Nie je to len o peniazoch, pravidlách Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale aj o tom, ako urobiť z poľnohospodárstva príťažlivé odvetvie pre mladých ľudí, hovorí Marián Záhumenský, ktorý v priebehu 30 rokov vybudoval prosperujúcu mliečnu farmu v osade Mikuláš v okrese Nové Zámky. Ročne tam vyrobia 30 miliónov litrov mlieka, čo sú zhruba štyri percentá slovenskej produkcie mlieka.
Aký účet vystavila slintačka a krívačka (SLAK) Slovensku? Nechýba trhu produkcia mlieka, ktorú dávali špičkové mliečne farmy?
Z pohľadu ponuky mlieka a mliečnych výrobkov krajina rýchlo zabúda, akú drámu prežila. Výpadok okolo 50 miliónov litrov je pre zaujímavosť ročný prírastok produkcie mlieka v Poľsku. Pre postihnuté podniky je kľúčové, ako rýchlo sa dokážu spamätať. Slúži k úcte vlády, že sa k SLAK-u postavila čelom. Podmienky na obnovu chovov sú nastavené dobre.
Koľko potrvá obnova ročnej produkcie mlieka spred slintačky (okolo 800 miliónov litrov), ktorá zabezpečovala sebestačnosť v mlieku zhruba na 80 percent?
Ťažko povedať, veľa bude závisieť aj od cien mlieka na svetovom trhu. Tohto roku padneme pod 800 miliónov litrov, ale k tejto úrovni produkcie sa po čase vrátime. Musíme však rátať s cyklicky sa opakujúcimi mliečnymi krízami, ktoré vyháňajú z trhu najslabšie mliečne farmy. Na Slovensku je ešte veľa podnikov s investičným dlhom v živočíšnej výrobe, kde je nízka rentabilita produkcie mlieka. Tam budú nútení postupne chovy zatvárať. Dnes ich dotujú z rastlinnej výroby, ale keď sa minú tieto zdroje, s mliekom skončia.
Čítajte viac Mliekarne bojujú o prežitie, kvôli slintačke prídu o desiatky miliónov litrov mlieka
Pošle na slepú koľaj slovenskú poľnohospodársku výrobu Ukrajina svojím obilím, kukuricou, slnečnicou či vajíčkami a medom?
Ak sa otvoria ukrajinské hranice, slovenské podniky, ktorých existencia stojí na zrnovinách a olejninách, sa budú otriasať v základoch, lebo z Ukrajiny disponujúcej čiernozemou a obrovskými podnikmi, prídu na európsky trh lacnejšie produkty. Otázkou je, do akej miery produkcia made in Ukraina bude napĺňať európske environmentálne štandardy. Ak pretrvajú úľavy, ktoré dostala Ukrajina po vypuknutí vojny v roku 2022, dôjde k ohrozeniu slovenského poľnohospodárstva. Podniky, ktoré dotovali mlieko z rastlinnej výroby, stratia zdroj dotácie a zavrú mliečne farmy. Brusel má snahu uvoľniť ukrajinský export. Proti tomu protestujú nielen krajiny V4, ale aj Francúzsko. Uvidíme, aký verdikt padne v septembri. Je dôležité, aby vo veci Ukrajina malo Slovensko silných spojencov. Hrá sa nielen o budúcnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, ale celej krajiny. Tá predsa potrebuje mať vlastné potravinové zázemie.
Vráťme sa k slintačke. Ako ste ju prežili?
Zistenie, že ju máme za dverami, ohniská nákazy boli nejakých 40 kilometrov od našich fariem, bol šok. Ak chováte takmer šesťtisíc kusov dobytka, rýchlo sa z neho preberiete. Až 90 percent dohľadaných nákaz je dôsledkom medzifarmových kontaktov, okamžite sme preto uzavreli všetky farmy. Prístup na ne mali len ľudia zabezpečujúci ich chod, vylúčili sme aj vstup všetkých externých poskytovateľov služieb. Zakúpili sme si vlastnú cisternu, ktorou sme vyvážali mlieko mimo areálu farmy, pretože kamióny zvážajúce mlieko mohli tiež zavliecť nákazu. Stačí, aby z podvozka odpadol kus blata a nákaza je vo dvore. Pracovníci farmy prechádzali cez hygienickú slučku umiestnenú mimo farmy, kompletne sa zakaždým prezliekli a osprchovali. Pravdupovediac, mali sme aj kus potrebného šťastia na rozdiel od tých, ktorých to postihlo.
