Teraz to vyzerá, že pomoc nízkopríjmovým domácnostiam sa už v roku 2026 opakovať nebude. Šanca, že by štát opäť siahol do vrecka pre hypotékami zaťažených ľudí, je totiž čoraz menšia – aj pre znižujúce sa úroky, aj pre tlak na šetrenie verejných financií.
Tí, ktorí spĺňali podmienky pomoci, pritom od začiatku minulého roka mohli zo štátnej kasy dostať maximálne až 1 800 eur (150 eur mesačne). V priemere však ľudia mesačne dostávali 90 eur, čo mnohým z nich výrazne pomohlo s domácim rozpočtom. Časť odborníkov pritom toto opatrenie za milióny eur označuje za zbytočné, pričom hovoria, že problémy so splácaním úverov má oveľa menej ľudí, než hovorila vláda.
Čítajte viac Rastú ceny, klesá nádej: Nájomné bývanie je nedostupné, štát aj mestá však chystajú revolúciu, pozrite si prehľad pribúdajúcich bytov
Ešte ku koncu roka 2023 premiér Fico zdôvodňoval zavedenie opatrenia tým, že splniť podmienky pomoci by mohlo až 315-tisíc úverov. Tieto očakávania však boli na kilometre vzdialené od reality. Príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie poberali namiesto stoviek tisíc len desiatky tisíc ľudí a vláda naň minula oveľa menej peňazí, ako pôvodne očakávala. Z naplánovaných asi 64 miliónov eur to ku koncu minulého roka bolo napokon iba 12 miliónov eur. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny poberalo príspevok od prvých výplat vo februári 2024 do júna 2025 takmer 38-tisíc ľudí. Celková výška vyplatených príspevkov za toto celé obdobie prevýšila 34,5 milióna eur.
Analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik si myslí, že sa tak potvrdila predpoveď Národnej banky Slovenska (NBS), že väčšina domácností prudký nárast sadzieb zvládne. „V čase konsolidácie verejných financií ide o nesystémové opatrenie, ktoré nebolo nijako cielené na ľudí reálne ohrozených nárastom splátok, pričom sa minuli peniaze, ktoré sa dali využiť oveľa efektívnejšie a užitočnejšie,“ komentoval pre Pravdu zavedenie opatrenia odborník.
Búlik pripomína tvrdenia NBS, ktorá vo svojich analýzach z jesene 2023 hovorila, že považuje príspevok na splátku hypotéky za zbytočné opatrenie. Centrálna banka totiž od začiatku počítala s tým, že zásadné problémy so splácaním úveru na bývanie bude mať maximálne niekoľko tisíc ľudí. Expertíza bola v prudkom rozpore s predvolebnými tvrdeniami terajšieho premiéra Fica, ktorý často maľoval dramatický obraz blížiacej sa „hypotekárnej vojny“. Opakovane zdôrazňoval, že státisícom ľudí hrozí drastické zvýšenie splátok, čo môže viesť až k strate bývania.
Čítajte viac Byty zasa drahšie, hypotéky fičia
Všetko však teraz nasvedčuje tomu, že na budúci rok sa s pomocou pre nízkopríjmové domácnosti už pokračovať nebude. Ďalšie potenciálne pokračovanie v roku 2026 bude závisieť od schvaľovania štátneho rozpočtu na daný rok. Ak však vezmeme do úvahy, že vláda musí v najbližších rokoch výrazne šetriť, je pravdepodobné, že sa menej solventné domácnosti už ďalšej pomoci nedočkajú. Navyše, úrokové sadzby počas posledného roka klesali.
Koľko budeme platiť za bývanie?
Búlik upozorňuje, že podľa najnovšej štatistiky NBS klesla priemerná úroková sadzba pri nových hypotékach zo 4,52 percenta na 3,70 percenta. „Zlou správou je, že tempo poklesu úrokov hypoték sa spomaľuje. Kým počas štyroch mesiacov od septembra do decembra 2024 klesla priemerná sadzba o 0,5 percentného bodu, počas ďalších štyroch mesiacov od januára do apríla 2025 klesla priemerná sadzba už len o 0,22 percenta. To znamená, že tempo poklesu úrokov hypoték sa spomalilo o polovicu a aktuálne sadzby klesajú ešte pomalšie, respektíve sa – aspoň nateraz – zastavili,“ povedal analytik s tým, že na jeseň tohto roku by mohli sadzby ešte klesnúť.
