Jadrom celého sporu medzi biznisom a regulátorom je cena za odchýlku. Ide o rozdiel medzi elektrinou, ktorú si firma alebo dodávateľ na danú hodinu naplánuje spotrebovať či vyrobiť, a tým, koľko energie skutočne spotrebuje. Keďže elektrická sieť musí byť neustále v dokonalej rovnováhe (50 hertzov), doterajší systém fungoval na princípe „cukru a biča“. Kto sústave nerovnováhu spôsoboval, za svoju odchýlku platil. Kto však sieti aktívne pomohol – napríklad spotreboval prebytočnú energiu v čase, keď jej bol nadbytok – bol za túto službu finančne odmenený.
ÚRSO sa však teraz chystá na zmenu týchto pravidiel. Plánuje urobiť opatrenia voči obchodníkom, ktorí podľa neho úmyselne spôsobujú odchýlky v sieti. „Úrad sa rozhodol zakročiť proti špekuláciám obchodníkov na trhu s elektrinou tým, že ich prinúti správať sa zodpovedne v ich odhadoch spotreby alebo výroby. Praktickým výsledkom bude zníženie platieb za odchýlku, ktorá je priamo súčasťou samotnej koncovej ceny elektriny. Tieto zmeny sa preto vo finále pozitívne prejavia aj v cenách elektriny.“ vysvetľuje šéf regulátora Jozef Holjenčík. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) pritom upozorňuje, že nemá ísť o novelizovanú vyhlášku, ale len o úpravu interného dokumentu – prevádzkového poriadku spoločnosti OKTE, ktorá zabezpečuje zúčtovanie odchýlok.
Čítajte viac Dobrá správa pre domácnosti: elektrina je najlacnejšia od začiatku vojny, tvrdia experti. Čo to znamená?
Odborníci a firmy hovoria, že návrh regulátora mení princíp odmien na „kolektívny trest". Podľa nich totiž skončí motivácia optimalizovať spotrebu elektrickej energie a podporovať flexibilitu siete.
Veľkí zamestnávatelia tiež varujú, že ak návrh v aktuálnej podobe vstúpi do praxe, pre viaceré firmy to bude likvidačné. „V praxi to znamená, že subjekty budú platiť za každú odchýlku – bez ohľadu na to, či systému reálne škodia, alebo nie. Namiesto spravodlivého rozlíšenia medzi zodpovednými a nezodpovednými hráčmi chce ÚRSO kolektívne trestať celý trh. To považujeme za hrubé zlyhanie regulačného prístupu a útok na konkurencieschopnosť slovenského priemyslu," píše vo svojom vyhlásení Klub 500. Vlastníci spoločností s viac ako 500 zamestnancami, ktorých lídrom je Vladimír Soták zo Železiarní Podbrezová, tvrdia, že tento krok nepovedie k zníženiu cien elektriny.
Čo bude s cenami za elektrinu?
Nové opatrenie by mali do platnosti vstúpiť od 1. septembra tohto roka (pôvodne sa mal systém zmeniť už od 1. augusta, ÚRSO však poskytol priestor na ďalšiu odbornú debatu pozn. red.) a regulátor sľubuje, že prinesie benefity domácnostiam, firmám a prospeje aj štátnej kase. Podľa Holjenčíka je cieľom zmeny znížiť náklady v systéme, čo sa má priamo prejaviť na účtoch spotrebiteľov. Logika úradu je taká, že prísnejšie pravidlá donútia obchodníkov správať sa zodpovednejšie, čím klesnú celkové platby za odchýlku. Keďže tieto platby sú súčasťou koncovej ceny elektriny, ich zníženie by malo viesť k zlacneniu pre domácnosti aj firmy. „Tieto zmeny sa vo finále pozitívne prejavia aj v cenách elektriny,“ tvrdí Holjenčík.
Zástupcovia biznisu však tento optimizmus rázne odmietajú a argumentujú tým, že dodávatelia a veľké podniky budú čeliť miliónovým nákladom navyše, ktoré nebudú schopní absorbovať. Tieto náklady preto nevyhnutne premietnu do cien. Spotrebiteľ tak podľa nich zaplatí viac, a to dvoma spôsobmi – priamo na vyššej faktúre za elektrinu a nepriamo na drahších tovaroch a službách v obchodoch, keďže výrobné podniky si zvýšené náklady na energie premietnu do svojich finálnych cien. To znamená, že aj keď ľuďom mierne klesne výška faktúr za elektrinu, ktorú spotrebujú, za nákupy v obchodoch zaplatia viac.