Aké boli doplnkové náklady na odvrátenie SLAK-u?
Len cisterna stála 75-tisíc eur, dezinfekčná brána 25-tisíc eur plus brody a k tomu každodenná dezinfekcia osôb a techniky, čo bolo ďalších 30-tisíc eur za obdobie troch mesiacov SLAK. Stálo nás to veľa peňazí, ale prežili sme a Slovensku dáme tento rok 31 miliónov litrov mlieka. Keby sme museli vyhubiť zvieratá ako na Žitnom ostrove či v Plaveckom Štvrtku, zrútila by sa úplne celá ekonomika farmy. Tržby za mlieko sú násobne vyššie, ako je hodnota zvierat, nehovoriac o strate času potrebného na obnovu. Vysokoproduktívne stádo s priemernou dojivosťou kráv 12 500 litrov za laktáciu sme budovali 30 rokov. To sa nedá obnoviť z večera na ráno.
Foto: ARCHÍV AGROCONTRACT MIKULÁŠ
Veľa sa hovorí o biosecurity – biobezpečnosti. Možno ju dosiahnuť ako na farmách ošípaných, ktoré sa dávajú za vzor?
Určite treba režim pohybu ľudí sprísniť, hlavne dať pozor na ľudí, ktorí prichádzajú na farmu, povedzme aj v rámci exkurzií. Doteraz sme boli otvorení všetkým návštevám. Pred pár dňami sa ozvali dánski študenti, ktorí chcú prísť na jeseň na exkurziu, napospol ide o mladých ľudí z rodín farmárov. Máme im čo ukázať, ale je tu riziko, čo keď… Ide o to, ako vylúčiť každé riziko. To je tvrdý oriešok.
Stanú sa farmy dobytka uzavretými výrobnými jednotkami ako vojenské závody? Ako komunikovať s odbornou, ale aj ostatnou verejnosťou? Veď na farmy prichádzali ešte vlani aj školáci s učiteľmi a rodičia s deťmi, aby mali predstavu, že mlieko sa nerodí na pultoch reťazcov.
Ustajňovacie objekty fariem ošípaných sú hermeticky uzavreté objekty a to aj proti vtákom. Ventiláciou sa riadi cirkulácia vzduchu, to sa na farmách s dobytkom nedá len tak urobiť kvôli ich kapacite, máme vzdušné maštale, aby sa zvieratá cítili čo najlepšie. SLAK prinesie zrod novej komunikácie jednak s veterinármi, plemenármi a vôbec pracovníkmi všetkých nevyhnutných chovateľských služieb a tiež s verejnosťou. Musíme nájsť spôsob, aby ľudia z generácie mileniálov a po nich prichádzajúce generácie Z a Alpha videli, čo sa deje na farmách 21. storočia, ako sa tam rodí základná ľudská potravina.
Čítajte viac Štát štartuje pomoc farmárom: Poistenie a poradenstvo budú financované aj z eurofondov
O prežití mliečnych fariem nerozhodne iba ekonomika, ale aj záujem ľudí pracovať v živočíšnej výrobe. Je východiskom robotizácia fariem, akú vidno na PD Radošinka vo Veľkých Ripňanoch, kde tisíc kráv dojí 36 robotov?
Tento problém možno naozaj riešiť automatizáciou, akú demonštruje PD Radošinka. Znížili potrebu pracovníkov na dojenie kráv, ale súčasne potrebujú kvalifikovanejších pracovníkov na obsluhu technológií. Napríklad aj IT špecialistov , ktorí systém takejto výroby mlieka manažujú. Je to cesta aj pre menšie farmy. Druhou je využiť zahraničných pracovníkov, pretože Slováci o prácu na farmách nestoja. Zamestnávanie cudzincov je však stále veľmi komplikované. Naše systémy sú pomalé, nepružné, čakacie lehoty na cudzineckej polícii extrémne dlhé. Tu štát pomôže najviac, keď zjednoduší vydávanie pracovných povolení a nebude obmedzovať dovoz pracovníkov z tretích krajín.
