Jedným z kľúčových aktérov v tomto smere je Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Ako jeden z troch pilierov sociálneho dialógu tripartity vydala únia dôraznú výzvu adresovanú vláde. RÚZ požaduje okamžité zverejnenie kompletného návrhu nových konsolidačných opatrení. Dôvodom je zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR, ktoré sa má uskutočniť už o dva týždne – 18. augusta. Zamestnávatelia považujú za absurdné, že sa majú k najväčšiemu balíku reforiem za posledné roky vyjadrovať bez akýchkoľvek podkladov, ktoré by dostali dopredu.
Pokiaľ by sa opäť stalo, že návrh bude do programu tripartity zaradený na poslednú chvíľu, nebudeme to len odmietať – budeme to považovať za vedomé ignorovanie postavenia sociálnych partnerov a priamy útok na dôveryhodnosť celého procesu sociálneho dialógu,“ avizujú zamestnávatelia.
Podľa posledných informácií týkajúcich sa konsolidácie, ktoré sprostredkoval minister práce Erik Tomáš (Hlas), však ešte ďalší balík šetriacich opatrení nie je pripravený.
Čítajte viac Odborári ukázali vláde ako ušetriť miliardy eur: zrušte ministerstvá, ktoré vznikli z politických dôvodov. Zdaňte luxus, nie prácu
Päťmiliardový účet
RÚZ sa obáva, že narýchlo a bez odbornej diskusie prijaté opatrenia môžu poškodiť konkurencieschopnosť slovenských firiem, zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie na neúnosnú mieru a vytvoriť nepredvídateľné podnikateľské prostredie, ktoré odradí domácich aj zahraničných investorov. Požadujú preto čas na dôkladnú analýzu vplyvov navrhovaných zmien, aby mohli do diskusie vstúpiť s kvalifikovanými pripomienkami a konštruktívnymi alternatívami, ktoré by minimalizovali negatívne dosahy na ekonomiku a zamestnanosť. Ich výzva je v podstate prosbou o predvídateľnosť a rešpekt k zavedeným pravidlám.
Naliehavosť situácie s konsolidáciou zdôrazňujú čísla z dielne Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Pohľad do strednodobého horizontu ukazuje, že v súčte za roky 2025, 2026 a 2027 sa celková potreba konsolidácie šplhá k astronomickej sume takmer päť miliárd eur. Aby sme si túto čiastku vedeli predstaviť, je porovnateľná s ročným rozpočtom celého ministerstva školstva alebo zdravotníctva.
Nejde pritom o sumu, ktorú je možné ušetriť jedným veľkým škrtom. Naopak, vyžaduje si to trvalé a systematické úsilie naprieč celým týmto obdobím. RRZ zdôrazňuje, že akékoľvek zlyhanie pri dosiahnutí konsolidačného cieľa v roku 2025 by automaticky znamenalo, že v nasledujúcich rokoch by museli byť prijaté opatrenia ešte prísnejšie a bolestivejšie, aby sa dobehol sklz. Táto kumulatívna povaha dlhu znamená, že odkladanie problému ho len zväčšuje a predražuje pre budúcnosť.
Čítajte viac Fico: Lacná pracovná sila je minulosť, transakčnú daň upravíme, rast potiahnu investície
Dôvodom, prečo je potreba konsolidácie „výraznejšia“ ako v minulosti, je kombinácia dvoch negatívnych faktorov. Na jednej strane bola prognóza hospodárskeho rastu revidovaná smerom nadol, čo znamená nižšie očakávané príjmy štátu. Na druhej strane boli schválené nové zákony, ktoré natrvalo zvyšujú výdavky. Rozpočtové nožnice sa tak roztvárajú z oboch strán a úloha vlády je o to ťažšia. „Ešte viac teda platí, že ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude vykazovať neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rapídne rastúci verejný dlh," upozorňujú ekonómovia z rady.
Je dôležité zdôrazniť, že cieľom konsolidácie je predovšetkým zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a dodržiavanie limitov ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako „dlhová brzda“. Prekročenie týchto limitov by mohlo viesť k strate dôvery na finančných trhoch, následnému predraženiu financovania štátneho dlhu a v krajnom prípade k ohrozeniu schopnosti štátu financovať svoje základné funkcie ako školstvo, zdravotníctvo či dôchodky.
