Vládne strany o novom kole konsolidácie rokovali už trikrát a dnes večer sa k tejto téme zídu opäť. Zatiaľ verejnosti ani sociálnym partnerom nepredstavili žiadne konkrétne opatrenia. „Koaličná rada sa drží zásady, že konsolidácia by mala byť rovnocenne znášaná štátom, podnikateľským sektorom a občanmi,“ stručne informoval Úrad vlády SR o doterajších výsledkoch rokovaní.
Kamenického tlačí čas aj preto, že do hraničného termínu, keď už musí byť hotová legislatíva ku konkrétnym opatreniam, zostávajú iba približne dva týždne. Ak chce totiž vláda, aby rozpočet na rok 2026 prešiel parlamentom v novembri, kabinet musí schváliť konsolidačné materiály najneskôr na začiatku septembra. Vláda by tak stihla zákon predložiť do Národnej rady na októbrovú schôdzu, teda bez časových sklzov.
Hoci jednotliví koaliční partneri už o svojich sporiacich návrhoch hovoria otvorene, verejnosť sa podľa predsedu vlády o konkrétnych bodoch, z ktorých bude konsolidácia poskladaná, dozvie až vtedy, keď vládny trojlístok dosiahne úplnú dohodu. Kamenický doplnil, že zhoda je zatiaľ na prvých dvoch desiatkach opatrení – to podľa ministra predstavuje približne polovicu potrebných zmien. Z toho je zrejmé, že vláda by mohla predstaviť približne 40 konkrétnych opatrení, ktoré pomôžu s napĺňaním štátnej kasy.
Čítajte viac Migaľ chce klepnúť po prstoch internetovým gigantom: na Slovensku podnikajú miliardové zahraničné firmy, ale neplatia takmer nič
Tvrdenie o rovnocennom rozložení šetrenia naznačuje, že približne jednu tretinu konsolidácie (zhruba 667 miliónov eur) zaplatia priamo občania – to je viac, ako plánuje vláda v tomto roku vybrať napríklad na kritizovanej transakčnej dani (vyše 574 miliónov eur).
Otázne stále zostáva, v akej forme bude štát tieto peniaze vyberať. Zatiaľ je isté iba to, že si od budúceho roka nebudeme priplácať za teplo, elektrinu a plyn. Koalícia sa totiž dohodla, že energodotácie budú určené pre 90 percent domácností, čo nás všetkých bude stáť 435 miliónov eur, z ktorých podstatnú časť sme v prípade adresnej pomoci mohli ušetriť. Premiér rovnako odmieta tvrdenia opozície, že daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej základná sadzba stúpla od začiatku tohto roka z 20 na 23 percent, má narásť o ďalšie dve percentá. „Žiadny takýto návrh neexistuje,“ komentoval Fico.
Kto môže zaplatiť viac?
Z vyjadrení koaličných politikov vyplýva, že od začiatku roka 2026 by si mohli okrem bežných ľudí výrazne priplatiť aj firmy a banky. „Je neuveriteľné, že banky v čase, keď sa mnohým ľuďom ťažko žije, vykážu za pol roka čistý zisk viac ako 570 miliónov eur,“ vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) s tým, že ho v tejto súvislosti prekvapil postoj koaličného partnera. Kamenický totiž podľa neho neprišiel s návrhom na ďalšie zdanenie bánk.
Bankové domy už teraz podliehajú mimoriadnemu zdaneniu, ktoré súčasná vláda schválila na konci roka 2023. Mechanizmus funguje na princípe postupne klesajúcej sadzby. Kým v roku 2024 banky odvádzali štátu 30 percent zo svojho zisku pred zdanením, pre aktuálny rok 2025 sadzba klesla na 25 percent. Podľa platnej legislatívy by mal tento trend pokračovať a na budúci rok 2026 sa mala sadzba znížiť na 20 percent. Podľa Slovenskej bankovej asociácie zaplatia banky do spolčeného rozpočtu tento rok asi 600 miliónov eur.
