Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej správe o regulácii hazardných hier upozorňuje, že štátu chýba plán pre oblasť hazardu. V praxi to znamená, že vláda nemá žiadny plán, ako vyvažovať záujem o príjmy s potrebou chrániť verejné zdravie. Celý prístup je podľa kontrolórov zameraný len na výber peňazí. Príjmy z hazardu sú vnímané len ako všeobecný príjem štátneho rozpočtu, nie ako zdroj, z ktorého by sa mali primárne hradiť ním spôsobené škody.
Na pochopenie problému sa treba vrátiť k legislatívnej reforme z roku 2019. Prijatím zákona o hazardných hrách sa Slovensko vydalo na cestu modernej regulácie. Cieľom bolo na jednej strane liberalizovať dovtedy monopolizovaný online trh a otvoriť ho konkurencii a na druhej strane centralizovať a posilniť štátny dohľad zriadením nového Úradu pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH).
Tento úrad prevzal rozsiahle právomoci od viacerých inštitúcií a dostal do rúk nástroje na boj proti nelegálnym ponukám, správu licenčného procesu a ochranu zraniteľných hráčov prostredníctvom kľúčového Registra vylúčených osôb. Zákon na papieri vytvoril všetky predpoklady pre funkčný a bezpečný trh.
Riaditeľ Inštitútu pre reguláciu hazardných hier Dávid Lenčéš v súvislosti so zisteniami NKÚ hovorí, že správa kontrolórov poukazuje na „potrebu systematickejšieho a koncepčnejšieho prístupu štátu k regulácii hazardu.“
„Zistenia NKÚ tak môžu predstavovať kvalitný podklad pre odborný dialóg, ktorý by mal viesť k lepšiemu nastaveniu systému – nielen v oblasti dozoru a kontrolnej činnosti, ale aj v širšom rámci verejnej politiky. Bolo by však veľkou škodou, ak by túto príležitosť prekryl populistický prístup alebo snaha získať rýchle politické body na úkor odbornosti. O to viac, že samotná regulácia hazardu – ak je vykonávaná efektívne, vyvážene a predvídavo – môže byť nástrojom verejného záujmu, nie jeho protikladom,“ dodáva Lenčéš, ktorý stojí na čele odborného inštitútu, ktorá sa zameriava na podporu transparentnej regulácie hazardu na Slovensku.
Premlčané pokuty
Kontrolóri úradu vyčítajú, že nechal premlčať vyše 900 prípadov porušenia práva v oblasti hazardu. V porovnaní približne so 600 úspešne udelenými pokutami to znamená, že regulátor zlyhal vo viac ako 60 percentách prípadov, kde mal a mohol konať. Až do roku 2024 sa celej rozsiahlej agende správnych konaní o uložení sankcií venoval iba jeden zamestnanec úradu.
Okrem tohto personálneho zlyhania, ktoré bolo priamym dôsledkom drastického zníženia stavu zamestnancov o 41 percent pri vzniku ÚRHH, audit odhalil aj hlboké procesné vákuum. Úrad nemal stanovený žiadny interný postup alebo metodiku, ktorá by upravovala ukladanie sankcií. Ako zhrnul predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, „nie je tak jasné, prečo niektorí prevádzkovatelia niekoľkotisícovú pokutu dostali a iní sa sankcii pre nečinnosť úradu vyhli“.
Regulátor sa pre Pravdu vyjadril, že berie na vedomie závery kontrolórov a v spolupráci s ministerstvom financií bude pracovať na zefektívnení procesov v kľúčových oblastiach. „V súvislosti s prípadmi sankcií, ktorým uplynula zákonná lehota na ich vyrubenie, treba uviesť, že ÚRHH od svojho vzniku roku 2019 každoročne zabezpečuje vyššie príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň robí väčší objem úloh nadviazaných na správne konania či dozor a kontrolu. Napriek tomu, že rozsah a náročnosť úloh narástli, úrad má podstatne nižší počet zamestnancov, než aký bol vyčlenený pre oblasť regulácie hazardných hier v období pred jeho vznikom," informuje úrad. Stanovisko regulátora tak potvrdzuje zistenia NKÚ o jeho personálnej poddimenzovanosti.
Samosprávy prichádzajú o peniaze
Správa kontrolórov približuje, že hoci do štátnej pokladnice priteká z hazardu čoraz viac peňazí, samosprávam prostriedky odvodov ubúdajú. „V prípade obcí a miest cítiť trend obmedzovania hazardu na ich území, príjmy samospráv z hazardných hier sa znížili z 21 miliónov roku 2018 na necelých 13 miliónov v predchádzajúcom roku," približujú kontrolóri.
Dôvodom je spomínaná rastúca obľúbenosť „stávkovania z obývačky". Zatiaľ čo ešte roku 2018 dostali obce z tohto zdroja takmer 21 miliónov eur, roku 2024 to bolo už iba niečo menej ako 13 miliónov eur. Z celkového balíka odvodov z hazardných hier dostali samosprávy pred siedmimi rokmi 8,6 percenta, minulý rok to bolo už iba 3,6 percenta.