Urobilo slovenské poľnohospodárstvo kríž nad schopnosťou reprodukovať sa z vlastných zdrojov pracovných síl?
Odpoveď na túto otázku je v nastavení spoločnosti, potrební ľudia sú aj na Slovensku. Musíme zmeniť prístup k chlebovému odvetviu, predstaviť poľnohospodárstvo ako atraktívne odvetvie využívajúce najmodernejšie technológie, čo garantuje dobrý zárobok. Nebude jednoduché zmeniť generačne utvrdzovanú povesť poľnohospodárstva spojeného s vidlami a gumákmi. Musíme vytvoriť nový farmársky imidž stojaci na modernom hospodárení. Všimnime si, ako poľnohospodárov vnímame v rodinách, na školách, v médiách, v politike a dostaneme obraz, ako sa spoločnosť stavia k poľnohospodárstvu. A je tu ešte jeden problém.
Aký?
Slovenské dediny strácajú charakter dediny, ktorá chová a pestuje všetko, čo treba k životu. Príchodom ľudí z miest si dnešní dedinčania osvojujú mestský spôsob života. Po obci prejde traktor s vlečkou siláže a nastane cirkus, lebo dedina smrdí. Poľnohospodárstvo odchádza z vidieka, lebo sa stáva nežiaducim elementom obťažujúcim „nových“ obyvateľov dediny, ktorým prekážajú vône farmy. Všetci chcú a žiadajú zdravé domáce, najlepšie ekologické, ovocie, zeleninu, mlieko a mäso, ale pomaly nikto nechce mať nič spoločné s poľnohospodárstvom. Musíme viac ľuďom pripomínať, že všetko má rub aj líce, aj život na dedine.
Kto by mal režírovať potrebnú zmenu?
Zvyk je železná košeľa. Zbaviť sa jej nebude ľahké. Keď hovoríme o rodine, spomeňme si, kto boli naši starí otcovia a babičky, čím sa živili. Na základných školách hrajú dôležitú rolu nielen učitelia , ale aj výchovní poradcovia. Koľkí z nich odporúčajú študovať poľnohospodárstvo? Akí žiaci idú študovať na stredné poľnohospodárske školy a akí maturanti sa hlásia na univerzity? Aj od ich kvality závisí potenciál pracovnej sily Slovenska. Stále si myslím, že potrební ľudia na Slovensku sú, otázka je, ako je nastavená krajina ako celok vrátane všetkých médií, ktoré prezentujú poľnohospodárstvo. O dnešnej spoločnosti možno povedať, že je mediálnou, že verí tomu čo vidí, počuje a číta. V mediálnom obraze poľnohospodárstva žiaľ prevažujú negatíva nad pozitívami. Čo má potom pritiahnuť mladých ľudí k poľnohospodárstvu ako životnej voľbe?
Čítajte viac Hydinári rátajú škody po vtáčej chrípke: prišli o milióny eur, škrupiny spálil až Slovnaft. Stovky ton vajec k nám vozia Ukrajinci a Lotyši
Na pultoch je potravín viac než dosť, ale je to krehká stabilita, pretože náš život ovplyvňuje klimatická zmena, s ktorou prichádzajú nové choroby a škodcovia znehodnocujúci a znižujúci produkciu potravín. Ani napätá medzinárodná politická situácia nepridáva na istote, že sme, ako sa vraví, za vodou.
Svet sa mení doslova pred našimi očami. V krajine, kde je potravinová sebestačnosť, je istota. Nemôžeme povedať, že je v našich rukách. Už sme zažili covid, ktorý vyvolal panické nákupy potravín. Úplnou katastrofou pre Slovensko by bola situácia, keby sa zastavil pohyb tovaru cez naše hranice, neviem, čo by sme v takejto situácii robili. Bez potravín sa nedá žiť, lebo jedlo je základná ľudská potreba tak ako teplo a bývanie. To sú tri absolútne základné ľudské potreby, ktoré každá spoločnosť musí ľuďom zabezpečiť. Je na zodpovednosti politikov a celej spoločnosti, ako sa k tomu postaví.