Čítajte viac Ekonomiku spomalí vládna konsolidácia, hovoria analytici. Hore ju ťahajú domácnosti
Bude vyššia DPH?
Opatrenia sú stále v nedohľadne a ticho okolo nového balíka využila opozícia. Najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko (PS) minulý týždeň informovala, že kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) sa chystá zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na 25 percent. Už v rámci predchádzajúcich konsolidačných balíkov sa DPH zvyšovala z 20 na 23 percent a takéto opatrenie by prinieslo ešte výraznejšie zdraženie v obchodoch a zároveň by naplnilo štátnu kasu stovkami miliónov eur.
„Podľa našich informácií sa chystajú opäť zvýšiť DPH, tentoraz o dva percentuálne body, ľudia si teda môžu opäť pripraviť svoje peňaženky. Toto pokračovanie Ficovej drahoty, to je už drahota na steroidoch. Opäť sa inšpirovali a chystajú to maďarskou cestou. V Maďarsku majú síce najvyššiu DPH, majú tam aj transakčnú daň. Toto je to, čo po Maďarsku s radosťou kopírujú, ale v Maďarsku majú zároveň jednu z najnižších daní z práce,“ povedal poslanec za PS Štefan Kišš.
Premiér však ďalšie zvyšovanie tejto dane odmietol. „Dôrazne sa ohradzujem proti klamstvu Progresívneho Slovenska o zvyšovaní DPH na 25 percent. Takýto zámer nikdy nebol, ani nebude,“ zdôraznil Fico.
Do tejto debaty sa zapojila aj RÚZ, ktorá odmieta, aby sa o zvyšovaní daňového zaťaženia či o zmenách s dosahom na trh práce rozhodovalo „o nich bez nich“. Trvajú na tom, že každý takýto krok musí byť výsledkom transparentnej odbornej diskusie a riadneho legislatívneho procesu. „RÚZ je pripravená konštruktívne rokovať a podieľať sa na hľadaní zodpovedných riešení konsolidácie verejných financií. Očakávame však, že dialóg bude vedený transparentne, odborne a so skutočným rešpektom voči všetkým partnerom a obyvateľom tejto krajiny,“ dodali zamestnávatelia.
Vláda však má aj viacero iných možností šetrenia ako len ďalšie zvyšovanie nepriamych daní. Napríklad Konfederácia odborových zväzov (KOZ) presadzuje balík opatrení zameraný na najsilnejšie ekonomické subjekty – navrhujú opätovné zavedenie bankového odvodu, zvýšenie firemnej dane na 22 percent, zdanenie dividend, ale aj nové dane z luxusných nehnuteľností, digitálnych služieb či sladených nápojov. Naopak, zamestnávatelia akékoľvek zvyšovanie daní vnímajú ako absolútne tabu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ potvrdil len to, že vláda uvažuje nad výraznejším zdanením hazardu.
Na strane výdavkov je situácia ešte komplikovanejšia, keďže návrhy na šetrenie narážajú na priamy odpor premiéra Fica. Podnikateľské organizácie predložili rozsiahly zoznam škrtov, ktorý zahŕňa napríklad zrušenie predčasných dôchodkov po 40 rokoch, rekreačných poukazov, 13. dôchodkov či bezplatného cestovania vlakom pre študentov a seniorov.
Čítajte viac Kamenický má v zásobe ďalšie opatrenia. Aké nové šetrenie a dane môžu prísť?
Taktiež volajú po zoštíhlení štátu cez rušenie rezortov alebo dokonca vyšších územných celkov. Predseda vlády však tieto kľúčové návrhy označil za neprijateľné a politicky nerealizovateľné. Paradoxne, v jedinom bode sa zamestnávatelia zhodnú s odborármi – obe strany volajú po zrušení novovytvorených a podľa nich zbytočných ministerstiev. Minister Kamenický síce deklaruje, že vláda plánuje šetriť a on sám nemá „žiadne červené čiary", no bez politickej dohody na citlivých sociálnych opatreniach, po ktorej volajú firmy aj odborári, zostáva priestor na výraznejšie úspory veľmi obmedzený.