Združenie dodávateľov energií (ZDE) hovorí, že na nové opatrenie najviac doplatí konečný spotrebiteľ. Varuje, že mnohonásobne vyššie náklady na odchýlky sú pre podniky príliš veľkým bremenom. Pre slovenské firmy to podľa dodávateľov energií znamená vážne ohrozenie ich postavenia na európskych trhoch, kde im hrozí, že kvôli vyšším nákladom nedokážu byť konkurencieschopné.
Čítajte viac Slováci majú nízke účty za elektrinu. Dokedy to vydrží?
„Namiesto toho, aby systém podporoval zodpovedné správanie a investície do flexibilných riešení, zavádza kolektívne tresty. Tým sa zničí motivácia optimalizovať spotrebu a podporovať stabilitu siete, čo je v priamom rozpore s trendmi v Európskej únii (EÚ),“ hovorí predsedníčka ZDE Jana Ambrošová.
S navrhovanými zmenami nesúhlasí ani RÚZ, podľa ktorej ide o zásah, ktorý je v rozpore s pravidlami EÚ. „Pomoc energetickej sústave nie je špekulácia. Je to služba, ktorá znižuje potrebu drahých regulačných zásahov a pomáha všetkým, vrátane bežných odberateľov. Je absurdné, aby za to firmy nemali byť odmeňované,“ podotkol v tejto súvislosti prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Prídeme o veľké investície?
Odborníci upozorňujú, že okrem priameho vplyvu na ceny by regulačná zmena mohla tvrdo zasiahnuť aj jednu z najmodernejších oblastí slovenskej energetiky – investície do batériových úložísk. Tieto systémy sú pre budúcnosť siete kľúčové. Ukladajú energiu z obnoviteľných zdrojov, napríklad zo slnka počas dňa, aby mohla byť spotrebovaná večer. Zároveň sieť stabilizujú: ak sa jej frekvencia nebezpečne odchýli, batérie dokážu v milisekundách dodať chýbajúcu energiu alebo, naopak, odobrať tú prebytočnú, a zabrániť tak výpadkom.
Nejde pritom o žiadne fiktívne projekty. Dôkazom je napríklad nedávne ohlásenie spoločnosti PCA, ktorá chce v areáli trnavskej automobilky Stellantis Slovakia postaviť veľký batériový systém s výkonom 25 megawattov.
Nové pravidlá ÚRSO môžu znamenať veľkú ranu pre sľubne sa rozvíjajúci sektor energetických inovácií u nás, tvrdia experti. „Na Slovensku sa podarilo vybudovať ekosystém firiem v oblasti batériových úložísk a agregátorov flexibility. Ak sa zmeny zrealizujú, investície v hodnote minimálne 400 miliónov eur budú ohrozené a know-how spolu s kapitálom odíde za hranice. Zničíme si tak vlastný inovačný sektor ešte predtým, než sa naplno rozvinul,“ hovorí odborník na energetiku Libor Láznička zo spoločnosti EnergIQube.
„Batériové úložiská energie predstavujú efektívny a inovatívny spôsob, ako zabezpečiť stabilitu a nezávislosť v dodávkach elektrickej energie pre domácnosti a malé firmy. Ich hlavné výhody zahŕňajú ochranu pred výpadkami elektrickej energie, zníženie nákladov na energiu a zlepšenie energetickej efektívnosti. Umožňujú aj využitie obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely, čím prispievajú k udržateľnému životnému prostrediu,“ upozorňuje technologická spoločnosť Wattstor. Práve budúcnosť takýchto moderných a pre Slovensko dôležitých investícií je teraz neistá.
Čítajte viac Dovoz elektriny na Ukrajinu je podľa odborníkov slušný biznis. Strela do vlastnej nohy - ak ho zastavíme, môžeme prísť o stámilióny
A v čase, keď tomuto novému sektoru hrozí regulačný úder, ktorý môže stopnúť súkromné investície, štát doň paradoxne nalieva ďalšie desiatky miliónov eur. Napríklad ministerstvo hospodárstva v druhej polovici júna ohlásilo novú 30-miliónovú výzvu na podporu projektov, ktoré kombinujú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s modernými batériovými úložiskami.
Spor o budúcnosť energetiky na Slovensku tak zďaleka nekončí. Kým regulátor a priemysel nenájdu zhodu, osud stámiliónových investícií a vývoja budúcich cien elektriny zostáva neistý. V hre je však aj prísun miliónov eur do štátneho rozpočtu, ktorý by po zmene pravidiel mohol nastať.
