. Situáciu komplikuje to, že mnohí vinohradníci nemajú vinohrady ani evidované.
Na Slovensku asi nič zvláštne. Čím si to vysvetliť?
Do roku 1989 sme mali družstevné a malé súkromné vinohrady. Po revolúcii si hobby vinári súkromné viničky pospájali a odrazu tu máme vinohradníkov s celkovou výmerou od jedného do troch hektárov. Sú rozptýlené v chotári, ale nie sú zaregistrované. Povinnosť registrovať vinice platí od výmery 0,10 ha, pri ovocných sadoch je to od 0,30 ha. Aká je tu vymožiteľnosť práva? No nijaká.
Dobehla nás minulosť?
Ako vidno, áno. Veci treba riešiť nekompromisne, tak ako vo Francúzsku v roku 2012 alebo v Taliansku o štyri roky neskôr.
Cikádka Scaphoideus titanus je prenášačom nákazy. Kto prvotne zavliekol fytoplazmu do viniča?
Stalo sa to prostredníctvom infikovaných štepov zo škôlok. Pri zakladaní viníc treba nakupovať materiál len z certifikovaných škôlok. Je to drahé poučenie pre tých, čo chceli ušetriť a nakúpili, ako sa vraví, mačku vo vreci. Treba sa teda sústrediť na škôlky, na to čo ponúkajú. Aj ony musia byť predmetom záujmu štátu.
Čítajte viac Najlepšie vína na Slovensku dostali ocenenie. Pozrite si rebríček víťazov
Vo vinohradoch cvrlikajú najmenej dve cikády, nie je to len Scaphoideus titanus, ale aj cikáda žilnatka vírusonosná, s ktorou sa spája choroba stolbur. Rozlíšiť tieto choroby je problém aj pre odborníkov. Ako si s tým majú poradiť vinohradníci, najmä tí malí?
Ťažko odlíšime stolbur od zlatého žltnutia viniča, bez laboratórnych rozborov to nevieme stopercentne určiť. Dôležité je objaviť napadnuté rastliny a tie nekompromisne likvidovať. Najbezpečnejšie je už v zárodku potlačiť šírenie choroby. Akonáhle máme viac ako 30 až 40 percent rastlín so symptomatickými príznakmi, ako je žltnutie listov pri bielych odrodách, červenanie listov pri modrých odrodách, skrúcanie listov, treba vinohrad zlikvidovať. To predsa nechceme. Najlepšie je prejsť vinicu ešte do začiatku zberu. Odkladať veci na zimu neradím.
Je situácia zvládnuteľná?
Zo skúseností dobrých vinohradníkov vidno, že jeden človek (traktor a pomocník) vie za deň spraviť dva hektáre. Pravda, to sa bavíme o začínajúcej fáze, jednom percente výskytu. Každých 50 až 100 metrov treba odstrániť jeden koreň, ale akonáhle je napadnutých 20 až 30 percent, je to nereálne. Musíme zachytiť nástup choroby, preto apelujem urobiť, čo sa dá, ešte do zberu.
A čo ak je napadnutá len časť rastliny?
Ak je napadnutý jeden ťažeň, jeden letorast, môžem sa usilovať hlavu koreňa zmladiť, vo výške kolena odstránim nadzemnú časť a zapestujem si novú nadzemnú časť, nový kmienik a ťažeň. Podotknem, má to zmysel, ak mám napadnutý jeden letorast na rastlinke. Ak je napadnutá celá nadzemná časť rastliny, všetky listy a letorasty, treba zlikvidovať celú rastlinu, okamžite spáliť na bezpečnom mieste, aby som nemal zdroj šírenia. Zdôrazním, robme to teraz, lebo cikády lietajú počas celej vegetácie. V zime môže byť neskoro.
Prečo explodovalo zlaté žltnutie viniča práve v roku 2025?
Minulý rok bol mimoriadne stresujúci. Prišla skorá jar, vysoké teploty, sucho. Stresované kry sú menej odolné ako tie, o ktoré aj v ťažkom roku bolo dobre postarané. A opäť tu máme rok plný extrémnych prejavov počasia. Z pozorovaní vyplýva, že najviac napadnuté sú stresované vinice, a to na zlých pôdach, kde nie je pravidelná agrotechnika, kde sa "preplodila“ vinica, kde nie je dostatočná starostlivosť. Videl som vinohrady v dobrej kondícii, majiteľ sa o ne staral, mal tam zlaté žltnutie do dvoch percent, vedľa bol vinohrad, kde vinohradník kašľal na vinicu a mal 35-percentné napadnutie. Tá choroba je nielen o zmene klímy, ale aj o prístupe vinohradníka k vinohradu.
Čítajte viac V Pezinku udeľovali vinárskych Oskarov. Kto sa stal tohtoročným šampiónom?
Vidíte svetlo na konci tunela?
Myslím si, že napokon nájdeme riešenie. Škodca je živý organizmus, ktorý má exponenciálny nárast plodenia potomstva, potom sa objaví jeho prirodzený nepriateľ. Všimnime si vrtivku orechovú. Vo veľkovýrobe už funguje ochrana, vieme orechy dopestovať a v malopestovateľských podmienkach sa objavujú prirodzení nepriatelia zlatoočko, vtáctvo. Nastolenie rovnováhy však nepríde do roka či dvoch, ale po dlhšom období. Nájdeme prostriedky aj proti zlatému žltnutiu i proti prenášačovi choroby cikádkam, ale súčasne musíme odstrániť z krajiny staré neproduktívne vinohrady, kde majú cikádky podmienky ako v raji. Ak chceme minimalizovať škody, musíme prírode pomôcť.
