Cieľom opatrenia má byť najmä zlepšenie bezpečnosti na cestách a kvality ovzdušia v celej Európskej únii (EÚ). Kritici však upozorňujú, že na to doplatí najmä chudobnejšia časť populácie. Práve ľudia s nižšími príjmami si totiž nemôžu dovoliť kupovať nové autá a teraz by si navyše mohli každoročne priplácať desiatky eur za jazdenie na tých starých.
Na Slovensku aktuálne platí, že na prvú technickú a emisnú kontrolu s novým autom musíte zájsť až po štyroch rokoch. Následne na kontroly treba chodiť každé dva roky. Analýza európskeho združenia ACEA pritom ukázala, že roku 2022 bol u nás priemerný vek automobilov 14,7 roka. Priemer v celej EÚ je pritom 12 rokov, čo znamená, že Slováci jazdia na podstatne starších autách ako ľudia v ostatných členských krajinách.
Čítajte viac Vodič v Bratislave spôsobil nehodu, odišiel a spôsobil ďalšiu. Zranili sa traja ľudia
Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) by sa povinnosť absolvovať technickú kontrolu každý rok dotýkala 800-tisíc automobilov na Slovensku, čo by predstavovalo náklady dokopy približne 64 miliónov eur. Podľa dát ministerstva vnútra jazdilo ku koncu júna tohto roka na našich cestách vyše 2,7 milióna osobných áut – zmeny by sa tak mohli dotknúť každého tretieho motoristu.
Kontroly sa výrazne predražia
Generálny sekretár Spoločenstva majiteľov a technikov STK (SMaT) Andrej Číž hovorí, že suma, ktorú za STK šoféri platia, by zároveň mohla stúpnuť až dvojnásobne v porovnaní s aktuálnymi sadzbami. Jednotlivé stanice si totiž budú musieť zadovážiť aj drahé technológie, aby splnili nové štandardy, s ktorými únia prichádza. Išlo by napríklad o prístroje na meranie počtu pevných častíc či emisií oxidov dusíka. Ich nákup by jednu stanicu mohol vyjsť približne na 80-tisíc eur, čo sa následne premietne do cien pre zákazníkov.
„Ak dnes stojí priemerná STK 85 eur, po schválení zmien môže táto suma narásť až na 170 eur. V Nemecku je priemerná cena 150 eur a po týchto zmenách môže pokojne narásť až na 300 eur," približuje Číž. Podľa odborníka to spôsobí problémy aj prevádzkovateľom staníc. Tí budú musieť preškoľovať personál, ktorý bude pracovať s modernejšími technológiami.
Podľa APZD by návrh mohol spôsobiť problémy tak vodičom, ako aj automobilkám. „Upozorňujeme, že trvalým zvyšovaním tlaku na náklady majiteľa vozidiel (či už technickými kontrolami, ekologickými daňami, alebo povinným vybavením nových vozidiel), ktorý spôsobuje ustavičné zvyšovanie ceny vozidiel, sa doprava stáva ,luxusom', čím sa znižuje dostupnosť mobility a klesá konkurencieschopnosť. EÚ prišla za posledných päť rokov o vyše 13 miliónov zákazníkov, ktorí si nekúpili nové vozidlá kvôli ich cene a drahým technickým vybaveniam, ktoré sú povinné z EÚ legislatívy," píše asociácia v rámci pripomienkového konania k smernici.
Čítajte viac Asociácia nemocníc: Štátne záchranky neznamenajú automaticky lepšie riešenie
Problém s častejšími technickými kontrolami osobných áut má aj ministerstvo dopravy. To sa už síce vyjadrilo, že podporuje návrh na zmenu smernice, ktorá je v platnosti už od roku 2014, no s každoročnou návštevou STK pre staršie vozidlá nesúhlasí.
Na nepriaznivé sociálne a ekonomické dosahy upozorňujú aj ďalšie organizácie. Ministerstvo práce odporúča označiť negatívne sociálne vplyvy materiálu, pretože návrh zvyšuje výdavky dotknutých domácností. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tiež navrhuje dôslednejšie prehodnotiť ekonomické a sociálne dosahy, keďže finančná sila obyvateľstva na Slovensku je slabá a bežný občan si po vyradení starého vozidla nemôže dovoliť kúpiť nové.
