Letisko v Bratislave je napriek svojej drobnej veľkosti s 18-timi bránami najpodstatnejším bodom lietadlovej prepravy Slovenska. Dôležitý je hlavne Terminál A s 13-timi, ktorého odletová časť bola dokončená v roku 2010 a príletová časť o dva roky neskôr. Lieta sa z nej do krajín Schengenu. Terminál B z roku 1994 má zvyšných päť brán, a funguje na lety mimo schengenskej zóny – napríklad do obľúbených dovolenkových destinácii akými sú Turecko, Egypt alebo SAE. O viac ako desaťročie neskôr k nemu pribudli odletové mosty.
Tieto mosty však neboli v rovnakom štandarde, na aký sú cestujúci zvyknutí z iných letísk – teda ktorými nastupujúci vchádzajú do lietadiel priamo, bez schodov, nutnosti chodenia vedľa dráh či použitia autobusu. Boli to skôr provizórne tunely, končiace priamo na dráhe, po ktorej sa pasažier musel presunúť k svojmu lietadlu. Práve táto časť letiska by mala prejsť zlepšením. Zmenu v podobe regulárnych nástupných mostov – teda nástupných rukávov pre pasažierov – potvrdil riaditeľ BTS Dušan Novota v rozhovore pre Hospodárske noviny.
„Sme v štádiu, keď prebieha obstarávanie, máme aj projekt na nástupné mosty,“ priblížil. Používať by sa mohli už o rok. „Letisková spoločnosť má v pláne otvoriť prvý nástupný most v priebehu roka 2026 s perspektívou dodania druhého nástupného mosta v ďalšom období,” uviedla hovorkyňa BTS Veronika Demovičová. Koľko budú stáť sa zatiaľ nevie, na to musí byť dokončená projektová dokumentácia.
Priestory letiska sú pomerne malé v porovnaní s okolitými krajinami, no je dôležitým leteckým bodom mesta
Dôvodom na zavedenie rukávov však nie je iba pohodlie cestovateľov, ale aj snaha nalákať na letisko nové aerolinky, ktoré sú na takýto servis zvyknuté. Ľudia už nebudú musieť chodiť po ploche mimo budovu letiska, čo bolo nepríjemné hlavne v zime, či daždi – pribudne priamy presun z terminálu do lietadla. Zvýši sa tým aj bezpečnosť – tak prevádzky, ako aj cestujúcich.
Verejné obstarávanie, teda výber staviteľa, chcú uzavrieť do konca tohto roka a prvý most by tak letisko malo získať do troch mesiacov od ukončenia súťaže. Priestory letiska s dobudovaním tzv. “rukávov” neskôr už počítali, takže sú na to pripravené.
Prečo pribudnú mosty až teraz?
Zdroje letiska za 16 rokov fungovania nevykazovali zásadné zárobky. Chýbajúce peniaze sa podpísali najmä na stave budovy, ktorej strecha doteraz zateká. Nepomohla ani pandémia Covid-19, ktorá cestovanie takmer zastavila na niekoľko rokov. Po kríze vytvorilo letisko zisk prvýkrát až minulý rok, v sume 2,5 milióna eur.
„Je to výnimočný hospodársky výsledok, keďže uplynulé roky končila letisková spoločnosť BTS so stratou, najmä z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov (energie, osobné náklady, odpisy) a nákladových úrokov,“ potvrdil riaditeľ.
Miliónteho cestujúceho tento rok privítali oveľa skôr, ako bol štandard minulých rokov, z čoho odhadli, že počet turistov bude tento rok vyšší a prvýkrát od pandémie vybavia dva milióny pasažierov za rok. Získané peniaze chce letisko použiť na modernizáciu. Tá sa dotkne lepšej letovej prevádzky či výbavy zamestnancov, ale aj terminálov. V pláne je obnova Terminálu B, kde majú pribudnúť obchody a priestory pre cestujúcich.
