V tieni hydiny zostal tradičný líder slovenskej chuti bravčové mäso, ktorého sa skonzumovalo o štyri kilogramy menej.
Hojnosť mäsa bola vždy vyjadrením potravinového blahobytu, Slovensko ho dosiahlo rýchlo rastúcou konzumáciou kuracieho mäsa, ktoré je najlacnejším zo všetkých druhov mias. Aj v čase, keď sa ekonomike príliš nedarí, mäso ľuďom chutí, siahli však po cenovo dostupnejšej hydine.
Kurací rezeň dal k. o. bravčovému, nie však zásluhou slovenských hydinárov. Tí pokrývajú domácu spotrebu len na 41 percent, takmer dve tretiny hydinového mäsa, ktoré skonzumujú našinci, pochádza z dovozu, a to najmä z Ukrajiny, Brazílie, Poľska či z Česka. Slovensko, ktoré bolo v minulosti sebestačné tak v bravčovom, ako aj v hydinovom mäse, žije už dobrých dvadsať rokov na potravinový úver.
Čítajte viac Štát minul desiatky miliónov eur na pomoc, ktorú väčšina ľudí nepotrebuje. V čase šetrenia je to luxus, hovorí expert
Hoci sa podarilo pribrzdiť úpadok výroby hydinového mäsa, stále sa nedarí naštartovať jeho oživenie. Krajina má pritom dostatok zrna – nielen potravinárskej, ale aj kŕmnej pšenice, jačmeňa a kukurice. Po rozpade potravinárskeho priemyslu, súčasťou ktorého boli aj špecializované hydinárske mäsokombináty, však zrno vyvážame a dovážame mäso. Prichádzame o pridanú hodnotu, o pracovné miesta a v konečnom dôsledku o potravinové sebavedomie. Prežilo len zopár spracovateľov a zúžil sa aj okruh chovateľov hydiny.
Opustená farma vstala z popola
Spôsob, ako by sa mohol dosiahnuť obrat v zápase o sebestačnosť, ukazuje spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky. Tá pár dní po tohtoročnej žatve začala chovať brojlery na opustenej a chátrajúcej farme v Semerove. „Štyri haly, ktoré ešte donedávna boli utopené v metrovej burine, sme si prenajali od exekútora,“ vysvetľuje manažér Novogalu Ladislav Birčák. Do nevyhnutných opráv budov a technológie investovali vyše 150-tisíc eur.
Na farme si v suchej slame hovie dovedna 80-tisíc kurčiat. Chovajú ich tu v systéme welfare, teda spôsobom, ktorý zabezpečuje kurčatám maximum životného pohodlia. Je to zároveň záruka pre spotrebiteľov, že dostanú kvalitné a chutné kuracie mäso. Ročne by ho tu mali vyprodukovať rovných tisíc ton. Ide o vítané rozšírenie domácej ponuky čerstvého mäsa, keď vezmeme do úvahy fakt, že slovenská produkcia hydiny v posledných rokoch kolíše od 77– do 80-tisíc ton ročne.
Novogal, ktorý je známejší ako producent vajec, dokonale zokruhoval lokálnu produkciu zrnovín a premieňa ju na žiaduce živočíšne bielkoviny. Jeho hlavným partnerom je dodávateľ krmív spoločnosť PG Trade, ktorá sa opiera o pestovateľov obilnín a kukurice z okresov Nové Zámky, Komárno a Levice. Časť energie na výrobu kŕmnych zmesí získavajú z bioplynky, kde sa suší hydinový trus.
