Šéfka EK Ursula von der Leyenová označila rozpočet vo výške takmer dva bilióny eur za „najambicióznejší, aký bol kedy navrhnutý“. Sklamaní europoslanci ale návrh ihneď skritizovali a so sťažnosťami sa začali ozývať aj ďalší. Aby rozpočet začal platiť, musia ho jednomyseľne schváliť členské štáty a odsúhlasiť aj Európsky parlament. Teraz sa očakávajú dvojročné tvrdé rokovania.
Za prvého z porazených označil server Politico poľnohospodárov. Farmári zúria, napísal. V poslednom dlhodobom rozpočte EÚ bolo na spoločnú poľnohospodársku politiku vyčlenených celkovo 386,6 miliardy eur, teraz bolo na poľnohospodárstvo vyčlenených 300 miliárd. A aby toho nebolo málo, spoločná poľnohospodárska politika predtým tvorila samostatnú časť rozpočtu, teraz však bola zlúčená s financovaním ďalších politík v rámci takzvaných Národných a regionálnych plánov partnerstva. Podľa týchto plánov musia krajiny EÚ vynaložiť na poľnohospodárstvo minimálne 300 miliárd eur a mohli by aj viac, ak by sa tak rozhodli. Bude to ale znamenať súperenie s ostatnými, napríklad súdržnosťou, teda podporou chudobnejších regiónov. Skupiny farmárov, ktorí už teraz začali s protestmi pred budovou Európskeho parlamentu a Európskej komisie, to nevidia vôbec optimisticky, poznamenal server.
Druhým porazeným je tabak. Kým drvivá väčšina rozpočtu bude pochádzať z vlastných príspevkov krajín EÚ, komisia navrhla aj takzvané nové vlastné zdroje, medzi ktoré patria aj tri nové dane zamerané na elektroodpad, veľké spoločnosti a tabakové výrobky, ako sú cigarety a cigary. Tento tovar v súčasnosti zdaňujú jednotlivé krajiny, ktoré si príjmy nechávajú pre seba. Cieľom nových daní je vygenerovať 25 až 30 miliárd eur ročne, ktoré budú použité na splatenie spoločného dlhu EÚ, ktorý bol použitý na financovanie jej zotavenia po pandémii covidu-19. Ceny cigariet by už teraz mali v celej EÚ rásť v súvislosti s dlho očakávanou novelou smernice o dani z tabaku, pričom hrubé odhady uvádzajú, že cena škatuľky stúpne o jedno až dve eurá.
Tretím porazeným je podľa Politica príroda. Biodiverzita príde o svoj vyhradený diel v rozpočte Únie a namiesto toho bude začlenená do širšieho cieľa nazvaného „Klíma a životné prostredie“, ktorý by mal predstavovať 35 percent rozpočtu, teda zhruba 700 miliárd eur. Súčasný program LIFE (finančný nástroj EÚ, ktorý podporuje činnosti súvisiace so zlepšením životného prostredia a klímy) bol zahrnutý aj do „národných a regionálnych plánov“ a tiež do „fondu pre konkurencieschopnosť“ vo výške 410 miliárd EUR, ktorý združuje niekoľko existujúcich programov financovania. Niektoré mimovládne organizácie varujú, že zmeny by mohli znamenať, že financovanie biodiverzity stratí na význame.
Víťazom sa naopak stali východoeurópske krajiny a Ukrajina, myslí si Politico. Európska komisia totiž oznámila, že východné regióny, a najmä tie hraničiace s Ukrajinou, Ruskom a Bieloruskom, dostanú viac finančných prostriedkov ako ostatné na uspokojenie svojich bezpečnostných i ekonomických potrieb. Tieto krajiny podľa bruselského serveru tiež vyhrali aj ďalšiu bitku: hoci EÚ zúfalo túžila po nových peniazoch do svojej pokladne, do novonavrhovaných vlastných príjmov nezahrnula príjmy z plánovaného rozšírenia systému obchodovania s emisnými kvótami z dopravy a vykurovania budov (ETS 2).
Jednou z najhlasnejších krajín je v tomto ohľade Česko. Nedávno poslalo Európskej komisii požiadavky práve na zmenu obchodovania s týmito emisnými kvótami a dokument podpísalo ďalších 17 štátov EÚ.
Pokiaľ ide o Kyjev, EÚ nakoniec navrhla podporiť rekonštrukciu Ukrajiny a jej cestu k členstvu v EÚ dodatočnými 100 miliardami eur.
Ďalším víťazom sú platci účtov za elektrinu. Podľa návrhu rozpočtu chce EÚ výrazne zvýšiť podporu modernizácie elektrických sietí v terajšej dvadsaťsedmičke, aby tak znížila ceny elektriny. Práve tento problém označil Mario Draghi vo svojej správe o konkurencieschopnosti za Achillovu pätu Európy v porovnaní s USA a Čínou.
Rozpočet na energetiku v rámci Nástroja pre prepojenie Európy (Connecting Europe Facility), ktorý možno využiť na modernizáciu infraštruktúry a investovanie do nových technológií, sa zvýši z iba šiestich miliárd na 30 miliárd eur. Rozvodné siete navyše budú môcť využívať masívne rozšírený Fond konkurencieschopnosti vo výške 410 miliárd eur v snahe znížiť plytvanie a znížiť účty pre priemysel a domácnosti.
Rovnako víťazí aj digitálna technológia. Európska komisia chce pre túto oblasť zpäťnásobiť finančné prostriedky až na 54,8 miliardy eur. Digitálne technológie sú jedným zo štyroch pilierov nového Fondu pre konkurencieschopnosť, ktorého hlavný rozpočet je 410 miliárd eur.
Ďalším víťazom je potom podľa Politica obrana. Komisia navrhuje vyčleniť na obranu a vesmír najmenej 131 miliárd eur, čo znamená „päťnásobok toho, čo máme dnes,“ vyhlásila von der Leyenová.
Poslednou víťaznou oblasťou je potom výskum a kultúra. Výskumný program Horizon Európa sa má takmer zdvojnásobiť na 175 miliárd eur. Prídel na hlavný program EÚ pre študentskú mobilitu Erasmus+ sa zvýšil o 50 percent na viac ako 40 miliárd eur. Komisia tiež oznámila nový program „AgoraEÚ“ v hodnote 8,6 miliardy eur, ktorý podporí kultúru, médiá a organizácie občianskej spoločnosti.