Strana Hlas okrem spomínaného hovorí aj o dani z hazardu či vojny a o výraznejšom zdanení reťazcov. „Na príjmoch štátu by sa určite mali väčšou mierou podieľať tí, ktorí aj za súčasnej náročnej situácie dosahujú vysoké zisky, ale dane nie raz platia vo svojich domovských štátoch, a nie na Slovensku. Bavme sa predovšetkým o bankách, o obchodných reťazcoch. Pokojne hovorme o dani z vojny. Nech za vojnu platia tí, ktorí na nej zarábajú,“ dodal Šutaj Eštok.
Čítajte viac Zvyšovania daní bolo dosť, analytici posielajú vláde recept, ako ušetriť dve miliardy eur: úplne zrušte 13. dôchodky a obmedzte prídavky na deti
Spomínaná daň z vojny by sa týkala zbrojoviek, ktoré podľa ministra vnútra majú zisky z vojnových konfliktov. Hlas zároveň hovorí, že nebude súhlasiť s akýmkoľvek navyšovaním výdavkov na zbrojenie – strana naráža najmä na to, že štáty NATO sa zhodli, že ich výdavky na obranu majú v priebehu najbližších rokov narásť na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Dlhodobo sa tiež hovorí o tom, že pomôcť s konsolidáciu by mohlo aj vyššie zdanenie hazardu. V tejto súvislosti je zatiaľ známy iba postoj ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nom. Smer), ktorý trvá na tom, aby aktuálna 27-percentná sadzba z hrubého zisku stávkových kancelárií stúpla maximálne o jedno percento.
So svojim šetriacim návrhom medzičasom prišiel aj šéf rezortu investícií Samuel Migaľ (nom. Smer). Minister v zastúpení štátneho tajomníka Radomíra Šalitroša priniesol na koaličnú radu návrh na zavedenie digitálnej dane, ktorá by sa dotkla viacerých zahraničných firiem. Očakávaný výnos pre štátnu štátnu kasu sa počíta na desiatky miliónov eur ročne.
„Na Slovensku podnikajú miliardové firmy, ale tu nezaplatia takmer nič – reklamy na Facebooku, videá na YouTube, ubytovanie cez Booking či predplatné streamingu Netflix, Disney+, alebo taxi služba Bolt,“ napísal na sociálnej sieti Šalitroš.
Opatrenia zacielené na naše peňaženky
Na základe aktuálnych diskusií o konsolidácii verejných financií na Slovensku sa medzi kľúčové možnosti, ktoré má vláda k dispozícii, javia aj zmeny v zdaňovaní príjmov, rušenie štátnych sviatkov či ďalšie otvorenie druhého dôchodkového piliera. Každé z týchto opatrení by sa dotklo peňaženiek občanov iným spôsobom a prináša so sebou odlišné ekonomické dôsledky.
Jednou z najčastejšie skloňovaných možností v rámci ďalšieho šetriaceho balíka je vyššia daňová záťaž pre lepšie zarábajúcich. Vláda by mohla pristúpiť k zavedeniu novej, vyššej sadzby dane z príjmov pre fyzické osoby, ktorá by sa týkala príjmov nad určitou hranicou, napríklad nad 4-tisíc alebo 5-tisíc eur mesačne.
Takéto progresívne zdanenie je politicky často prezentované ako nástroj solidarity, kde bohatší prispievajú do spoločného rozpočtu viac. Okrem priameho zvýšenia sadzby dane je v hre aj úprava alebo zrušenie niektorých daňových výnimiek, prípadne zvýšenie zdravotných odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) alebo zamestnancov s nadštandardnými príjmami, čím by sa efektívne zvýšilo celkové daňovo-odvodové zaťaženie.
Návrh na zrušenie jedného alebo viacerých štátnych sviatkov, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja, sa v konsolidačných debatách objavuje pravidelne. Hlavným argumentom je ekonomický prínos – každý pracovný deň navyše znamená nárast HDP, vyššiu produkciu firiem a v konečnom dôsledku aj vyšší výber daní a odvodov do štátnej kasy. Napríklad tento rok prvýkrát prídeme o voľno počas 1. septembra (Deň Ústavy SR), ktorý súčasná vláda vyškrtla zo zoznamu sviatkov už na konci roku 2023. Minulý rok tento deň pripadol na nedeľu.
