Premiér Robert Fico (Smer) návrh národniarov okamžite podporil. „My sme za to pripravení zahlasovať, nemáme s tým žiadny problém," komentoval návrh koaličného partnera predseda vlády s tým, že všetko stojí na strane Hlas. Tá sa k tejto myšlienke vyjadrila oveľa zdržanlivejšie.
Hlas na čele s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom síce hovorí, že sa nebráni debate o tejto téme, no zároveň trvá na tom, aby akejkoľvek zmene predchádzala hĺbková odborná diskusia a široká politická zhoda. Šéf rezortu vnútra, pod ktorého reforma verejnej správy spadá, zároveň pragmaticky schladil očakávania o rýchlych úsporách. Povedal, že v rámci šetrenia pre budúci rok by takáto zmena nepriniesla takmer žiadny efekt.
„Z hľadiska úspor na budúci rok v rámci konsolidácie nám to asi veľké finančné prostriedky neušetrí, ale sme pripravení debatovať o tom, aby sa znižovali aj počty vyšších územných celkov, ale po odbornej debate. Musíme to urobiť spoločne,“ dodal Šutaj Eštok.
Model, s ktorým prišla SNS, sa odvoláva na historické usporiadanie krajiny – podľa národniarov by sa Slovensko malo deliť na Bratislavu, západ, stred a východ. Argumentujú veľkou úsporou peňazí, ktorá by po okresaní počtu úradov a odstránení duplicít nastala. Návrh podporuje aj mimoparlamentná Strana vidieka, ktorej šéfuje minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smer).
Čítajte viac Zasadá koaličná rada. Má prebrať zrušený tender, spomína sa aj konsolidácia
Dlhoročný spor o kraje
Súčasná diskusia o možnom znížení počtu samosprávnych krajov nie je ani zďaleka prvá. Mapa Slovenska a počet jeho regiónov sú predmetom politických a odborných sporov prakticky od vzniku samostatnej republiky v roku 1993. Aktuálne platný model ôsmich krajov – Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický a Prešovský – má za sebou kontroverzný vznik a odvtedy čelí pravidelnej kritike.
Počas väčšiny socialistickej éry, v rokoch 1960 až 1990, bolo Slovensko rozdelené na tri veľké kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský. Tento systém bol v spoločnosti hlboko zakorenený a mnohí ho dodnes považujú za prirodzenejší, keďže lepšie kopíroval veľké historické regióny.
V roku 1990 boli tieto kraje ako symbol centralizovanej moci zrušené a nastalo prechodné obdobie, keď štátna správa fungovala len na úrovni okresov. Prelom nastal až v roku 1996 počas vlády Vladimíra Mečiara. Práve vtedy bol prijatý zákon, ktorý nakreslil súčasnú mapu ôsmich krajov a 79 okresov. Toto delenie bolo od začiatku kritizované ako politicky motivované, s cieľom posilniť vplyv vtedajšej vládnej moci bez ohľadu na prirodzené historické či ekonomické väzby v regiónoch.
Je dôležité rozlišovať dva kľúčové roky. Kým v roku 1996 vznikli kraje ako územné jednotky pre výkon štátnej správy (krajské úrady), až v roku 2001 sa z nich v rámci veľkej reformy decentralizácie stali samosprávne kraje – spomínané VÚC. Až od tohto času si občania volia svojich predsedov (županov) a poslancov, ktorí rozhodujú o regionálnych cestách a nemocniciach, stredných školách, kultúre či sociálnych službách.
Čítajte viac Opozícia chce pre konsolidáciu zmraziť platy poslancom. Michelko: Politici by do toho vstupovať nemali
Odvtedy sa myšlienka na zníženie počtu krajov pravidelne vracia. Najbližšie k realizácii bola počas vlády Ivety Radičovej (2010 – 2012) v rámci veľkej reformy verejnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa, pozn. red.). V jej rámci sa vážne počítalo so znížením počtu VÚC na tri alebo štyri, ale po predčasnom páde vlády sa tento plán nikdy nezrealizoval. Téma ožívala v teoretickej rovine aj počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, no pre politickú nestabilitu sa nikdy nedostala do finálnej fázy. Súčasný návrh SNS tak rozhodne nie je úplnou novinkou.
Samosprávy zmeny odmietajú
Opozičné hnutie KDH v tejto súvislosti hovorí „o dymovej clone", ktorá má prekryť absenciu skutočného plánu na ozdravenie verejných financií. Hnutie upozorňuje na potrebu reformy verejnej správy, ktorá má byť spojená s decentralizáciou moci – volajú po presunutí kompetencií a financií na samosprávy. „Vidíme, že štát nevládze a treba mu pomôcť práve v tom, aby riešil iba tie základné funkcionality, ako sú obrana, národné záujmy, zahraničie, bezpečnosť a podobne. Ale nech sa nesnaží likvidovať to, čo funguje,“ reaguje na návrh KDH.
Opozícia zároveň kritizuje netransparentný spôsob, akým bol návrh predložený – bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy a diskusie s tými, ktorých sa najviac týka. „Vláda prichádza s dôležitými témami fungovania štátu bez toho, aby vnímala ich komplexnosť,“ upozorňuje hnutie. Progresívne Slovensko (PS) spochybňuje rozsah úspory, ktorú by malo opatrenie podľa SNS priniesť. „Samotné zrušenie krajov neprinesie úsporu pol miliardy eur. Úspory z menšieho počtu úradníkov by sa pohybovali v jednotkách až desiatkach miliónov, čo dokáže vláda nájsť aj vo vlastných výdavkoch,“ povedala poslankyňa PS Jana Hanuliaková.
Najsilnejšia kritika však zaznela priamo od predstaviteľov samospráv. Proti návrhu z dielne SNS sa postavili Samosprávne kraje Slovenska (SK8), Únia miest Slovenska (ÚMS) aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Posledné z menovaných združení prinieslo kľúčový argument, ktorý spochybňuje hlavný motív reformy – rýchlu úsporu. Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že príprava takejto komplexnej zmeny by si vyžiadala minimálne jedno celé volebné obdobie. „Reálny vplyv na verejné financie by sa prejavil až v nasledujúcom volebnom období, teda minimálne o päť rokov,“ vysvetlil a dodal, že samosprávne kraje za 24 rokov svojej existencie jasne preukázali svoju životaschopnosť.
Čítajte viac Kamenický naznačil, ako bude vyzerať ďalšia konsolidácia. Musíme ušetriť miliardy eur, aké budú nové opatrenia?
SK8, ktoré priamo zastupuje dotknuté kraje, varuje pred negatívnymi dosah na občana. Redukcia krajov by podľa nich znamenala, že rozhodovanie o cestách, školách či sociálnych službách by sa presunulo ďalej od ľudí, čo by znížilo kvalitu a dostupnosť služieb a oslabilo by to ťažko budovanú regionálnu identitu. Problémom podľa nich nie je počet krajov, ale nedokončená decentralizácia a pretrvávajúce duplicity medzi štátom a samosprávou.
Únia miest Slovenska vo svojej kritike zašla ešte ďalej a označila návrh za „nesystémový a ad hoc“, ktorý nie je podložený žiadnymi dátami. Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka nemôže byť skutočná reforma postavená na „nepremyslených pokusoch a vyhláseniach“. Únia varuje, že takýto krok by bol krokom späť k centralizácii moci a zvyšoval by „riziko návratu autokracie“.