Zmeny by však mohli priniesť problémy aj firmám. Napríklad Klub 500, združujúci firmy s viac ako 500 zamestnancami, upozorňuje, že náklady pre spoločnosti, ktoré prevádzkujú flotily osobných vozidiel, by sa podstatne zvýšili. „V súčasnosti platný interval kontrol je dostatočný a neexistujú jednoznačné dôkazy o tom, že by častejšie kontroly prispeli k výraznému zvýšeniu bezpečnosti alebo zníženiu emisií. Navyše takéto opatrenie by znamenalo zvýšenie administratívnej a finančnej záťaže, čo je v priamom rozpore s cieľmi EÚ o znižovaní byrokracie a podpore konkurencieschopnosti. Klub 500 podporuje opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti a ekologickosti," uviedlo podnikateľské združenie vo svojej pripomienke k návrhu.
Budú cesty bezpečnejšie?
Číž zo SMaT pre Pravdu povedal, že častejšie návštevy servisných pracovísk nie sú jediným problémom. Či autá spĺňajú normy, by sa po novom mohlo kontrolovať nielen na staniciach STK, ale aj priamo na cestách. „Zavádzajú sa napríklad nové metódy merania pevných palivových častíc, oxidov dusíka alebo hluku. Meranie týchto veličín by malo prebiehať diaľkovo," hovorí odborník, ktorý za problém považuje aj to, že zatiaľ nie je jasné, ako sa bude v premávke určovať konkrétne vozidlo s vyššími emisiami. EÚ totiž podľa neho k tomu neposkytla podrobnejšie stanovisko.
Ministerstvo dopravy vo svojom predbežnom stanovisku k návrhu napísalo, že bude požadovať bližšiu špecifikáciu zariadení na diaľkovú kontrolu vozidiel. Podľa rezortu totiž ide o novú kontrolnú metódu, ktorá sa doteraz pri cestných kontrolách nepoužívala, pričom EÚ nepribližuje, ako by to malo celé v praxi fungovať.
Čítajte viac Zdieľané cyklo-bus pruhy rozdeľujú motoristov a cyklistov. Ide o dobré riešenie alebo sú len pre odvážnych?
Čo sa však týka Európy – tá si od nových pravidiel sľubuje zníženie počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení. Odhady hovoria, že by sa v rokoch 2026 až 2050 mohlo na európskych cestách zachrániť asi 7 500 životov. „Návrh sa zameriava na nebezpečné vozidlá, ktoré prispievajú k nehodám, smrteľným úrazom a zraneniam,“ informovala už skôr EK.
S týmto argumentom však mnohé odborné organizácie nesúhlasia. RÚZ vo svojich pripomienkach uvádza, že v návrhoch chýba dôkladnejšia analýza vplyvu technických kontrol na nehodovosť, a príčinná súvislosť medzi nehodou a technickým stavom vozidiel je menšia ako jedno percento. Aj APZD upozorňuje, že roku 2024 bolo na Slovensku len 17 dopravných nehôd spôsobených technickou chybou vozidla.
Naopak, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Národná asociácia STK zavedenie prísnejších pravidiel podporujú. Tvrdia, že staršie vozidlá sú náchylnejšie na vznik technických porúch a dvojročný interval kontrol nemusí byť postačujúci. Podľa nich štatistiky nehodovosti môžu byť skreslené, pretože polícia má tendenciu priradiť zavinenie nehody ľudskému faktoru aj v prípadoch, kde mohol hrať rolu technický stav vozidla.
„Pravidelná technická kontrola predstavuje jeden z garantov bezpečných ciest a zároveň poistku, že aj v prípadoch, keď vodič neudržiava vozidlo vo vyhovujúcom stave z vlastného presvedčenia alebo pocitu zodpovednosti, tak urobí minimálne preto, aby technickou kontrolou prešiel. V prípade zistenia závažných nedostatkov na technickej kontrole sa totiž vozidlo stiahne z premávky, až kým nebudú tieto nedostatky odstránené," komentuje plány Bruselu Národná asociácia STK.