Medzi šetriace návrhy, o ktorých už skôr hovoril Ficov kabinet, patrí aj zrušenie jedného štátneho a jedného cirkevného sviatku. Toto opatrenie by do štátnej kasy mohlo priniesť až 300 miliónov eur. Vláda zatiaľ naznačila, že ako prvý na „odstrel" by mohol prísť 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
Čítajte viac Slovensko stráca stámilióny eur pre čierny biznis. Huliak chce tvrdo zasiahnuť proti nelegálnym kasínam
Ďalším opatrením, ktoré by v budúcnosti mohlo ľudí výrazne zabolieť, je otváranie II. dôchodkového piliera. Aktuálne si doň peniaze každý mesiac odkladajú asi dva milióny ľudí, ktorí majú dokopy našetrené viac ako 17 miliárd eur. Pre vládu ide o pomerne lákavý a rýchly spôsob, ako získať nemálo peňazí.
Tento krok by sporiteľom umožnil z piliera vystúpiť a presunúť svoje úspory do Sociálnej poisťovne, prípadne dočasne pozastaviť svoje príspevky. Pre štátnu kasu by to krátkodobo znamenalo presmerovanie desiatok až stoviek miliónov eur, ktoré by inak išli na súkromné účty sporiteľov, priamo do priebežného systému Sociálnej poisťovne. Odborníci však dlhodobo varujú pred rizikami takéhoto kroku. Každé takéto otvorenie totiž oslabuje stabilitu a dôveryhodnosť systému súkromných úspor na dôchodok a znižuje budúce penzie ľudí, ktorí sa rozhodnú vystúpiť. Ide tak o získanie financií na úkor budúcich generácií dôchodcov.
Šetrenie na strane štátu
Šutaj Eštok už naznačil, že by sa ministrom a poslancom v období konsolidácie mohli zmraziť platy. Táto zmena by patrila do kategórie okresávania výdavkov štátu. Okrem toho by štát v tejto „kolónke" mohol ušetriť napríklad aj na prepúšťaní štátnych úradníkov či rušení ministerstiev, o ktorom vlády hovoria už celé roky. Napríklad Fico hovoril o „30-percentnom reze" v ich radoch už na začiatku roku 2024. Podľa prepočtov odborníkov by sme tak mohli ušetriť viac ako 1,2 miliardy eur, no v praxi k takémuto výraznému kroku nikdy nedošlo.
Kamenický po prvom rokovaní ku konsolidácii upozornil, že všetky ministerstvá budú musieť šetriť. „Musím povedať, že za mňa aj za premiéra bola požiadavka, aby sme robili veľké opatrenia na strane výdavkov. Koľko bude to percento, vám oznámim potom, keď to bude dohodnuté. Ale bude sa tu schvaľovať aj balík, kde teda každé jedno ministerstvo bude musieť škrtať dosť podstatnú sumu. Nebudem to prezrádzať, ale to sú veci, ktoré ešte patria na koaličnú radu,“ povedal pred niekoľkými dňami minister.
S vlastným návrhom v tomto smere prišiel aj predseda SNS Andrej Danko. Ten by rád okresal počet samosprávnych krajov na Slovensku z ôsmich na štyri. Podľa šéfa národniarov by to prinieslo úsporu vo výške pol miliardy eur.
Čítajte viac Energie by mohli zdražieť o stovky eur, vláda sa už dohodla, komu s faktúrami pomôže. Odborník: predstava, že dotácie potrebuje toľko ľudí, je scestná
Zatiaľ čo Smer odkázal, že by Dankov návrh podporil, strana Hlas by o tejto téme ešte chcela diskutovať. „Z hľadiska úspor na budúci rok v rámci konsolidácie nám to asi veľké finančné prostriedky neušetrí, ale sme pripravení debatovať o tom, aby sa znižovali aj počty vyšších územných celkov, ale po odbornej debate. Musíme to urobiť spoločne,“ dodal Šutaj Eštok.
Z mozaiky návrhov, ktoré sa vláde ponúkajú, je zrejmé, že finálny konsolidačný balíček musí byť výsledkom kompromisu. Rezort financií zároveň musí vyskladať balíček tak, aby bol politicky priechodný a nespôsobil príliš veľké sociálne napätie. Pre občanov, firmy aj samotný štát tak zostáva kľúčová otázka, ktorú z možných horkých piluliek im koalícia napokon na začiatku septembra naordinuje. Ani doterajšie zvýšenie DPH či novú daň z finančných transakcií totiž verejnosť neprijala práve s nadšením.