Jedlo má svoju cenu. Stále sa hovorí, že slovenské potraviny sú drahé, aj mlieko a mliečne výrobky. Je ich cena primeraná vrecku slovenských spotrebiteľov?
Ak trh s potravinami ovláda päť-šesť obchodných reťazcov, vzniká veľký problém. Napríklad z hľadiska spravodlivého rozdelenia tržieb z akejkoľvek agropotravinárskej výroby. Platí, že lacné potraviny pomáhajú politikom upokojovať situáciu v spoločnosti, drahé potraviny pomáhajú rozvoju agrosektora. Tu niekde musí byť balans, rovnováha medzi kvalitou potravín, rozvojom ich výroby a rozdelenia marží medzi prvovýrobou, spracovateľmi a obchodom. Táto vertikála u nás nie celkom dobre funguje. Keď vidíme, že prvovýroba dostáva najmenej za tovar, plus na pulte máme najdrahšiu surovinu, potom niekde je problém.
O tejto otázke sa neustále diskutuje. Kto ju vyrieši?
Rentabilita výroby, vyššia produktivita práce, čo úzko súvisí s investíciami a podporami, s tým, do akej miery je poľnohospodárstvo a potravinárstvo podporované. Je to, samozrejme, aj o pravidlách pre obchodné systémy. To sú základné veci, ktoré treba vybalansovať. Ak si niekto kúpi párok, ktorý je z mäsa, a iný uprednostní párok, kde mäso nahrádzajú rastlinné bielkoviny, nemožno ich porovnávať. Sójový párok vyzerá rovnako, ba niekomu aj chutí rovnako, lebo je prichutený, ale má úplne inú trhovú hodnotu. To isté platí o pravých mliečnych výrobkoch a ich napodobneninách vyrobených z rastlinných náhrad. Ak o tomto nie je osveta, ľudia siahajú prirodzene po lacnejšom. Všetci chcú kvalitné a lacné potraviny, ale celkom dovedna to nejde. Každý pritom volí, čo je dosť kvalitné preňho samého z hľadiska zdravia, ale aj toho, čo unesie jeho peňaženka.
SLAK pripomenul, stav vecí v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve. Ako z kola von?
Každý problém má lepšie a horšie riešenie, myslím, že vždy sa dá začať, nikdy nie je neskoro. Najhoršie je, keď sa neurobí nič a čaká sa, čo bude. Bez práce nič nepríde. Nariekať nepomôže. Napadá mi výrok českého komika Mirka Novotného, ktorý hovoril, kde sú tie časy, keď bolo na h…o. Často počuť, že vtedy to bolo lepšie, ako je to dnes. Je to uhol pohľadu, ale určite platí, že to, ako sa darí ekonomike a jej jednotlivým sektorom, vidno podľa toho, ako sa podniky rozvíjajú. Ak výroba upadá, pravdepodobne sa sektoru veľmi nedarí. Ak výroba rastie, je zrejmé, že odvetviu ide karta. Neviem, do čoho vyústi Spoločná poľnohospodárska politika, či stále budeme šalieť výlučne za malými farmami Kritériom by mal byť celkom jednoznačne prínos podniku, jedno či malého alebo veľkého, pre spoločnosť.
Ako ju zmerať?
Načo je spoločnosti farmár, ktorý neprodukuje nič, len pýta peniaze? Nepotrebujeme podniky, ktoré len natŕčajú ruky a nevyrábajú nič užitočné pre spoločnosť, neodvádzajú dane, nezamestnávajú ľudí, neplatia za pôdu. Pokiaľ nezačneme selektovať podniky z hľadiska vyprodukovaných hodnôt pre spoločnosť v podobe daní a odvodov, nikam sa nepohneme.
Kto je Marián Záhumenský (61)?
Začal po VŠP v Nitre na družstve vo Dvoroch nad Žitavou ako mechanizátor živočíšnej výroby. Neskôr na troskách ŠM Mikuláš vybudoval jednu z najmodernejších a najproduktívnejších mliečnych fariem na Slovensku. Bol poslancom NR SR za Smer SD. Tvrdí, že poľnohospodárstvo sa cez nové technológie môže stať príťažlivým pre mladých ľudí.
