Analytici z INESS argumentujú, že štátna kasa má príjmov dosť. Kým v rokoch 2015 – 2019 tvorili dane a odvody v priemere 33,5 % HDP, v roku 2025 to má byť až 36,7 % HDP. K vyšším príjmom prispela okrem zvyšovania daňového zaťaženia aj rekordne nízka nezamestnanosť, vďaka ktorej platí dane a odvody viac ľudí.
Skutočný problém vidí inštitút na strane výdavkov. Tie podľa neho dramaticky narástli zo 41,6 % HDP v predkrízovom období na očakávaných 48,5 % HDP v tomto roku. „Sociálne balíčky predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou, podielom výdavkov sme už dobehli aj nepomerne bohatšie Dánsko,“ uvádza INESS vo svojej analýze. Vláda podľa nich aj pre rok 2025 schválila nové výdavky za viac ako dve miliardy eur.
Kde ušetriť miliardy?
Ak sa vláda v treťom konsolidačnom balíku opäť zameria len na príjmy, bude podľa INESS pokračovať v plytvaní a neefektivite. To sa prejaví na pomalšom raste ekonomiky, miezd a celkovej životnej úrovne. Inštitút preto navrhuje zamerať sa na adresnosť sociálnych dávok a zefektívnenie štátu.
INESS predložil konkrétny zoznam opatrení, ktorými by sa dalo ušetriť presne 2 miliardy eur, čím by sa splnili konsolidačné ciele bez ďalšieho zaťažovania občanov a firiem:
Úplné zrušenie 13. dôchodku: úspora 912 mil. eur
Obmedzenie prídavku na dieťa (úspora 1/3): úspora 277 mil. eur
Skrátenie rodičovského príspevku na 2 roky: úspora 261 mil. eur
Návrat k podpore núdznych pri obedoch zadarmo v školách: úspora 160 mil. eur
Úspory vo vysokom školstve (zníženie počtu učiteľov na úroveň ČR): úspora 136 mil. eur
Racionalizácia siete škôl (zrušenie príspevku pre málotriedky): úspora 106 mil. eur
Zrušenie podpory hypoték: úspora 53 mil. eur
Zrušenie dávky tehotenské: úspora 49 mil. eur
Zrušenie alebo obmedzenie vlakov zadarmo: úspora 33 mil. eur
Zníženie podielu absolventov magisterského štúdia na priemer EÚ: úspora 13 mil. eur
Varovanie pred zlými riešeniami
Inštitút zároveň varuje pred škodlivými nápadmi, ako je zníženie príspevkov do 2. piliera či zavedenie nových sektorových daní. „Banky budú tento rok platiť štátu 42 % zo zisku. Aj to sa zjavne politikom zdá málo,“ konštatuje INESS. Diskutované zdaňovanie obchodných reťazcov označuje za „absurdnú daň z neschopnosti štátu šetriť“, ktorú v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia v cenách tovarov.
Podľa INESS je najvyšší čas priznať si, že sociálny štandard postavený na hesle „dávky patria všetkým bez ohľadu na príjem“ je hlavnou príčinou vysokých deficitov. Prioritou vlády by mal byť hospodársky rast, ktorý je jediným garantom zvyšovania blahobytu. Neustále zvyšovanie daní a nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia tento rast podľa inštitútu dusia a odrádzajú domáce aj zahraničné investície.
