Pod holým nebom zostávajú letné obilniny ešte na zhruba 20 percentách plôch. Ak sa vyčasí, potom by zber obilia mal trvať už len pár dní. Povedal to Jozef Rebro, jeden z najskúsenejších znalcov slovenského aj európskeho trhu s obilninami a olejninami, člen Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností (ZVKSaOS). Táto organizácia roky mapuje situáciu vo výrobe, spracovaní a obchode s obilninami.
Jedným z hlavných Rebrových žatevných posolstiev je, že prestáva platiť priama úmera medzi dorobeným množstvom obilia a jeho cenou, ako aj cenou potravín, ktoré sa z neho vyrábajú. Môže za to nielen počasie, ktoré výrazne ovplyvňuje kvalitu zrna, ako aj svetový obchod s potravinami. Ten reaguje na globálnu ponuku a vzhľadom na turbulentnú medzinárodnú politickú situáciu aj na meniace sa toky tovarov. To bezprostredne ovplyvňuje aj hospodárenie slovenských poľnohospodárov a v konečnom dôsledku aj slovenských domácností.
Čítajte viac Fico bol na žatve: Farmárom z poľa odkázal, aby priniesli chlieb, sľúbil im milióny a ochranu pred lacnými potravinami z Ukrajiny
Rebro zároveň upozornil, že na konečnú cenu chleba, ale aj ostatných potravín, najmä hydinového a bravčového mäsa, do ktorých obilie vstupuje ako krmivo, vplývajú čoraz významnejšie ceny energií – zemného plynu, pohonných látok , elektriny, ale aj transakčná daň ako konsolidačné opatrenie a iné vplyvy, povedzme minimálna mzda, príplatky za prácu v noci či cez sviatky víkendy. Lenže to nič nemení na fakte, že bez pšenice, ktorej podiel na cene chlebíka sa odhaduje zhruba okolo jednej štvrtiny, sa bochník chleba neupečie, rovnako bez kvalitného jačmeňa sa nevyrobí slad potrebný na produkciu piva, alebo výrobu kŕmnych zmesí pre ošípané. Obilie je jednoducho základom našej každodennej existencie.
Karty mieša nielen Ukrajina
Tona potravinárskej pšenice stála pred rokom na Slovensku okolo 180 eur, tohto roku je zhruba rovnaká. Oveľa lepšie sa predáva tvrdá cestovinárska pšenica, kde cena je najmenej o 50 eur vyššia. Do ceny významne prehovorilo počasie. Vysokú kvalitu má len obilie, ktoré poľnohospodári stihli pozberať do júlových dažďov. Môže ísť o produkciu v rozsahu 40 až 50 percent z celkovej očakávanej úrody pšenice 2,036 milióna ton .
Od chvíle, čo vstúpila na európsky trh s obilím Ukrajina, sa predáva slovenská pšenica oveľa ťažšie. Obilie od susedov totiž začalo obsadzovať dva najvýznamnejšie slovenské trhy – nemecký a taliansky. Situáciu však nezmenili len ukrajinskí producenti a za nimi stojaci európsky či zahraničný kapitál, ale aj Rusko, Turecko, alebo aj Rumunsko.
Rumunsko príkladne využilo členstvo v Európskej únii nielen na posilnenie samotnej produkcie obilnín, ale zmodernizovalo aj svoj čiernomorský prístav v Constanci, ktorý mu umožnil exportovať obilie do tretích krajín. O pozície tradičného exportéra do severnej Afriky prišlo Francúzsko, čo bol na jednej strane dôsledok nielen vplyvu počasia, ale aj nových hráčov na trhu s obilninami. Konštatoval to Ondrej Fačkovec, predseda ZVKSaOS.
Čítajte viac Kedysi naši dedovia na poli „makali“ rukami. Dnes sa to robí úplne inak, mReportér Marián ukázal, ako
Slovensko nikdy v minulosti nevyvážalo toľko obilia, slnečnice, reply a kukurice ako v posledných dvoch desaťročiach. Celkom určite to má priamy súvis s rozpadom živočíšnej výroby. Na priamu ľudskú výživu potrebuje krajina s 5,4 milióna obyvateľmi spotrebuje okolo 600-tisíc ton obilnín. Všetko ostatné obilie a kukuricu, dovedna sa ich ročná produkcia pohybuje okolo 4 miliónov ton, skonzumovali v minulosti hydina, ošípané a dobytok.
Exportujeme zrno a dovážame mäso
Počty hospodárskych zvierat však dramaticky upadli a tak je nevyhnutnosťou obilniny vyvážať. Až do vstupu Ukrajiny bol export obilnín, dobrým biznisom, nové krajiny s rýchlym potenciálom rastu však menia situáciu.
„Slovensko sa môže presadiť len kvalitou, čo sa mu darilo v posledných rokoch predovšetkým pri pestovaní a predaji tvrdej pšenice. Pestovateľské plochy durumky rástli medziročne tempom päť ať desaťtisíc hektárov ročne,“ povedal v tejto súvislosti Jozef Rebro. Tohto roku pestovatelia zberajú triticum durum – tvrdú pšenicu z 90-tisíc hektárov.
„Tá, ktorú pozberali do dažďov, má excelentnú kvalitu, takú, akú som nevidel za posledných 25 rokov,“ konštatoval Ondrej Fačkovec. Lenže nadštandardnej produkcie je len jedna štvrtina, ďalšia štvrtina spĺňa parametre štandardu, nuž a ostatnú časť negatívne poznamenal dážď. Napriek nevyspytateľnosti počasia je však podľa Fačkovca zrejmé, že poľnohospodári sa musia orientovať v produkcii obilnín na špičkovú kvalitu. V južnej Európe vypadli tradiční producenti tvrdej pšenice, ktorým v dôsledku klimatickej zmeny, ktoré prinieslo suchá, klesli úrody pod hranicu rentability.
Čítajte viac Expert na potravinárstvo: Ukrajinské potraviny môžu prevalcovať nielen Slovensko, ale aj Európu. Našou jedinou šancou je kvalita
To, čo stačilo pestovateľom obilnín včera, nestačí dnes a určite nebude stačiť v blízkej budúcnosti. Export totiž výrazne zdražel. Pri ucelených vlakoch obilia náklady na tonu prepravy obilia na tradičný nemecký trh stúpli z 31 –32 eur na takmer 40 eur. Vývoz dáva zmysel vtedy, keď obilia a repky nie je v Európe dosť, čo platilo na začiatku žatvy, keď rástli ceny najmä repky.
Očakáva sa, že významná časť obilia nesplní potravinárske parametre a bude súca na kŕmne účely. Na prvý pohľad by prebytok kŕmneho obilia mohol viesť k úvahe, že by malo viesť k oživeniu produkcie živočíšnych výrobkov. Také jednoduché to však podľa Mareka Lukáčika výkonného riaditeľa Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností nebude.
„Do hry nevstupuje len cena obilia, ale aj energií, ktorá sa premieta do ceny krmív. Okrem toho vybudovanie nových fariem je komplikované z hľadiska požiadaviek životného prostredia a najmä odporu obyvateľov, ktorí nechcú mať ani v extravilánoch obcí farmy ošípaných , hydiny a dobytka,“ objasnil Marek Lukáčik.
V konečnom dôsledku si teda efektívne využitie obilia vyžiada spoločenskú dohodu. Jedno je však isté, a vedeli to aj v starom Ríme, základom dobre fungujúcej spoločnosti je dostatok obilia.
