Ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) pritom už pred niekoľkými mesiacmi začalo s prvými krokmi smerom k adresnej pomoci. Rezort pred časom spustil zber dát, ktorý má určiť, ktoré domácnosti sú energeticky zraniteľné a treba im prispieť zo štátneho rozpočtu na varenie či kúrenie. Saková zároveň hovorí, že adresná pomoc naberá reálne kontúry – premiérovi už stihla predstaviť viacero alternatív, ako by mohla fungovať.
„Zhodli sme sa na tom, že v čase konsolidácie nemôžeme nechať domácnosti bez pomoci. Ak dôjde k dohode koaličných partnerov, pomoc im prinesieme aj od januára 2026. Kľúčom pre prijímateľov dotácií bude najmä výška ich príjmu a spotreby," dodala ministerka s tým, že všetky procesy budú automatické a ľudia nebudú musieť riešiť papierovačky a žiadať o pomoc na úradoch.
Nedávne Ficove slová však naznačujú trochu iný scenár. Premiér totiž tvrdí, že vládnej koalícii sa chystá predložiť mechanizmus, ktorý by od začiatku budúceho roka dotoval väčšinu domácností. Plány, o ktorých hovorí predseda vlády, sú však v kontraste so Sakovej tvrdeniami o adresnej pomoci. „De facto ide o pokračovanie plošnej pomoci, ale s tým, že bude vylúčený úzky okruh, možno desať percent, domácností," komentoval premiérov návrh pre televíziu ta3 expert z webu energie-portal Radovan Potočár.
Čítajte viac Saková: Máme pripravené rôzne varianty adresnej pomoci s energiami. Chceme, aby bola rýchla a efektívna
Saková medzičasom špecifikovala, že prioritou jej rezortu je pomáhať hlavne ohrozeným skupinám. Podľa nej ide najmä o neúplné rodiny, dôchodcov, zdravotne znevýhodnených ľudí či nezamestnaných. Tieto skupiny sú priamo ohrozené energetickou chudobou.
INESS vypočítal, že ak by vláda pomohla napríklad 200-tisíc najviac ohrozeným domácnostiam mesačným príspevkom vo výške 30 eur, stálo by nás to 72 miliónov eur ročne. V prípade, že by adresné dotácie fungovali na základe podobného mechanizmu, znamenalo by to, že štát ušetrí odhadom 300 miliónov eur.
Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je na Slovensku takto ohrozených približne 150-tisíc z celkovo asi dvoch miliónov domácností – teda čosi menej ako osem percent. Ak by však v koalícii napokon prešlo riešenie, o ktorom hovorí Fico, všetko by bolo otočené naruby. Pomoc by bola vymedzená negatívne – namiesto skupiny ľudí, ktorí by ju mali dostať, by bola vyčlenená časť domácností, ktorá je nedostane. Podľa zjednodušeného prepočtu by sa dotácie nemuseli týkať približne 200-tisíc vysokopríjmových domácností, ktoré si s vyššími faktúrami poradia aj bez zásahu štátu.
Koľko to bude stáť?
Pomoc funguje tak, že štát uhradí distribútorom plynu a tepla rozdiel medzi zmrazenými cenami, ktorých výšku vláda nariadením určí, a trhovými cenami. Na vysvetlenie – ani bez zásahu štátu v podobe nariadení o energodotáciách u nás nie sú ceny určované voľným trhom. Stanovuje ich ÚRSO na základe procesu, ktorý kombinuje trhové princípy ochrany spotrebiteľov. Regulátor je teda pomyselným prvým stupňom ochrany pred vysokými cenami energií. Druhým je potom spomínané uhrádzanie účtov zo strany štátu.
Na ukážku toho, ako to v praxi funguje, si ako príklad zoberme rodinu, ktorá býva v rodinnom dome a na kúrenie a ohrev vody spotrebuje za rok 20 MWh zemného plynu. ÚRSO na základe vývoja na trhoch určí na rok 2026 regulovanú (trhovú) cenu plynu pre domácnosti vo výške 100 eur za MWh. Bez zásahu štátu v podobe nášho „druhého stupňa ochrany" by táto rodina za rok zaplatila za plyn 2-tisíc eur. Vláda sa však rozhodne ochrániť domácnosti a nariadením určí maximálnu (zmrazenú) cenu plynu, ktorú môžu dodávatelia účtovať – stanoví ju na 50 eur za MWh.
