„Ak priemerný Slovák zarobil za rok sumu 10-tisíc eur, tak ušetril z nej len 720 eur, v porovnaní s Čechom, ktorý si dokázal odložiť až 1 940 eur,“ uvádza Patrik Kindl zo spoločnosti Finax.
Po pandémii sa miera úspor v ČR zvýšila o 7,5 %, na Slovensku klesla o 2,6 %. Rozdiely sú podľa odborníka dôsledkom hospodárskych politík, ekonomických podmienok a správania domácností. Efektívne fiškálne opatrenia a vyššie úrokové sadzby v ČR podporili rast úspor, zatiaľ čo na Slovensku menej účinné politiky a vyššie výdavky domácností viedli k ich poklesu.
Slovensko je na chvoste EÚ v tom, koľko peňazí zostane obyvateľovi po odpočítaní daní a odvodov. Je to o 30,7 % menej ako je priemer EÚ. Horšie je na tom už iba Litva. Schopnosť šetriť sťažujú aj nižšie príjmy a vyššie ceny, ktoré sú ovplyvnené konsolidačnými opatreniami, vyššou DPH a transakčnou daňou.
Čítajte aj Štát minul desiatky miliónov eur na pomoc, ktorú väčšina ľudí nepotrebuje. V čase šetrenia je to luxus, hovorí expert
Česi majú väčšiu ambíciu investovať. V dynamických investíciách držia 45 % finančného majetku, Slováci len 20 %. Celkový finančný majetok domácností na Slovensku predstavuje 67 % HDP, v Česku až 143 % HDP. K vyšším úsporám v ČR prispeli aj nové produkty, ako dlhodobý investičný produkt.
Najväčšie riziko pri tvorbe úspor je podľa Finaxu medzi domácnosťami s nižšími príjmami, ktoré preferujú spotrebu pred šetrením. Štát by mal podporiť dlhodobé sporenie, zvýhodniť investičné produkty určené na budovanie majetku a zlepšiť finančnú edukáciu. V druhej vlne konsolidácie verejných financií bude potrebné odstrániť faktory, ktoré prispievajú k rastu cien. Dobrou správou je, že podľa NBS nás čaká v najbližšom roku rast reálnej mzdy, čo by mohlo zvýšiť mieru úspor na Slovensku.
Čítajte aj Inflácia z chamtivosti: Slováci počas krízy chudobneli, zisky niektorých firiem vystrelili o tisíc percent, hovorí prelomová štúdia