Čo bude ďalej?
Verejné pripomienkovanie k európskej legislatíve sa už na Slovensku skončilo. „Návrh pôjde do Európskeho parlamentu na jeseň tohto roku do prvého a druhého čítania a do hlasovania. Vôľa je taká, aby to bolo prijaté už na jeseň tohto roku,“ približuje ďalší postup Číž.
Expert na problematiku zároveň kritizuje pasívny prístup slovenských úradníkov. „Je zlé, keď naši úradníci iba pasívne preberajú z európskej smernice do našej legislatívy opatrenia bez akejkoľvek diskusie,“ hovorí a dodáva, že ministerstvo podľa neho zmeškalo možnosť, keď sa veci dali ovplyvniť v prospech slovenských vodičov.
Čítajte viac Energia spod zeme a hlavy plné nápadov: Cesta rodiny zo Zemného od nedôvery banky až k značke kvality a európskemu uznaniu
Ak sa smernica v navrhovanom znení schváli, Slovensko ju bude musieť prebrať do svojej legislatívy a novelizovať viacero zákonov a vyhlášok vrátane zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Ministerstvo dopravy uviedlo, že časový priebeh zavádzania nových pravidiel zatiaľ nevie odhadnúť. Ak by sa však zmeny skutočne schválili už na jeseň tohto roka, krajiny EÚ budú mať k dispozícii prechodné obdobie na ich zapracovanie do svojej legislatívy. Účinky návrhu by sme tak mohli pocítiť v priebehu najbližších rokov.
SNS chcela kontroly predlžovať
Koaličná strana SNS prišla s iniciatívou na zmenu pravidiel pre povinné technické a emisné kontroly (STK a EK) už v polovici minulého roka. Podľa návrhu, ktorý načrtol v tom čase ešte poslanec Rudolf Huliak (teraz minister športu a cestovného ruchu, pozn. red.), by sa interval kontrol pre jazdené vozidlá mohol predĺžiť zo súčasných dvoch na tri roky a pri nových autách to malo byť zo štyroch na päť rokov.
Hlavným argumentom strany bolo, že Slováci si nemôžu dovoliť pravidelne kupovať nové autá a súčasnú frekvenciu kontrol vnímajú ako formu „šikanovania". Tento návrh by podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského motoristi privítali, keďže by im ušetril peniaze za poplatky, ktoré sa pohybujú priemerne od 65 do 95 eur.
Iniciatíva SNS je podložená štatistikami, ktoré ukazujú, že technický stav vozidla je príčinou nehôd len v zlomkovom percente prípadov. Argumentom je aj vysoká úspešnosť vozidiel na kontrolách – roku 2023 bolo takmer 87 percent kontrolovaných vozidiel vyhodnotených ako spôsobilých na premávku, čo naznačuje ich dobrý stav.
Najväčšou prekážkou pre návrh národniarov je však záväzná smernica Európskej únie (EÚ). Táto legislatíva stanovuje maximálne lehoty pre kontroly – prvá po štyroch rokoch a následne každé dva roky. Slovensko sa už teraz nachádza na hornej hranici toho, čo EÚ povoľuje. Niektoré okolité krajiny ako Nemecko, Rakúsko a Poľsko majú dokonca prísnejšie pravidlá a prvú kontrolu vyžadujú už po troch rokoch.
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského je situácia jednoznačná. Aj keby slovenský parlament schválil zákon v rozpore s európskou smernicou, nariadenie EÚ by malo prednosť pred domácou legislatívou. To v praxi znamená, že poslanci môžu súčasné intervaly nanajvýš skrátiť, ale nie ich predĺžiť. Akákoľvek snaha SNS presadiť predĺženie lehôt by sa tak ocitla v patovej situácii, keďže by bola v priamom rozpore s platnými a nadradenými európskymi predpismi.
