Konzervatívni ľudia alebo tí, ktorí majú dôchodok na dosah, zvyčajne siahajú po stabilnejších dlhopisových fondoch s nižším výnosom. Kto si trúfa na viac, môže využiť aj akciové či indexové fondy, ktoré síce kolíšu viac, no dlhodobo vedia zarobiť zaujímavejšie výnosy. V rámci druhého piliera sú v ponuke aj zmiešané fondy, akciové fondy a indexové fondy, ktoré kopírujú podkladové aktíva.
Čítajte viac NBS varuje: Ekonomika rastie pomalšie, ako sa čakalo. Problémy má aj trh práce
„Rozdiel môže byť napríklad medzi klasickým indexovým fondom nadviazaným na široký globálny index, napríklad MSCI World, a tematicky zameraným fondom, ktorý sleduje napríklad ESG kritériá (súbor environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov, podľa ktorých sa posudzuje zodpovedné a udržateľné správanie firiem – pozn. red.). V tomto prípade už zohráva úlohu osobné presvedčenie sporiteľa a dôležité je čítať produktové materiály, ktoré stratégiu fondov vysvetľujú podrobnejšie,“ upozorňuje Matej Varga, výkonný riaditeľ Kooperativa DSS.
Oplatí sa riskovať?
Vo všeobecnosti platí, že mladší sporitelia by sa nemali nadmerne obávať agresívnejšieho investovania. Väčšia miera rizika môže byť totiž v dlhodobom horizonte znesiteľná. „Rizikovejšie dôchodkové fondy, ako sú indexové alebo akciové, majú v dlhodobom horizonte vyššiu šancu zhodnotiť úspory. Mladí sporitelia by sa nemali báť investovať do týchto fondov, aj keď môžu zaznamenať krátkodobo väčšie poklesy. Pri pravidelnom investovaní, aj počas poklesu trhov, sporitelia nakupujú dôchodkové jednotky za nižšiu hodnotu, čo môže priniesť vyšší dôchodok,“ hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN DSS.
Keď teda príde pokles na finančných trhoch, sporiteľ nemá dôvod panikáriť. „Dlhodobá sporiaca stratégia funguje napriek výkyvom na trhoch, nie bez nich. Nie je potrebná žiadna aktivita sporiteľov v súvislosti s možnými výkyvmi na trhoch,“ pripomína Varga.
Treba poznať vlastné očakávania
Kým sa klient rozhodne, ako investovať, mal by vedieť, čo môže od sporenia očakávať. „Pre väčšinu sporiteľov investorov sú asi najpodstatnejšie dve základné otázky: aký mám investičný horizont, teda ako dlho si pravdepodobne budem sporiť v druhom pilieri, a aký som typ investora, teda aký je môj postoj k riziku. Odpovede na obe otázky vedia usmerniť štandardného sporiteľa pri voľbe konkrétneho fondu, prípadne fondov, keďže fondy možno za určitých podmienok aj kombinovať,“ hovorí Erik Osuský, portfólio manažér Uniqa DSS.
Pre ľudí, ktorí sa týmto rozhodnutím nechcú zaoberať, je pripravená takzvaná predvolená investičná stratégia. Tá posiela úspory do relatívne rizikovejších fondov v čase, keď je sporiteľ relatívne mladý, a neskôr presúva peniaze postupne do menej rizikových garantovaných fondov. Je teda zostavená tak, aby pri znesiteľnej miere rizika bola pravdepodobnosť atraktívneho zhodnotenia relatívne vysoká.
Čítajte viac Trump uvalil clá na EÚ vo výške 30 %. Slovensko môže mať ešte omnoho vážnejší problém
„Pri jej nastavení sa vychádzalo z dvoch hlavných princípov. Jeden, na základe dlhodobých historických údajov, ukazuje, že čím dlhší čas, tým viac stúpa pravdepodobnosť dosiahnutia atraktívneho výnosu akciových investícií v porovnaní s inými druhmi aktív. Druhý princíp obrazne určuje vhodnosť a mieru akciových investícií pre jednotlivých sporiteľov na základe ich veku,“ vysvetľuje Osuský.
„Keďže druhý pilier je nastavený ako dlhodobý systém zabezpečenia dôchodkových príjmov v budúcnosti, veľká časť sporiteľov spadá do vekových skupín, pre ktoré – pri uplatnení uvedených princípov – vychádzajú ako najvhodnejšie práve fondy s najvyšším podielom akciových investícií – teda indexové fondy,“ dodáva.