Najnižší bežný úrok je aktuálne podľa experta na úrovni 3,4 percenta a najnižšia možná sadzba, ktorá sa dá získať, je 3,2 percenta. „Je možné, že ku koncu roka najnižšia sadzba v ponuke bánk klesne na rovné 3 percentá či prípadne v marketingovej akcii ešte nižšie a najvýhodnejšia hypotéka sa bude na obmedzené obdobie začínať číslicou dva,“ doplnil Búlik. Hoci sa očakáva ďalšie mierne znižovanie sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB), klienti by nemali očakávať výraznejšie zlacnenie hypoték. Odborník zo Slovenskej sporiteľne Matej Horňák predpokladá, že kľúčová depozitná sadzba by sa v horizonte dvoch rokov mohla dostať na úroveň 1,5 až 2 percentá, tento faktor sa však do finálnych sadzieb premietne len čiastočne.
Významnú úlohu totiž zohrávajú aj ďalšie vplyvy, ako napríklad výnosy zo štátnych dlhopisov a riziková prirážka bánk, ktoré bránia prudšiemu poklesu úrokov. Preto sa v základnom scenári hovorí skôr o kozmetických úpravách v rádoch desatín percentuálneho bodu, nie o zásadnej zmene, ktorá by citeľne znížila mesačné splátky.
Čítajte viac Mladí sa k hypotékam nedostanú a tak si hľadajú alternatívy. V Bratislave sa rozbieha nový trend - zdieľané bývanie. Ako vyzerá prvá lastovička?
Tento výhľad by sa mohol zmeniť jedine v prípade nečakaných ekonomických hrozieb, akými by boli napríklad americké clá na európske dovozy, ktoré by mohli centrálnu banku prinútiť k razantnejšiemu uvoľneniu menovej politiky. Dlhší horizont však zostáva ťažko predikovateľný, lebo bude plne závislý od neistej politickej a ekonomickej situácie v eurozóne.
Bankári zo strany ECB očakávajú už iba jedno zníženie sadzieb o 0,25 percenta. Podľa makroanalytika VÚB banky Zdenka Štefanidesa je cyklus znižovania sadzieb centrálnej banky takmer na konci. Aktuálny vývoj by mal postupne vytvárať tlak na mierny rast nákladov na úvery, čo robí v horizonte jedného až dvoch rokov pravdepodobnejším skôr mierne zdraženie hypoték než ich ďalší pokles. Proti tomuto trendu však pôsobí silný konkurenčný boj na slovenskom trhu, a preto je možné, že banky budú ochotné kompenzovať vyššie náklady znížením vlastných marží, aby si udržali klientov.
Drahé opatrenie
Búlik z OVB zdôrazňuje, že ceny bývania sú na Slovensku z mesiaca na mesiac vyššie. Medzi jednotlivými štvrťrokmi rastú v poslednom roku o tri až štyri percentá. Zároveň platí, že máme nedostatok bytov – približne 200-tisíc – čo vytvára dopyt a ceny tlačí smerom hore. Zatiaľ tak nič nenaznačuje, že by sa situácia mala v najbližšej dobe v tomto smere výrazne zlepšiť.
Expert napriek tomu hovorí, že plošný príspevok na zvýšenú splátku považuje za nesystémové a zbytočne drahé riešenie. „Obyvatelia Slovenska majú bezpochyby mnoho finančných problémov, ale ľudia s hypotékou sú v drvivej väčšine schopní splácať ju bez problémov a bez príspevku od štátu. Ak chce štát pomáhať, má tak robiť adresne pre úzku skupinu ľudí s nízkymi príjmami alebo pre časť mladých ľudí pri ich prvom bývaní. Bez tejto zmeny je pokračovanie s podporou prílišným luxusom, ktorý si Slovensko reálne nemôže dovoliť,“ uzatvoril Búlik.
Čítajte viac Bratislava chce zlomiť krízu bývania: Tisíce ľudí sa dočkajú nájomných bytov. Pozrite sa, kde pribudnú
Pokračovať v plošnej štátnej pomoci s hypotékami už podľa odborníka nedáva zmysel. Dôvodom je, že úrokové sadzby klesli a ľudia, ktorí majú drahú hypotéku (napríklad 4,5 percenta), si dnes môžu sami vybaviť v banke novú, oveľa lacnejšiu. Týmto spôsobom si dokážu znížiť mesačnú splátku aj bez toho, aby na to išlo jediné euro z daní všetkých občanov.
Väčšina ľudí pritom s hypotékou pomoc nepotrebuje ani podľa NBS. „Dlžníci väčšinou aj po zvýšení splátky pokračujú v splácaní bez zmeny. Niektorí dlžníci využívajú možnosť predčasného splatenia, klesla tiež miera navyšovania dlhov. V aktuálnej situácii ide o obozretné správanie, hoci zároveň treba povedať, že tieto zmeny sa týkajú len relatívne malej skupiny hypoték. Pozitívne je, že dlžníci sa dokážu obísť aj bez záchranného kolesa v podobe predlžovania splatnosti, ktorým by sa snažili znížiť svoju splátku,“ píšu analytici centrálnej banky.