Pokiaľ ide o celkové príjmy z hazardu, tie dosiahli za obdobie medzi rokmi 2018 až 2024 celkovo 1,8 miliardy eur. Obciam a mestám z tejto sumy pripadlo približne 113 miliónov eur.
Nemalým verejným zdrojom financií sú aj príjmy zo správnych poplatkov za udeľovanie individuálnej licencie. Tie medzi rokmi 2019 až 2024 dosiahli 96 miliónov eur. NKÚ hovorí, že v tejto súvislosti zistil problém pri aplikácii zákona o hazardných hrách, ktorý samosprávam umožňuje prijať všeobecne záväzné nariadenie o zákaze umiestňovania hazardných hier na ich území.
Problém je v tom, že hoci si samospráva môže prostredníctvom záväzného nariadenia demokraticky odhlasovať úplný zákaz hazardu na svojom území, zákon jej ukladá extrémne krátku, iba päťdňovú lehotu na oznámenie tejto skutočnosti regulátorovi.
Ak obec túto administratívnu lehotu z akéhokoľvek dôvodu zmešká, zákon hovorí, že sa na jej vlastné nariadenie pri udeľovaní nových licencií „neprihliada“. V praxi tak môže nastať absurdná situácia, keď štátny úrad legálne povolí vznik novej herne v obci, ktorá hazard explicitne zakázala. Samotný NKÚ tento stav označil za „neprimeraný následok“, kde byrokracia vedie k úplnému potlačeniu legitímneho verejného záujmu.
Problémy so závislosťou
Kritika NKÚ sa neobmedzuje len na finančné tabuľky a administratívny chaos. S rovnakou naliehavosťou poukazuje na závažný spoločenský rozmer problému – na zlyhanie štátu v ochrane občanov pred rastúcou hrozbou závislosti. „Život ukázal, že dobrý úmysel predstaviteľov samosprávy či občianskych aktivistov zatvoriť kamenné prevádzky hazardných hier s cieľom znížiť riziko hazardu na obyvateľov obce sa nedarí plniť. Zatvorením prevádzky sa hazard presunul takpovediac do obývačky hráča, ktorý ešte vo väčšej miere využíva anonymitu a je mimo kontroly verejného priestoru,“ hovorí šéf kontrolórov.
NKÚ tak konštatuje, že masívny presun hazardu z fyzických herní do online priestoru nie je len technologickou zmenou, ale predstavuje posun v charaktere rizika. Zatiaľ čo kamenná herňa bola sociálne viditeľným miestom s istou mierou neformálnej kontroly, online hazard sa presunul priamo do súkromia ľudí. Tým sa stáva nepretržite dostupným, anonymným a oveľa ťažšie postrehnuteľným pre okolie, ktoré si často všimne problém až vtedy, keď dosiahne kritické rozmery v podobe dlhov a osobnej krízy.
Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica v tejto súvislosti pre Pravdu povedal, že počet ľudí, ktorí majú problém s hraním na internete, rastie. „Predpokladom na možnosť uľahčujúcu vytvorenie a udržanie závislosti je prístupnosť hrania hazardnej hry. Čím ľahšie a rýchlejšie sa človek k možnosti hrania dostane, tým väčšie je riziko vzniku a potom udržania závislosti. Naopak bariéry, napríklad obmedzené otváracie hodiny v stávkových kanceláriách, vzdialenosť kamenných herní, to sťažujú.
Preto je online možnosť hrania rizikovejšia, pokiaľ ide o vytvorenie a udržanie gamblingu, ako kamenné herne. Dá sa hrať kedykoľvek, napr. z domu či z mobilu," priblížil expert na problematiku závislostí. Jadrom problému, ktorý NKÚ v tomto smere pomenúva, je absencia strategického prístupu. Štátu podľa kontrolórov chýba „ucelená koncepcia“, ktorá by definovala, ako chce čeliť negatívnym spoločenským dosahom hazardu. Úrad pre reguláciu hazardných hier sa už vyjadril, že vypracoval dokument pod názvom Východiská pre spracovanie návrhu dokumentu Koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier v Slovenskej republike 2025 – 2030, ktorý už bol predložený rezortu financií.
Aktuálny stav však vytvára priestor pre masívnu a často neregulovanú reklamnú ofenzívu, ktorá normalizuje hazard ako bežnú formu zábavy. Verejnosť vrátane najzraniteľnejších skupín, ako sú mladiství a ľudia liečiaci sa zo závislosti, je denne vystavená marketingu, ktorý bagatelizuje riziká spojené so stávkovaním.
Okruhlica upozorňuje, že zákon o hazardných hrách a regulátor, ktorý na dodržiavanie legislatívy dohliada, „nedostatočne zabezpečuje redukciu závažných zdravotných následkov (patologický gambling), ktorý u časti hráčov vzniká a má negatívny dosah na nich, na ich rodiny a kriminalitu". Podľa odborníka existuje nepomer medzi tým, ako štát podporuje hazard kvôli ziskom – napríklad tolerovaním reklamy – a tým, ako málo robí pre prevenciu a liečbu závislostí, ktoré z toho vznikajú.