Viac rizika, viac výnosov
Výhodou druhého piliera je, že ide o pravidelné investovanie s dlhým investičným horizontom. Absolútna väčšina sporiteľov si tak môže dovoliť investovať relatívne rizikovo. „Pravidelné investovanie samo osebe zmierňuje riziko. Výkyvy trhov môžu byť v skutočnosti prínosom – keď sporiteľ nakupuje investičné jednotky dôchodkového fondu aj v obdobiach poklesu, priemerná nákupná cena jeho investícií sa znižuje,“ dopĺňa Matej Varga.
Podľa jeho slov je kľúčový práve dlhý časový horizont, ktorý umožňuje sporiteľom zvládnuť aj prechodné straty, ktoré rizikovejšie fondy prinášajú. „Je priepastný rozdiel medzi fondom, ktorý dosahuje jedno až dve percentá ročne bez veľkých výkyvov, ako je to v prípade dlhopisových fondov, v porovnaní s indexovými fondmi, ktoré dosahujú priemerne sedem až desať percent ročne, hoci s výkyvmi,“ hovorí Varga. Zároveň upozorňuje, že zdvojnásobenie majetku pri takýchto výkonnostiach by v dlhopisovom garantovanom fonde trvalo 35 až 72 rokov, zatiaľ čo v indexovom fonde by na to stačilo sedem až desať rokov.
Čítajte viac Dlh stúpa, aj naďalej hrozí, že šetriť bude musieť štát ešte dlho
Pre relatívne mladých sporiteľov sa vo všeobecnosti za najvhodnejšie považuje investovanie v indexových fondoch. „Opatrnosť je potrebné zvýšiť niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku. Vtedy je vhodné presunúť časť úspor do menej rizikových fondov, aby sa ochránila ich hodnota,“ hovorí Martin Višňovský, člen predstavenstva NN DSS.
Tento princíp uplatňuje aj predvolená investičná stratégia. Tá do päťdesiateho roku života sporiteľa smeruje peniaze do indexových fondov, no s blížiacim sa dôchodkovým vekom sa začne situácia meniť.
Čítajte viac Taliansky fyzik: Na Slovensku by mohli byť nové reaktory. Mohli by priniesť aj „nesmrteľné“ batérie
„Keď sporiteľ dosiahne stanovený vek, automaticky sa mu každoročne presúvajú štyri percentá jeho majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. V druhom pilieri sa tento presun od 50 rokov veku sporiteľa vykonáva zo zákona automaticky, pričom sa každoročne presúvajú štyri percentá majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Toto platí pre každého sporiteľa, nielen pre tých v predvolenej investičnej stratégii,“ vysvetľuje Višňovský.
Predvolená stratégia nemusí byť pre každého
<A>Pre väčšinu sporiteľov je predvolená investičná stratégia vhodná, výnimku však môžu tvoriť sporitelia, ktorí chcú byť investične agresívnejší. „Vlastná stratégia môže byť vhodná aj pre tých, ktorí chcú čo najvyšší výnos a akceptujú vyššie riziko. Namiesto každoročného presunu štyroch percent majetku do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu môžu svoju dôchodkovú správcovskú spoločnosť požiadať, aby im presúvala len dve percentá majetku. V čase odchodu do dôchodku tak budú mať viac majetku v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde. To môže mať za následok, že v čase odchodu do dôchodku môže hodnota ich úspor kolísať výrazne viac,“ dopĺňa Višňovský.
Čítajte viac Poslanci urobili prvý krok k obmedzeniu transakčnej dane. Treba ju zrušiť, odkazuje opozícia
Aj podľa Erika Osuského by mal vlastnú stratégiu zvažovať najmä taký sporiteľ, ktorý je ochotný riskovať o čosi viac v porovnaní s predvolenou investičnou stratégiou. „Pre určitú skupinu sporiteľov môžu mať dôležitú úlohu pri rozhodovaní aj ďalšie parametre, ako napríklad vzťah k riziku a to, či sú ochotní akceptovať jeho vyššiu úroveň. Títo sporitelia môžu aktívnejšie pristupovať k voľbe vhodného fondu a v určitej možnej miere zvýšiť podiel svojich úspor práve v prospech indexových fondov,“ povedal.
Mimo predvolenej investičnej stratégie by mohli zostať aj tí sporitelia, ktorí majú určité špecifické preferencie. „Niektorí sporitelia môžu preferovať napríklad tzv. zelené, inovatívne či ESG fondy, ktoré investujú do spoločností s vysokými štandardmi v oblasti životného prostredia, sociálnej zodpovednosti a riadenia,“ dopĺňa Višňovský.