„Nenakupujeme zahraničné obilie, ale zhodnocujeme to, čo sa urodí v našom okolí, dávame prácu miestnym ľuďom a na trh tak prichádza čerstvé slovenské mäso,“ výstižne zhodnotil rolu PG Trade jeho konateľ Richard Jokel. Táto spoločnosť zamestnáva 100 ľudí, Novogal je ešte väčší lokálny zamestnávateľ, keď dáva prácu 150 ľuďom v okrese Nové Zámky a Levice. Otvorením farmy v Semerove, v malej dedine v okrese Nové Zámky, vytvoril síce iba päť nových pracovných miest, súčasne však zlepší aj rozpočet obce, pretože do jej kasy budú plynúť dane z produkujúcej farmy. Z mŕtveho hospodárstva nemala dedina ani cent, iba špatilo jej okolie.
Čítajte viac Expert na potravinárstvo: Ukrajinské potraviny môžu prevalcovať nielen Slovensko, ale aj Európu. Našou jedinou šancou je kvalita
Na otázku Pravdy, koľko je takýchto opustených fariem na Slovensku, Ladislav Birčák odhadol, že v každom okrese sa nájde možno päť. Aj keď by bolo príliš optimistické čakať, že sa podarí rozbehnúť výrobu v každej z nich, je to spôsob, ako využiť výrobný potenciál umŕtvený nepodarenou transformáciou družstiev a ich spoločných hydinárskych podnikov. Výstavbu nových fariem odhadol Birčák na vyše 100 miliónov eur. Ak zvážime, že povoľovacie konanie od životného prostredia (EIA) trvá dva až tri roky, oživenie umŕtvených fariem je jednou z možností, ako oveľa rýchlejšie i lacnejšie vyrobiť viac čerstvého domáceho mäsa.
Cena verzus pôvod mäsa
Kým hydina zo slovenských bitúnkov je na pulte obchodov ešte v deň spracovania, tej z dovozu to trvá najmenej o deň dlhšie a ak nie je vhodne skladovaná, stráca na kvalite. Upozornil na to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Dodal, že 70 až 75 percent hydiny a vyše 80 percent vajec sa predáva v akciách. Cena však nie je všetko, ľudia by si mali všímať pôvod výrobku.
Tá zo Slovenska je nielen čerstvá, ale bola vyrobená pri dodržaní všetkých prísnych pestovateľských a chovateľských postupov. Označenie slovenskou vlajočkou ešte nemusí znamenať, že ide o čerstvý slovenský produkt. Na trhu pôsobí 50 prebaľovacích firiem, ktoré porciujú hydinu zo zahraničia. To, odkiaľ skutočne pochádza, prezradí údaj, kde bolo kurča chované a kde zabité.
Birčák v tejto súvislosti podotkol, že Slovensko sa bude musieť vyrovnať s ukrajinskou konkurenciou, ktorá dostala od EÚ zelenú napríklad vo vývoze vajec zvýšenom novou kvótou o 300 percent.
Čítajte viac Spoliehame na potraviny z Poľska či Španielska. Zahraničný „potravinovod“ môže kedykoľvek zlyhať, nie sme na to pripravení
„Spred dvoch rokov máme negatívne skúsenosti s dovozom ukrajinskej pšenice, ktorá napokon musela byť spálená, lebo sa v nej našli zakázané organofosfáty. Ak sa zvyšuje dovoz ukrajinských vajec a je len otázkou času, kedy sem prídu v ešte väčších objemoch ako doteraz aj ukrajinské kurčatá, akú máme istotu, že sú dodržané všetky pestovateľské a chovateľské štandardy?“ položil otázku Ladislav Birčák. Nie je prvý, ktorý sa na to pýta.
Podľa Birčáka bruselské uvoľnenie ukrajinského vývozu neznamená, že sa rovnomerne rozptýli po celej Európskej únii a tým sa pomôže ekonomike východného suseda vyčerpaného vojnou s Ruskom. „Ukrajinské vajíčka prídu maximálne po česko-nemeckú hranicu. Nemecké reťazce ich svojim spotrebiteľom nebudú predávať, tí sú verní domácej produkcii, zato tieto vajcia skončia vo východnej Európe a budú rozvracať tamojšiu producentskú základňu,“ tvrdí Birčák.