Práve čakanie na lety z a do krajiny mimo Schengenu by tak mohlo byť pohodlnejšie a zároveň by sa po rekonštrukcii využila aj časť terminálu, ktorá sa už dlhšie nepoužíva. Tá by sa mala pripojiť k odletovým bránam, kde by vznikla plocha pre nákupy. Ani tu však nie je známy reálny dátum, letisko hovorí iba o dohľadnej dobe. Dá sa však predpokladať, že všetky práce budú mimo hlavnej sezóny a prebehnú počas plnej prevádzky letiska.
Aj ostatné letiská Slovenska lámali rekordy
- V roku 2024 vybavilo BTS viac ako 1,9 milióna cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o približne 7 %, aj lety vzrástli o 6 % na viac ako 28-tisíc
- Popradské letisko zažilo najlepšiu sezónu za posledných 50 rokov, odbavilo viac cestujúcich a dosiahlo zisk 80 000 eur
- Letisko v Košiciach zaznamenalo rast záujmu cestujúcich. Tržby sa zvýšili na viac ako 18 miliónov eur, keďže rozšírilo ponuku letov
- Posilnila sa aj nákladná letecká preprava, ktorá prispela k vyšším zárobkom letísk. V júni 2025 v Bratislave stúpla až o 77 % v porovnaní s minuloročným júnom
Letisko zvládne aj väčší nápor
Bratislavské letisko má premena pripraviť na zvýšenie množstva cestujúcich ľudí. Už budúci rok sa ich počet podľa Novotu zvýši na 2,5 milióna ročne. „Kapacita terminálu letiska je už v súčasnosti do 5 miliónov cestujúcich. Súčasná kapacita odbavovacej budovy je preto dostatočná a nebude zvyšovaná,” spresnila hovorkyňa.
Obnova a vylepšenia letiska však majú podporiť možné spolupráce s prepravcami, čo predpokladá ešte viac cestujúcich, aj zisku. Nával ľudí je ale zarátaný vo vyššie spomenutých odhadoch. Zvýšený záujem leteckých spoločností však na teraz BTS nezaznamenalo, pretože projekty ešte nie sú verejné.
„Vzhľadom na to, že projekty sú v štádiu interných neverejných príprav, neboli doposiaľ predstavené leteckým dopravcom s ponukou využitia,” uviedla hovorkyňa. Letisko tak zatiaľ iba odhaduje, akým prínosom by modernizácia mala byť.
Foto: Robert Hüttner
Momentálne je BTS skôr ako menší súrodenec viedenského Schwechatu, množstvo Slovákov cestuje práve odtiaľ, keďže Bratislava až tak veľa destinácií neponúka. Pribudnutie nových leteckých firiem môže letisko spraviť atraktívnejším, a znížiť jeho podfinancovanie – aj keď pôjde skôr o nízkonákladové aerolinky.
O zásadne lepšom vizuáli vďaka zmenám hovoriť nemožno. Je to však dôležitý krok, ktorý by mal letisko posunúť bližšie k zahraničnej úrovni. Jeho podoba v podstate problémom nie je, Terminál A je pomerne nový a Terminál B zrekonštruujú.
Nová dráha by bola bezpečnejšia
Vo vzdialenej budúcnosti sa hovorí o novej dráhe letiska, je to však skôr výkrik do tmy, keďže na to treba zmenu územného plánu, aj rozpočet. Aktuálne kapacity letiska stačia a tento projekt preto nie je prioritou. „Paralelná vzletovo-pristávacia dráha letiska je súčasťou územného plánu mesta a jej výstavba v súčasnosti nie je aktuálna,” potvrdila Demovičová.
No dôvod, prečo novú dráhu treba, sa neoplatí ignorovať – súčasné dráhy sa križujú, samostatná a nová trasa by tak pozdvihla najmä bezpečnosť a zjednodušila plánovanie príletov a odletov. Kvôli jej výstavbe by sa tretia linka zrušila, no kapacita letiska by sa paradoxne zvýšila.
Projekt dráhy je v územnom pláne vedený ako územná rezerva. Mesto týmto spôsobom chráni toto dôležité územie pred predčasnou zástavbou, ktorá by mohla zahatať plány obohacujúce Bratislavu či verejnosť.