Čítajte viac Slovensko znova pomáha Ukrajine s dodávkami plynu. Na východ putujú milióny kubíkov
S pomocou štátnej dotácie zaplatí takáto domácnosť za plyn len 1 000 eur a priamo tak ušetrí polovicu nákladov. Z nášho zjednodušeného príkladu potom vyplýva, že dodávateľ komodity (napríklad SPP) by mal podľa ÚRSO za 12 mesiacov celkovo dostať 2-tisíc eur, ktorých platbu si podelí štát a spotrebitelia. Polovica z tohto účtu sa zaplatí z verejnej kasy a druhá polovica z domáceho rozpočtu.
Pri elektrine to funguje trocha inak. Vláda sa totiž už v roku 2022 dohodla so Slovenskými elektrárňami na zamrazení cien na úrovni, ktorá platí aj teraz – teda spomínaných 61 eur za MWh elektrickej energie (bez dohody by cena mohla byť výrazne vyššia). Elektrárne sa tak vzdávajú časti zisku za to, že ich štát nebude mimoriadne zdaňovať. Za posledné roky takto prišli približne o 800 miliónov eur a podľa toho, čo teraz naznačil premiér Fico, by tento model mohol pokračovať aj na budúci rok.
Otázne je, koľko môžeme ušetriť, ak prestaneme s dotáciami len pre desať percent najbohatších domácností, ako to navrhuje predseda vlády. Zatiaľ máme len predstavu o tom, koľko by mohlo stáť, ak by sme pokračovali v plošnej pomoci. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto forma energodotácií vyšla na budúci rok na vyše 370 miliónov eur.
Vďaka tomu, že už od roku 2026 nedostanú dotácie všetci, by mohol štátny rozpočet výrazne ušetriť. V hre je však stále veľa premenných, a to, koľko to napokon naozaj bude, sa dozvieme až po predstavení konkrétneho návrhu.
Čítajte viac Ako bude vyzerať uťahovanie opaskov za miliardy eur? Firmy odkazujú vláde, aby vyložila karty na stôl
Pomôžu nám eurofondy?
Analytik INESS Radovan Ďurana pre Pravdu povedal, že akákoľvek pomoc, ktorá je poskytovaná viac ako polovici domácností, nedáva zmysel. „V žiadnej krajine nemôže byť viac ako polovica domácností chudobná, naopak, zle je nastavená latka toho, čo je príjmovo normálna domácnosť. Výsledkom sú obrovské fiškálne náklady nielen v energetickej podpore domácností, ale napríklad aj v rodinnej politike, ktorá trpí tým istým problémom. Všetky domácnosti s dieťaťom považuje za chudobné. Vysoký deficit nás preto nemôže prekvapovať, ale je potrebné politikom neustále pripomínať, že presne týmto smerom sa uberáme na grécku cestu. Raz sa tieto hody na dlh skončia," vysvetlil odborník.
Hoci ministerstvo hospodárstva v súvislosti so zberom dát hovorí o prepájaní stoviek databáz dodávateľov a distribútorov jednotlivých komodít či zisťovaní dát o ľuďoch zo zdravotnej a Sociálnej poisťovne, stále ešte nevieme ani to, ktoré domácnosti tvoria spomínaných „horných desať percent".
Novinkou by však mohlo byť financovanie mechanizmu energodotácií. Fico totiž naznačil, že by nám s tým mohli pomôcť peniaze z eurofondov – tvrdí, že z tohto dôvodu začína Slovensko intenzívne komunikovať s Európskou komisiou (EK). „EK prisľúbila Slovensku pomoc pri hľadaní spôsobov, ako využiť nevyčerpané eurofondy určené pre nás – pre diverzifikačné projekty alebo energopomoc. Zástupcovia EK tiež prisľúbili možnosť zrýchleného posudzovania prípadných predložených schém štátnej pomoci," dodalo k tejto možnosti ministerstvo hospodárstva.