Prečo musí vláda šetriť a čoho sa firmy boja?
Kým sa verejná debata sústreďuje na hľadanie dvoch miliárd eur pre budúcoročný rozpočet, v pozadí tiká omnoho väčšia časovaná bomba. Ekonómovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varujú, že skutočná potreba šetrenia v najbližších troch rokoch sa šplhá k astronomickej sume takmer päť miliárd eur. Na druhej strane stoja zamestnávatelia, ktorí bijú na poplach pred unáhlenými krokmi. Slovensko sa tak ocitá v kliešťach medzi hrozbou nekontrolovateľného dlhu a rizikom, že narýchlo prijaté opatrenia môžu ekonomiku poškodiť ešte viac.
Aby sme si sumu päť miliárd eur dokázali predstaviť, stačí si uvedomiť, že je porovnateľná s celým ročným rozpočtom ministerstva školstva alebo zdravotníctva. Nejde pritom o sumu, ktorú možno nájsť jedným veľkým škrtom. Podľa RRZ si vyžaduje systematické a trvalé úsilie. Dôvodom, prečo je situácia tentoraz vážnejšia, je nepríjemná kombinácia dvoch faktorov – prognóza hospodárskeho rastu sa znížila, čo znamená menej peňazí v štátnej kase, zatiaľ čo nové zákony natrvalo zvýšili výdavky štátu. Rozpočtové nožnice sa tak roztvárajú z oboch strán a úloha vlády je o to ťažšia.
Ekonómovia z rady preto varujú, že bez okamžitých a trvalých opatrení bude Slovensko hospodáriť s neudržateľne vysokými deficitmi, čo povedie k rapídnemu rastu verejného dlhu. Matematika je neúprosná – akékoľvek zlyhanie pri šetrení v budúcom roku bude znamenať, že v tých nasledujúcich budú musieť byť opatrenia ešte prísnejšie a bolestivejšie. Odkladanie problému ho len zväčšuje a predražuje. Do tejto napätej situácie vstupuje hlas zamestnávateľov združených v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ), ktorí sa obávajú, že konsolidácia „za každú cenu“ môže napáchať obrovské škody. Varujú, že opatrenia prijaté narýchlo a bez odbornej diskusie môžu poškodiť konkurencieschopnosť slovenských firiem a vytvoriť nepredvídateľné podnikateľské prostredie, ktoré odradí domácich aj zahraničných investorov.
Ich výzva je v podstate prosbou o predvídateľnosť a rešpekt k pravidlám. Požadujú čas na analýzu dosahov, aby mohli prísť s konštruktívnymi alternatívami, ktoré by minimalizovali negatívne vplyvy na ekonomiku a zamestnanosť. Inými slovami, pýtajú sa, či je rozumné hasiť požiar spôsobom, ktorý môže zničiť základy celého domu.
Cieľom celej tejto snahy nie je len úprava čísel v tabuľkách, ale zabezpečenie dlhodobej stability krajiny. Všetko smeruje k dodržaniu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako „dlhová brzda“. Prekročenie jej limitov by mohlo spustiť reťazovú reakciu: finančné trhy by stratili dôveru v schopnosť Slovenska splácať svoje záväzky, čo by okamžite predražilo financovanie štátneho dlhu. Každé euro požičané na dôchodky, platy učiteľov či opravy ciest by bolo drahšie. V krajnom prípade by bola ohrozená schopnosť štátu financovať svoje základné funkcie.
Slovenská vláda sa tak ocitá v nezávideniahodnej pozícii – musí konať rýchlo, aby upokojila rozpočtových strážcov a trhy, no zároveň čelí tlaku, aby nekonala unáhlene a nezničila krehký ekonomický rast. Nadchádzajúce týždne ukážu, či sa podarí nájsť krehkú rovnováhu medzi týmito dvoma protichodnými požiadavkami.
Čítajte viac Štát minul desiatky miliónov eur na pomoc, ktorú väčšina ľudí nepotrebuje. V čase šetrenia je to luxus, hovorí expert