Čítajte viac Ukrajina v júli napĺňala zásobníky rekordným tempom, najviac plynu prúdilo z Maďarska a Slovenska
V reakcii na tieto informácie však napríklad platforma Budovy pre budúcnosť, ktorá sa zaoberá podporou obnovy budov, upozorňuje, že využitie eurofondov bude iba dočasným riešením v prípade energeticky neefektívnych stavieb. V čase rastúcich cien a neistoty pri dodávkach plynu hovorí o tom, že je potrebné posilniť program Obnov dom.
„Ak chceme domácnostiam skutočne pomôcť, musíme im umožniť znížiť spotrebu – nielen dotovať ich vysoké účty. Obnova domov dokáže trvalo znížiť závislosť od plynu aj výdavky štátu. Európske prostriedky by sme nemali míňať na plátanie dier, ale využiť ich na systematické znižovanie spotreby a závislosti slovenských domácností od plynu,“ uviedla riaditeľka platformy Katarína Nikodemová.
Scenárov je viac
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení pre Pravdu zdôraznila, že v čase, keď musíme konsolidovať, je potrebné, aby sa pomoc s účtami za energie dostala len k tým domácnostiam, ktoré to skutočne potrebujú. V opačnom prípade podľa firiem hrozí, že peniaze sa použijú tam, kde nie sú potrebné. To následne zvýši tlak na verejné financie a zároveň zníži priestor na adresnú pomoc.
„Plošná pomoc je síce jednoduchšia, ale dlhodobo neudržateľná. Ak by sa prešlo na skutočne adresný systém, Slovensko by mohlo ušetriť stovky miliónov eur a zároveň zlepšiť efektívnosť verejných výdavkov," povedala hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Čítajte viac Cesta autom do práce aj teplo domova budú luxusom? Ako nová "daň" z Bruselu zmení náš bežný život
Ani niekoľko mesiacov po tom, čo predstavitelia štátu začali hlasnejšie hovoriť o potrebe adresných dotácií, však stále nevieme, ktorou cestou sa Slovensko napokon vydá. Možností je viacero. Analytik Potočár vysvetľuje, že tou najjednoduchšou by bolo vyselektovanie všetkých dôchodcov s podpriemernými penziami či domácností s väčším počtom detí. Podľa odborníka však kroky ministerstva hospodárstva spojené s masívnym zberom dát o ľuďoch naznačujú výraznejšie ambície.
Potočár hovorí, že Sakovej rezort sa môže v tomto momente vybrať dvoma rôznymi smermi. Jednou možnosťou je, že za ohrozené budú považované tie domácnosti, ktoré vynakladajú vopred stanovené percento svojich príjmov na energie. Štát však môže dotovať aj tých ľudí, ktorým po odrátaní výdavkov na plyn a teplo nezostane určitá suma peňazí na účte. Vláda napokon môže urobiť aj to, že zastropuje ceny len do určitej výšky spotreby. Ak človek spotrebuje napríklad viac plynu, ako bude určené, mohol by mať trhové ceny.
Čo sa týka pomoci 90 percentám domácností, o ktorej hovoril premiér, tá by závisela od nastavenia konkrétnych limitov. jednoducho – záležať bude na tom, ako štát stanoví napríklad príjmovú hranicu, po ktorej prekročení už domácnosť pomoc nedostane. No z indícií, ktoré nám ponúka ministerka hospodárstva či premiér, zatiaľ nie je jasné, ako bude konkrétny model pomoci v praxi vyzerať. Viac budeme zrejme vedieť až v najbližších mesiacoch, no minulý rok sme sa finálneho rozhodnutia vlády o podobe dotácií dočkali až niekoľko týždňov pred koncom roka.
Čítajte viac Vyhral Fico prvé kolo? Brusel sľubuje pomoc s ruským plynom. Slovensko žije zo zliav Gazpromu, premiér žiada ešte väčší ústupok
